Spoločnosť Koronakríza 18. september 2021

Čo ochráni svet rýchlejšie Očkovať tých istých dookola či zaočkovať všetkých, čo sa nenakazili, aspoň raz?

Martin Kršák
Martin Kršák

Na Slovensku potrebujeme pochopiť, že imunita pro prekonaní covidu chráni väčšinu obyvateľstva rovnako dobre ako vakcíny.

Na Slovensku potrebujeme pochopiť, že imunita pro prekonaní covidu chráni väčšinu obyvateľstva rovnako dobre ako vakcíny.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Kršák

Očkovať tých istých dookola či zaočkovať všetkých, čo sa nenakazili, aspoň raz?
Foto - TASR/AP

Vírusové epidémie a pandémie majú vždy spoločné základné vlastnosti - zdieľajú sa medzi ľuďmi pri blízkom kontakte a spoločných aktivitách.

Najmä vírusové ochorenia dýchacieho traktu môžu rýchlo vyradiť z prevádzky nielen jednotlivca, ale aj veľkú časť spoločnosti, k čomu prispievajú aj opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia.

Na základe týchto predpokladov vieme, o čo dôležitejšie je chrániť sa navzájom, nielen každý sám za seba. Globálna spolupráca na základe prezieravo nastaveného stupňa solidarity je zrejme najlepšou cestou aj pri zvládaní pandémie COVID-19.

Pre obavy zo slabnúcej imunity však bohatšie národy buď už vo veľkom začali (Izrael), alebo ešte len plánujú podávať tretie dávky vakcíny, teda vakcinačné „boostre“, na posilnenie imunity zhruba šesť a viac mesiacov po úvodnej očkovacej sérii.

Je však na mieste zamyslieť sa, či by neochránilo svet lepšie, keby sme darovali nielen tretie dávky pre inak zdravých, mladých ľudí, ale aj druhé dávky z úvodnej série v prípade tých, ktorí covid už prekonali, radšej zvyšku sveta. Napríklad cez COVAX (medzinárodná iniciatíva usilujúca sa o väčšiu dostupnosť vakcín proti covidu vo svete).

Cieľom je zabrániť vzniku nových mutácií

Máme predsa dostatok informácií na to, aby sme vedeli, že ďalšie dávky vakcín majú ďaleko väčší efekt u ľudí, ktorí s vírusom ešte neprišli do kontaktu alebo nie sú zaočkovaní, a to dokonca aj zo sebeckého pohľadu.

Takýto praktický prístup však vyžaduje trochu odvahy pri presviedčaní vystrašených ľudí, ale aj vládnych exekutív.

Akokoľvek, potrebujeme znížiť celkovú zásobu jedincov vnímavých na koronavírus SARS-CoV-2, a to na celom svete a v čo najkratšom časovom intervale. Na prevenciu vytvárania nových mutácií totiž potrebujeme čo najviac znížiť počet tých, v ktorých môže kvôli naivnej imunite vírus prežívať dlhšie.

Vírus totiž mutuje náhodne a vývin mutácií je priamo úmerný počtu infikovaných buniek, ktoré ho vyrábajú, ako aj času, počas ktorého k procesu dochádza.

Výrobu nových vírusov zastaví až bunková a protilátková imunita. Rýchlejším očkovaním celého sveta sa tak zníži možnosť dovozu mutantov aj z krajín, ktoré v súčasnosti nemajú takmer žiadnu alebo len veľmi limitovanú možnosť vakcinácie obyvateľstva.  

Pre bohaté krajiny bude z dlhodobého hľadiska mimoriadne výhodné zabezpečiť očkovanie tretích krajín. V konečnom dôsledku je toto jeden z dôvodov, prečo Svetová zdravotnícka organizácia požiadala o moratórium na opakované dávky, kým sa nezaočkuje zvyšok sveta.

Prečo niektoré dávky nie sú potrebné tam, kde sa podľa momentálnych nariadení používajú?

Imunita po prekonaní covidu chráni rovnako dobre ako vakcíny

Na Slovensku, na rozdiel od mnohých iných krajín (nie však USA, ktoré je v tomto prípade rovnako tvrdohlavé ako my) potrebujeme pochopiť veľmi dobre zdokumentovanú efektivitu imunity po samotnom prekonaní covidu, ktorá chráni väčšinu obyvateľstva rovnako dobre ako vakcíny.

Táto imunita sa rozhodne dá vakcináciou ďalej zvýšiť alebo optimalizovať z hľadiska zvýšenia tzv. neutralizujúcich protilátok (teda tých, ktoré zabránia čo i len slabým symptómom, prípadne úplne znemožnia vývin infekcie, a tým aj možnosť prenosu). 

Na to však potrebujeme len jednu dávku a každá ďalšia je na dlhý čas takmer určite bez akejkoľvek pridanej hodnoty, čiže by mala ísť niekomu, kto je úplne nechránený.

U väčšiny populácie sú reinfekcie covidu (po predošlej nákaze) alebo takzvané „breakthrough“ infekcie (po vakcinácii) nielen zriedkavé, ale vedú len k miernemu alebo kompletne asymptomatickému priebehu nákazy.

Z tohto dôvodu je prekonanie infekcie považované za funkčné a rovnocenné s vakcináciou napríklad v Izraeli.

Treba tiež pamätať, že počet infikovaných pôjde iba hore, či sa nám to páči alebo nie, tento spôsob ochrany sa bude zvyšovať a bude treba naň brať ohľad, aby sme nevyhadzovali vakcíny a nestrácali čas vakcinačného personálu tam, kde očkovanie nemá veľký význam.

Čítajte tiež

Aj rozumne nastavená vakcinácia ľudí po prekonaní covidu nám môže pomôcť ušetriť aspoň jednu dávku od tých, ktorí si zlepšenie imunity želajú.

Správne pochopenie imunity po covide nám zároveň umožní nevyraďovať z prevádzky do zbytočných karantén ľudí po prekonaní ochorenia a nebrániť im v rôznych aktivitách. V konečnom dôsledku nám to pomôže pochopiť, že aj pričinením tých, ktorí si nedajú ani len tú jednu dávku, môže niekto kompletne bez ochrany dostať dve.

Povedzme si to na rovinu, nie všetky vakcíny preukázali takmer zázračný stupeň úvodnej ochrany rovnako ako mRNA vakcíny. Mnohé chránili omnoho menej, na rozdiel od viac ako 80-percentnej účinnosti prirodzene získanej imunity po chorobe v klinických pozorovaniach, a to aj mnoho mesiacov od infekcie covidu.

Nedávno publikovaná štúdia americkej CDC zo štátu Kentucky ukázala zvýšenie ochranného účinku vakcín u ľudí, ktorí dávnejšie prekonali covid. Táto štúdia však neporovnávala vakcíny proti ochoreniu vôbec, a už vôbec nie za rovnakých podmienok v otázke časovania.

Naopak, čo sa týka dĺžky trvania ochrany, vakcínou navodená imunita netrvá, zdá sa, o nič dlhšie ako prirodzená.

Dáta z Izraela dokonca naznačujú značnú výhodu imunity po prekonaní voči dominantnému delta variantu.

Tretiu dávku len skutočne rizikovým

Opakované vakcinačné „boostre“ treba určite podať rizikovým jedincom, teda chorým a starším, či ľuďom s oslabenou imunitou. Tam je to v poriadku. Avšak mimo nich je potrebné sústrediť sa hlavne na vakcináciu úplne nechránených jedincov, s čím súhlasia aj odborníci vakcinačnej divízie americkej CDC.

Tento názor podporujú viaceré analýzy a individuálne expertízy. Vystavenie sa vírusu u zaočkovaných ľudí môže relatívne bezbolestne zvýšiť našu imunitu proti covidu.

Pre tých, ktorí už boli očkovaní alebo boli nedobrovoľne „imunizovaní“ ochorením, či už s alebo bez následného doočkovania – úplná ochrana pred akoukoľvek expozíciou vírusu nemusí byť najlepším riešením, ba naopak, môže prispieť k oslabeniu imunity s časom a relatívnej nepripravenosti na nové nebezpečnejšie mutácie prichádzajúce z nezaočkovaného sveta.

Preto nosenie rúšok nedávno imunizovanými jedincami mimo vysokorizikových situácií (v nemocniciach, v sociálnych zariadeniach alebo pri zdieľaní interiérov s jedincami s oslabenou imunitou) možno nie je to, čo potrebujeme.

Podobné tvrdenia podporuje aj rozhodnutie britskej vlády z 19. júla 2021, keď sa rozhodla pre zvoľnenie opatrení napriek rozmáhajúcej sa infekčnejšej delte. Na základe dobre zozbieraných dát vedeli, že kombináciou očkovaných a postinfekčne chránených jedincov mali vyše 90-percentnú ochranu, najmä v rizikových skupinách, ktoré by inak zahltili nemocnice.

Zatiaľ napriek očakávanému nárastu prípadov počty ťažkých priebehov a hlavne úmrtí ostávajú nízke. Prečo to vyzerá v Izraeli trochu inak? Možno práve preto, že Izrael bol vysoko zaočkovaný už relatívne skoro, na rozdiel od zvyšku sveta. 

Okrem toho, v Izraeli bol koronavírusu pred nástupom delty vystavený len málokto, na príchod delty z nezaočkovaného sveta neboli dostatočne pripravení, lebo imunita po vakcinácii čiastočne klesla.

Inými slovami, vysoká ochrana v jednej krajine bez korešpondujúceho očkovania po celom svete dlhodobo nezabráni šíreniu koronavírusu a pandémia bude naďalej ohrozovať zdravie jednotlivcov a spolu s ním aj ekonomiku a fungovanie krajín.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0