Šéfka exekutívy EÚ zdôraznila, že nedovolí, aby boli ohrozené spoločné hodnoty EÚ, a spresnila, že „Európska komisia bude konať“.
„Toto rozhodnutie spochybňuje základy EÚ. Je to priama výzva pre jednotu európskeho právneho poriadku, ktorý poskytuje rovnaké práva, právnu istotu, vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, a teda spoločné politiky. Ide o prvý prípad, keď súd členského štátu zistil, že zmluvy EÚ sú nezlučiteľné s národnou ústavou,“ opísala Leyenová situáciu.
Podľa jej slov to má vážne dôsledky pre poľský ľud, lebo verdikt súdu má priamy vplyv na ochranu súdnictva, narúša ochranu nezávislosti súdov, a preto majú Poliaci menšiu ochranu a sú ohrozené ich práva.
Leyenová pripomenula, že obavy Únie o nezávislosť poľského súdnictva trvajú už dlhšie, lebo sa množili správy o rušení imunity sudcov a ich bezdôvodného prepúšťania z funkcie, čo ohrozuje nezávislosť justície. Dodala tiež, že to nie je len pohľad eurokomisie, ale aj Súdneho dvora EÚ či Rady Európy a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.
Von der Leyenová spresnila, že existujú tri možnosti, ako môže eurokomisia riešiť vzniknutú situáciu: spustiť nové právne konanie voči Poľsku, spustiť nový mechanizmus podmienenosti čerpania eurofondov zviazaný s rešpektovaním zásad právneho štátu alebo použiť postup podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, ktorý by mohol v konečnom dôsledku viesť k odňatiu poľského hlasovacieho práva v EÚ.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu obvinil Európsku komisiu a časti Európskeho parlamentu z neférových útokov na svoju krajinu v oblasti právneho štátu.
Morawiecki prišiel do Štrasburgu po minulotýždňovej výzve europoslancov, aby vysvetlil nedávne rozhodnutie poľského ústavného súdu, že neuznáva nadradenosť legislatívy EÚ nad národným právom.
Vo svojom vystúpení skonštatoval, že Poľsko je národ, ktorý je v súčasnosti „zastrašovaný a napádaný Európskou úniou“, ktorej najvyšší súd vydáva rozsudky a tých cieľom je odobrať členským štátom Únie viac a viac právomocí. Odkázal, že Poliaci sú svedkami „plazivej revolúcie“, ktorá prebieha podľa rozsudkov Súdneho dvora EÚ.
„Nesmieme mlčať, keď na našu krajinu útočia,“ odkázal Morawiecki zákonodarcom EÚ a predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, ktorá sa tiež dostavila na jeho „vypočúvanie“. Premiér dodal, že odmieta „jazyk hrozieb“ a nenechá politikov Európskej únie vydierať Poľsko.
Morawiecki v tejto súvislosti citoval viaceré zákonné rozhodnutia – Francúzska, Nemecka a Dánska –, ktoré rovnako spochybnili nadradenosť práva EÚ nad národnou legislatívou, podobne ako to nedávno urobil aj poľský ústavný súd.
Podľa jeho slov Európskej únii hrozí, že prestane byť federáciou slobodných štátov a stane sa „centrálne riadeným súborom provincií“, kde by sila inštitúcií Európskej únie zostala nekontrolovaná.
Podľa jeho slov jadrom sporu medzi EÚ a Poľskom je otázka, kto by mal mať v rámci 27-členného eurobloku najväčšiu moc – či jednotlivé národy nad svojimi občanmi, alebo inštitúcie EÚ nad členskými štátmi. To bolo podľa neho hlavnou hnacou silou pre odchod Spojeného kráľovstva z EÚ a vyvolalo vášne v niektorých členských krajinách, ako sú Poľsko a Maďarsko.
Morawiecki v pléne EP zároveň vyvrátil komentáre odporcov súčasnej poľskej nacionalistickej vlády, ktorí sa obávajú, že sporné rozhodnutie ústavného súdu postavilo ich krajinu pred scenár „polexitu“, čiže odchodu z 27-člennej EÚ.
„Nemali by sme šíriť klamstvá o odchode Poľska z EÚ,“ povedal premiér.
Európsky parlament v tejto súvislosti upozornil na prieskumy Eurobarometra z roku 2020, podľa ktorých je pre 70 percent Poliakov členstvo v EÚ dobrá vec a iba osem percent z nich to považuje za zlú vec.

Tá podľa neho riskuje, že sa stane „centrálne riadeným organizmom vedeným inštitúciami zbavenými demokratickej kontroly".