Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
25. február 2009

HISTÓRIA: Biskup Vojtaššák: Nebol intelektuál, diplomat, ani politik

Spomienky Jána Dudu, postulátora procesu blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka, na exhumáciu spišského biskupa a zamyslenie nad jeho životnými cestami. V katedrále Spišskej diecézy na Spišskej Kapitule v kaplnke Zápoľských pod bočným oltárom odpočívajú telesné ostatky Božieho služobníka biskupa Jána ...

Spomienky Jána Dudu, postulátora procesu blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka, na exhumáciu spišského biskupa a zamyslenie nad jeho životnými cestami.

V katedrále Spišskej diecézy na Spišskej Kapitule v kaplnke Zápoľských pod bočným oltárom odpočívajú telesné ostatky Božieho služobníka biskupa Jána Vojtaššáka, mučeníka komunistickej tyranie a barbarstva. Nedávno (13.2.1921) sme si pripomenuli výročie jeho biskupskej konsekrácie a 27. februára spomíname na 88. výročie dňa, kedy zasadol na spišský biskupský prestol a ujal sa svojho úradu pastiera Spišskej diecézy. To je dôvod, aby sme všetci, ktorí sme sa určitým spôsobom „dotkli“ jeho života, venovali mu spomienku v modlitbách. Na tomto mieste chcem popísať aspoň niekoľko „úlomkov“ z jeho života, ktorý nepochybne patril Bohu a jeho Cirkvi.

Stál som pri jeho rakve
Nie, nie vtedy, v roku 1965, keď ho pochovávali, ale v roku 2003, keď z poverenia súčasného spišského biskupa Františka Tondru bolo jeho telo exhumované z hrobu cintorína v Zakamennom a podrobené súdnoznaleckému posudku v Ústave súdneho lekárstva. Stál som pri rakve, keď ju po 38. rokoch v hrobe otvárali. Tvár bola zachovaná. Na hlave mal mitru bielej farby so zeleným lemovaním okolo hlavy a tento pás bol vpredu i vzadu vo vertikálnej polohe prilepený k mitre. Oblečenú mal čiernu reverendu, bordové cingulum a na nohách polotrampky čiernej farby. Nemal pektorál (biskupský kríž), ani biskupský prsteň, ani iné symboly biskupskej hodnosti. V zložených rukách držal obyčajný krížik a ruženec, ktorého zrnká už boli rozpadnuté. V dobrom stave sa však zachovala tŕňová koruna, ktorú niekto uplietol z obyčajného tŕstia a položil na jeho ruky. S pohnutou dušou i srdcom v úcte a bázni som v tichosti stál nad otvorenou truhlou a hľadel na tohto velikána slovenskej Katolíckej cirkvi. Vedel som z materiálov procesu blahorečenia, čo tento muž zažil a ako ťažko bol skúšaný komunistickými spôsobmi mučenia a týrania.

Nebol intelektuál, ani diplomat, ani politik
Isté skupiny jeho neprajníkov „démonizujú“ niektoré obdobia jeho života, najmä obdobie vojnového Slovenského štátu. Spolu s niektorými historikmi, najmä Ivanom Chalupeckým, tvrdím, že Vojtaššák nebol ani intelektuál, ani diplomat, ani politik. Bol to človek, ktorý vyšiel z chudobných oravských pomerov. Nemal vyššie vzdelanie, aby sme mu mohli udeliť titul intelektuála. Ale zato mal šťastnú ruku na spolupracovníkov intelektuálov. Za jeho pôsobenia Vysoká škola bohoslovecká, kňazský seminár i učiteľský ústav na Spišskej Kapitule boli obsadené kňazmi - intelektuálmi ako Ferko Skyčák, Ladislav Hanus, Ján Čarnogurský, Ján Jalovecký, Jozef Špirko či Kalinay, Kútnik, Silan, Kapala, Náhalka a iní. Nemal ani diplomatické jednanie. Jeho reč bola priama, bez uhýbania, čo na srdci, to na jazyku. On svojou rečou dokázal „uťať“, povedať, čo si skutočne myslel, či to bolo vhodné alebo nie.

Jediný Vojtaššák biskupovi Jantauschovi otvorene napísal, že „nijaké zástavy a ríšske štátne symboly do kostola nepatria“. Zdieľať

Aspoň jeden príklad. Biskup Pavol Jantausch si pýtal vyjadrenie biskupov, pretože mal pochovávať v diecéze Nemca a žiadali od neho, aby rakva bola zahalená nemeckou ríšskou zástavou s hákovým krížom. V tejto veci existujú výpovede košického biskupa Čárskeho, Škrábika, koadjútora z Banskej Bystrice i samého biskupa Jantauscha. Všetci sa vyjadrujú v tom zmysle, že možno vyhovieť pozostalým, že pri obrade to nebude prekážať a podobne. Jediný Vojtaššák biskupovi Jantauschovi otvorene napísal, že „nijaké zástavy a ríšske štátne symboly do kostola nepatria“ a že „v kostole slobodno používať len cirkevné zástavy, ktoré sa bežne používajú pri katolíckych pohreboch“. Tých príkladov je viac.

Vždy ma to napadne vo chvíľach, keď sa niekto pokúša vykresliť Vojtaššáka ako fašistu. Táto jeho nediplomatickosť a simplicita mu v závere života „vyslúžila“ žalár a vyhnanstvo. Ani svoju činnosť v Štátnej rade nebral ako politickú, ale stavovskú službu. Sám sa takto vyjadril. Napríklad biskup Čársky bol vysoko kultivovaný, diplomatický, priam politický typ. Aspoň tak ho opisuje Pavol Čarnogurský, ktorý si košického apoštolského administrátora veľmi pochvaľuje. Čarnogurský vravel, že politika je umením možného, plná kompromisov a že Čársky týmto veciam rozumie. Vojtaššák nie! To bolo priam politické „drevo“, tvrdohlavý, neústupčivý. Podľa Čarnogurského sa s takýmto človekom politika robiť nedá! Táto charakteristika biskupov pochádza z roku 1945.

Inzercia

Mal pravdu. Vojtaššák v otázkach viery, mravov a cirkevnej disciplíny nepoznal kompromisy. Existujú historicky zachytené a zdokumentované príklady. Vojtaššákova tolerancia voči porušovaniu cirkevných predpisov bola jednoducho nulová. Vojtaššák bol mužom Cirkvi telom i dušou, nie mužom politiky. Preto sa márne namáhajú tí, ktorí z neho chcú urobiť politika. Ibaže by sa prijala téza, že každý biskup je automaticky zo svojho úradu aj politikom. Čo je absurdné.

Vraj nebol poslušný Vatikánu…
Aj takúto námietku som počul. Áno, je pravda, že v roku 1946 pražská socialistická vláda, vidiac, že si s Vojtaššákom nevie dať rady, požiadala Apoštolský stolec o „odstránenie“ (penzionovanie) biskupa Vojtaššáka. Svätá stolica sa vopred na to pýtala Vojtaššáka. On sa vyjadril, že „nedá sa povedať, že by v súčasných okolnostiach niesť bremeno biskupskej služby bola radosť a preto by sme prosbe vyhoveli a odstúpili. Ale aby komunisti rozkazovali kto bude biskupom na Slovensku, to teda nie“. Vojtaššák tým vlastne iba pomohol pápežovi, aby neustúpil tlaku komunistov v otázke menovania biskupov. To isté o niekoľko rokov urobil v Poľsku kardinál Wyszinski, keď sa podobne vyjadril vatikánskemu diplomatovi Casarolimu, ktorý prišiel do Poľska v 60. rokoch vyjednávať aj pod tlakom poľskej komunistickej vlády. Priznáva to sám Casaroli vo svojich spomienkach Il martirio della pazienza (Útrapy trpezlivosti). Bolo by skutočne výsmechom „slobody“ Cirkvi, ak by komunisti určovali, kto bude a kto nebude na Slovensku biskupom, aj keď sa to v 70. a 80. rokoch minulého storočia stalo. To však už bola iná situácia, než v akej bol Vojtaššák.

Som presvedčený, že bol mučeníkom
Krv mučeníkov je semenom nových kresťanov, povedal Tertulián. Biskup Vojtaššák je martyr praesumptum (predpokladaným mučeníkom). Pevne veríme, že aj jeho preliata krv je a bude Božím požehnaním pre kresťanstvo na Slovensku a že ho jedného dňa Pán povýši k úcte oltára, aby sme mu mohli preukazovať aj verejný kult. Ale to až po úkone beatifikácie. Modlime sa, nech Pán dá, aby sa beatifikácia uskutočnila čím skôr. Pamätajme pri výročí jeho biskupskej konsekrácie a intronizácie na to vo svojich modlitbách.

Ján Duda
Autor je profesor cirkevného práva.

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Odporúčame

SPOLOČNOSŤ: Zamestnanci na odstrel

SPOLOČNOSŤ: Zamestnanci na odstrel

"Ak sa Ti nepáči, tak choď, kde chceš. Na Tvoje miesto čakajú ďalší desiati." najjasnejší argument zamestnávateľa vstupujúceho do konfrontácie s nespokojným zamestnancom (nie lenivým, alebo nepoctivým, ale výkonným a oddaným). Čokoľvek, čo zákony štátu zamestnancovi umožňujú, v zrážke so svojvôľou z...

NÁBOŽENSTVO: Stretká, obyčajné stretká...

NÁBOŽENSTVO: Stretká, obyčajné stretká...

Bezpochyby, je dobré, že existujú. Iba v spoločenstve sa plne realizuje osoba. Okrem toho, spoločenstvo („zástupy“) patria k podstate Cirkvi. Ľudia sú v Cirkvi okolo Krista. Nemám rád slovo sprostredkovateľ, ten iba čosi posúva ďalej (načim ho odstrániť). Cirkev však v istom zmysle spoluvytvára. Vzť...

ZAHRANIČIE: Hugov víťazný február

ZAHRANIČIE: Hugov víťazný február

Venezuelské referendum o zmene ústavy v roku 2007, ktoré sa okrem iného týkalo neobmedzeného počtu kandidatúr prezidenta, Hugovi Chávezovi neprinieslo vytúžené ovocie. Bojovník z povolania však nehodil flintu do žita a svojho „víťazného februára“ sa tohto roku predsa len dočkal. Po oznámení výsledko...