Kurzov veľvyslanec vo vláde Nový rakúsky kancelár sa volá Schallenberg

Potom ako sa prevalil korupčný škandál a polícia prehľadala kancelársky úrad aj stranícku centrálu ľudovcov, sa rakúsky kancelár Sebastian Kurz rozhodol pod tlakom cez víkend odstúpiť.

Bývalý kancelár síce vinu popiera, ale k odstúpeniu ho dotlačil koaličný partner, strana Zelených.

Tridsaťpäťročný Sebastian Kurz asi vôbec nečakal, že jeho úradovanie sa skončí tak náhle, no napriek neželanému odchodu ukázal, že zostáva najtalentovanejším politikom rakúskej scény. Na tlak zo strany svojich partnerov reagoval rýchlo a dokázal tak navonok úspešne sugerovať, že jeho odchod je jeho vlastným rozhodnutím. Ba čo viac, namiesto porážky z neho spravil štátnické gesto, ktoré oceňujú nielen mnohí jeho voliči, ale aj nemalá časť zahraničnej verejnosti.

„Moja krajina je dôležitejšia ako moja osoba,“ vyhlásil Kurz, ktorý dokázal voličom dodať nový naratív. On, Kurz, nie je zločincom, ktorého pád spôsobila vlastná mocibažnosť a nedostatok morálnych zábran. Je martýrom, ktorý sa obetuje pre svoju vlasť, je obeťou temných intríg a nelojálnych partnerov. Aspoň tak sa snaží škandál vysvetliť svojim voličom.

Odsúdený Kurz zatiaľ nie je a nie je možné vylúčiť, že ho súd napokon oslobodí. Možno preto, lebo tak, ako tvrdí, sa preukáže jeho nevina, alebo preto, že ho z toho vysekajú právnici. Ten, kto pozná rakúsky politický systém, vie, že takzvaná „inzerátová korupcia“, pokus ovplyvňovania médií nákupom inzerátov, je jeho bežnou súčasťou.

„V Rakúsku existuje fenomén, ktorý je v Európe takmer jedinečný, a to je inzerátová korupcia. Bulvár je už roky kŕmený štátnymi inzerátmi v nádeji, že potom bude priateľsky písať,“ opisuje rakúsky novinár Eric Frey z denníku Der Standard.

Prípadné oslobodenie Kurza by nebolo novinkou, odsúdiť sa nepodarilo ani bývalého kancelára Wernera Faymanna (SPÖ). „Aj Faymann páchal inzerátovú korupciu, Tal Silberstein bol aférou, ktorá hýbala Rakúskom. To je všetko nepoctivé, ale ak sa toho úplne zrieknete, hrozí, že vás triky opačnej strany porazia,“ vysvetľuje novinár.

Škandál by sa však mohol stať príležitosťou konečne sprísniť protikorupčnú legislatívu. Vláda pod vedením Schallenberga síce nespraví nič, čo Kurz neodsúhlasí, no politická scéna by sa mohla poučiť, že sa inzerčná korupcia nevypláca: „Krone (najčítanejší rakúsky bulvárny denník, pozn. red.) politici roky obdarúvali inzerátmi a dokáže byť neuveriteľne kritický a podlý voči tým, od ktorých dostáva peniaze.“ 

Kurza teraz nahradil človek, ktorý po ňom už zdedil ministerstvo zahraničných vecí, diplomat Alexander Schallenberg. Narodil sa do rodiny rakúskeho diplomata vo Švajčiarsku, takže kariéra na ministerstve zahraničných vecí bola pre neho prirodzenou voľbou. S výnimkou niekoľkých rokov v Bruseli však väčšinu kariéry strávil na ministerstve vo Viedni.

O Schallenbergovom osobnom živote je známe málo, je rozvedený a má štyri deti. Verne zastáva stranícku líniu ÖVP, v migračnej politike patrí medzi hardlinerov a odmieta povinné kvóty. Požiadavky ľavicových politikov, aby Rakúsko prijalo migrantov z utečeneckých táborov v Grécku, označil za „pokrik“ či „hurhaj“. Odmieta, že by v tejto otázke zastával populistické pozície, a sám sa označuje za „páchateľa z presvedčenia“.

Migrácii sa venoval už počas svojho prvého prejavu ako nový kancelár. „Budeme na jednej strane v krízových situáciách na mieste veľkoryso pomáhať, ale na druhej strane zabránime nelegálnej migrácii do Rakúska,“ deklaroval. Netajil sa ani tým, že s novým úradom nepočítal, jeho ambície by teda nemali zatieniť Kurza.

Ten prevzal vedenie poslaneckého klubu a môže sa nádejať, že ak presvedčí súd o svojej nevine, do kancelárskeho kresla sa vráti. Schallenberg tak bude menej kancelárom než Kurzovým vyslancom vo vláde, zatiaľ čo kľúčové politické otázky koalície bude naďalej riešiť exkancelár. Rakúšania preto vtipkujú, že Elon Musk musí byť nadšený, veď Schallenberg je prvým kancelárom na diaľkové ovládanie.

Prekaziť Kurzove ambície by ešte mohla aj jeho vlastná strana. ÖVP je rozpoltená na tradičných, „čiernych“ politikov z regiónov a „tyrkysové“ krídlo okolo Kurza. Nahradenie tradičnej straníckej farby tyrkysovou bolo súčasťou Kurzovej stratégie dať starej strane nový a svieži nádych.

Pri tomto osviežení ÖVP Kurz z cesty odpratal aj mnoho starších straníkov, nie vždy práve najčistejším spôsobom. Medzi „čiernymi“ to vrie, obzvlášť dotknutí sa cítia tým, že Kurz údajne nazval bývalého predsedu strany Reinholda Mitterlehnera vulgárnym slovom „Arsch“. Bývalý kancelár sa preto dlhodobo udrží len v prípade, ak aj napriek škandálom strane zaistí dobré výsledky.

Pomôcť môže Kurzovi fakt, že ho zatiaľ v strane nemá kto nahradiť a tyrkysovozelená vláda je medzi voličmi obľúbená. Napriek ideologickým rozdielom sa ÖVP so Zelenými dokázala dohodnúť na spoločnom postupe a reformách, spoľahnúť sa môže aj na chyby svojich protivníkov.

Šéfka sociálnych demokratov Pamela Rendiová-Wagnerová rýchlo po vynorení obvinení navrhla štvorkoalíciu za účasti pravicovopopulistickej FPÖ. To ju poškodilo nielen v očiach tých voličov, ktorí spoluprácu s FPÖ odmietajú, ale aj rozpoltilo stranu. Novinár Hans Rauscher jej preto vyčíta „ťažké politické chyby“.

Či by Rendiovej-Wagnerovej pomohlo pasívne vyčkávať, je tiež neisté, líderka sociálnych demokratov je od historickej porážky pred dvoma rokmi v defenzíve. Dokonca ani pandémia nedokázala preferenciám študovanej lekárky a epidemiologičky pomôcť.

Ako to už teda býva, najväčším spojencom politického alfasamca budú jeho slabí súperi.