Očkovanie Vyžadovať ho aj od tých, ktorí covid už prekonali?

Na Slovensku je už vyše 700-tisíc ľudí, ktorí mali dokázateľne ochorenie covid-19. Väčšina z nich si ním prešla počas druhej vlny. Následne dostali potvrdenie o prekonaní ochorenia od svojho obvodného lekára a na 180 dní boli zbavení povinnosti testovať sa či ísť do karantény po strete s pozitívnym. Takéto rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva sa opiera o ich postinfekčnú, teda po-covidovú imunitu.

V týchto dňoch sa však uvedené výnimky končia, lebo pre väčšinu z nich už uplynula lehota 180 dní, ktorú určil Úrad verejného zdravotníctva. Tým sa rekonvalescenti (tí, čo mali ochorenie a prežili) na Slovensku dostávajú na úroveň neočkovaných ľudí, teda ľudí bez imunity voči koronavírusu.  

Podmienky sa však zhoršujú aj pre ľudí, ktorí ochorenie prekonali len nedávno (menej ako 180 dní) a chcú vycestovať do zahraničia. U nich už podľa aktuálnych nariadení nestačí len potvrdenie o prekonaní ochorenia, ale musia byť aspoň dva týždne po prvej dávke očkovania.

Nové pravidlá dokonca určujú, že po 9. auguste budú musieť ísť do karantény po návrate zo zahraničia aj zaočkovaní rodičia svojho nezaočkovaného dieťaťa. Za takýmto rozhodnutím ťažko nájsť zámer zvýšiť záujem o očkovanie a zmysel ochrany hraníc pred delta variantom sa stráca každým dňom a každým novým prípadom tejto mutácie na Slovensku.

Treba tiež povedať, že posledné dve spomenuté pravidlá Európska komisia nevyžaduje a Slovensko ide nad rámec pravidiel o zelenom covid pase. Teda postupne sprísňujeme opatrenia pre všetkých.

Je náš postup správny?

Naša spoločnosť je témou očkovania rozdelená, agresivita narastá. Nie je správne, aby sme ľuďom, ktorí sa pýtajú a kladú legitímne otázky, odpovedali hrubou silou a príkazmi bez vysvetlení. Takýto postup je kontraproduktívny a očkovaniu môže v konečnom dôsledku ublížiť. Skúsme sa teda pozrieť na to, čo hovoria aktuálne vedecké poznatky.

Naozaj sa máme na covidových rekonvalescentov pozerať, akoby sa s vírusom nikdy nestretli a bez očkovania by nemali žiadnu ochranu? Predstavujú takíto ľudia z pohľadu ďalšej vlny riziko pre seba alebo pre druhých? Nakoľko je potrebné týchto ľudí ochrániť aj očkovaním?

Tieto otázky sú legitímne a na Slovensku si ich kladie množstvo ľudí, ktorí toto ochorenie prekonali. 

Na ilustráciu poslúži aj prípad jednej Slovenky. Alena je zdravotná sestra, ktorá pracuje v ambulancii všeobecného lekára. Počas druhej vlny sa v ambulancii pri svojej práci nakazila vírusom a následne ochorela ona aj celá jej rodina.

Ochorenie u všetkých prebiehalo citeľne – symptomaticky, mali vysoké horúčky, bolesti svalov, stratu chuti a čuchu a ďalšie príznaky. Traja mladí členovia zo šesťčlennej domácnosti majú doteraz postcovidové následky, ako sú dlhodobá únava, psychické ťažkosti, zmena chuti a čuchu či vypadávanie vlasov. Aj toto dokladá výhody očkovania, keďže tieto ťažkosti by nemali, ak by bolo očkovanie dostupné minulú jeseň.

Vráťme sa však k aktuálnej dileme. Nedávno sa Aleninej rodine skončila výnimka z testovania aj karantén a stoja pred otázkou, či sa očkovať alebo neočkovať. Alena má pocit, že štát ju núti do očkovania, aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou prekonaním ochorenia získala odolnosť – imunitu, a teda nikoho neohrozuje.

Ako sama hovorí, „s covidom už nechcem mať nič spoločné. Mala som ťažký priebeh a nechcem znova pociťovať ani ľahké príznaky podobné covidu, ktoré sa objavujú po očkovaní“.

Alena tiež nechce zaočkovať svoje dcéry. Tvrdí, že ak by ochorenie neprekonali, očkovať by ich dala. Ale načo im podávať vakcínu, ak už ochorenie jednoznačne prekonali a ako tínedžerkám po prekonaní im pri ďalšom stretnutí s koronavírusom s vysokou pravdepodobnosťou nič nehrozí? Považuje to za úplne zbytočné.

Ako zdravotná sestra uvažuje, že ak by prekonala v detstve napríklad čierny kašeľ, tiež by sa následné očkovanie už nepokladalo za potrebné. Alena s rodinou chceli ísť k moru, a tak sa informovala, či stačí, ak si urobia na vlastné náklady protilátkové testy. Dozvedela sa, že súčasné pravidlá ani pozitívne protilátky neberú do úvahy, ak už uplynulo 180 dní od pozitívneho PCR alebo antigénového testu a k moru môžu ísť len s novými negatívnymi PCR testami na vlastné náklady a po návrate je potrebné absolvovať karanténu.

Dovolenku nakoniec (radi) strávia na Slovensku. Avšak Alene prekáža, že na každé podujatie, na ktorom budú jej dcéry – hudobníčky – vystupovať, si budú musieť platiť PCR test.

Poznatky vedy o imunite po prekonaní covidu hovoria jasne

Viaceré štúdie presvedčivo hovoria, že prekonanie infekcie s jasným priebehom a ideálne aj tvorbou protilátok znamená veľmi slušnú ochranu pred ďalším ochorením v trvaní minimálne päť, šesť, sedem, respektíve dvanásť mesiacov, a to do značnej miery aj proti novým mutáciám.

Samozrejme, pri koronavíruse platí, že treba rozlišovať aj vek. Súčasné poznatky hovoria,  že imunita získaná prekonaním ochorenia je lepšia u ľudí do 65 rokov. Zároveň sa ukazuje, že bezpečnejšie sa môžu cítiť tí ľudia, ktorí mali nielen pozitívny PCR test, ale aj im boli relevantne zistené protilátky v krvi.

Ukazuje sa, že úroveň ich ochrany je na podobnej úrovni ako po očkovaní (u ľudí vo veku do 65 rokov).

Štúdie o funkčnosti imunity z krajín, ktoré zasiahla masívne prvá vlna, ako sú Taliansko, Katar alebo Veľká Británia, nám cenne hovoria o dĺžke trvania tejto imunity. Napríklad v Taliansku začali sledovať rekonvalescentov už na jar 2020 a aj po vyše roku im stále veľmi dobre funguje imunita po vtedajšom prekonaní.

Nateraz môžeme z tohto predpokladať, že aj naši rekonvalescenti z druhej vlny (z tejto zimy) môžu byť slušne chránení aj po vyše roku od infekcie, teda až do jari 2022. Zmenu by však mohli priniesť úplne nové mutácie, ale ak by sa takéto mutácie objavili, s veľkou pravdepodobnosťou by na ne nestačila ani imunita po očkovaní súčasnými vakcínami. Zatiaľ sa však zdá, že imunita po prekonaní slušne chráni aj proti delte, novému vysokoinfekčnému variantu, ktorý sa postupne šíri celou Európou.

Čítajte tiež

Očkovanie vs. prekonanie ochorenia Ktorá ochrana pred covidom je výhodnejšia?

Kolektív autorov

Matematika je jasná. Čím viac nezaočkovaných sa pohybuje v spoločnosti, tým viac sa bude vírus šíriť.

Vynára sa tu celkom logická otázka: Ak sa spoliehame na imunitu získanú vakcínou AstraZeneca či Sputnik V, ktoré na živom nerizikovom adenovíruse prinesú jeden kľúčový antigén nášmu imunitnému systému, nemala by podobne dobre fungovať aj imunita, ktorú získame tým, že náš imunitný systém zvládol boj s celým koronavírusom a kompletnou sadou jeho antigénov?  

Slovenské národné premorenie a protilátkové testovanie

Druhá vlna bola na Slovensku masívna a jediné pozitívum, čo si z nej dnes môžeme odniesť, je imunita po prekonaní, ktorá sa môže týkať okolo milióna ľudí.  

V zime sme od našich politikov pri plošnom testovaní počuli dokonca označenie, že ide o nové SNP. Sarkasticky by sa dalo povedať, že v zime a januári šlo skôr o Slovenské národné premorenie.

Podľa oficiálnych údajov vyše 700-tisíc ľudí covid prekonalo, ale veľa ľudí malo tiež príznaky a na test jednoducho nešlo. Niekedy sa stalo, že ak bola chorá celá rodina a u jedného sa covid potvrdil, ostatní členovia už na test ani nešli s vedomím, že majú tiež covid.

Dá sa tak odhadnúť, že infikovaných bolo omnoho viac ako len 700-tisíc ľudí, ktoré udáva Národné centrum zdravotníckych informácií. Aj z jediného objektívneho počtu – z počtu úmrtí sa dá spätne odhadnúť, že počet infikovaných bol na Slovensku vyše jedného milióna ľudí.

Mnohí rekonvalescenti sa už dali očkovať. Zároveň na Slovensku musíme odpočítať ľudí, ktorí boli falošne pozitívni v rámci antigénového testovania. Zo špecifikácie týchto testov a počtu vyšetrených sa dá odhadnúť, že u nás môže byť až 40-tisíc falošne pozitívnych ľudí z antigénového testovania.

Títo ľudia žijú v presvedčení, že covid-19 už prekonali a môžu mať falošný pocit istoty, že majú nejakú imunitu aj bez očkovania.

Riešením je relevantné testovanie na protilátky u ľudí, ktorí mali slabý alebo bezpríznakový priebeh ochorenia. „Relevantné“ uvádzame preto, že testy na protilátky sú aj na Slovensku rôznej kvality a viaceré vám môžu dať mylnú informáciu.  

Ako pristupovať k rekonvalescentom pri očkovaní? 

Ako jedna z vhodných ciest sa javí očkovanie len jednou dávkou u rekonvalescentov, ktorí mali príznaky. Na prekonanie ochorenia sa môžeme pozerať ako na prvú dávku očkovania (hoci v aktuálne dáta ukazujú, že prekonanie ochorenia znamená ochranu podobnú kompletnému očkovaniu vektorovou vakcínou) a potom ešte aplikujeme druhú dávku (takzvaná „booster“ dávka).

Ukazuje sa, že rekonvalescent s jednou „booster“ dávkou očkovania by už mal byť naozaj vynikajúco chránený. Aktuálne štúdie s jednodávkovým boosterom pre rekonvalescentov ukazujú rovnakú hladinu protilátok ako u dvojočkovaných mRNA vakcínami a druhá dávka už hladinu protilátok ďalej nezvyšuje. 

Práve preto si musíme uvedomiť, že pre dlhodobejšie udržanie stabilnej a spoľahlivej imunitnej pripravenosti je omnoho lepšie u rekonvalescentov všetky druhé dávky odložiť ako booster o rok a viac, prípadne ich ponúknuť úplne nechráneným jedincom, či už u nás alebo v krajinách kde je očkovanie na veľmi nízkej úrovni. Zrýchlenie očkovania v populácii totiž dokázateľne zabraňuje tvorbe nových mutácií, ktoré si inak nájdu cestu do celého sveta.

Zároveň vieme, že bunková imunita je v tejto kombinácii robustnejšia ako len po očkovaní mRNA vakcínami.

Dôležité však je tento poznatok aj legislatívne uznať a v rámci pravidiel sa na rekonvalescentov po prvej dávke pozerať ako na plne chránených a nevyžadovať od nich testy ani karantény podobne ako pri očkovaných dvoma dávkami.

Aj dnes už stačí jedna dávka u rekonvalescentov, avšak musí byť podľa našich pravidiel podaná do 180 dní od prekonania ochorenia. A to už u nás veľa ľudí jednoducho nestihlo, lebo táto vyhláška platí od 14. júna, pričom v slovenskom pravidle „dávka do 180 dní“ ťažko hľadať nejaké racionálne zdôvodnenie.

Podľa zahraničných výsledkov totiž ľudia, ktorí sa zaočkovali jednou dávkou až o 10-11 mesiacov po prekonaní covidu, majú vyššiu hladinu protilátok a aj lepšie neutralizujú nebezpečné varianty, ako sú beta či delta, oproti ľuďom bez prekonania ochorenia a očkovaných dvoma dávkami vakcíny.

Sérum rekonvalescentov po dvanástich mesiacoch, dokonca bez booster dávky, stále lepšie neutralizuje nové nebezpečné varianty ako sérum ľudí po jednej dávke mRNA alebo vektorovej vakcíny.

Slovensko si ide opäť po svojom

Stále máme zaočkovaných len vyše 50 percent rizikovej populácie, teda tých, čo koronavírus významne ohrozuje na životoch – starších nad 60 rokov. Napätie a odpor k očkovaniu v spoločnosti rastie, ale pozornosť v našom očkovaní sústreďujeme na deti a mladých dospelých po prekonaní ochorenia.

Nedostatočné počty zaočkovaných rizikových doháňame očkovaním mladých, ktorí covid-19 už prekonali, a vymýšľame si pravidlá navyše, čím napätie v spoločnosti zbytočne rastie.

Trestať tých, čo si chorobu už pretrpeli, a podporovať tým odpor k vakcínam sa nielenže nepatrí, ale nie je na to vskutku ani dobrý dôvod. Funkčné opatrenia sú vždy spoľahlivejšie ako ťažko realizovateľný perfekcionizmus.

Komunikácia vlády a odborníkov voči ľuďom musí byť fér. Ide o nové ochorenie, ktoré môže byť smrteľné a ktoré má množstvo dlhodobých následkov.

Nevieme predpovedať všetky dlhodobé následky covidu. Jediným a dnes najbezpečnejším riešením voči covidu je očkovanie. Očkovanie sa ukazuje ako veľmi bezpečné s bežnými nezávažnými vedľajšími účinkami a mimoriadne vzácnymi vážnejšími nežiaducimi účinkami.

Áno, keďže očkujeme proti koronavírusu len od minulého roka, nemôžeme mať dlhoročné potvrdenie bezpečnosti ako pri vakcínach, ktoré máme už celé desaťročia, ale takéto následky sú nepravdepodobné. Zároveň už vieme, že očkovanie populácie bráni vzniku nových a nebezpečnejších variantov koronavírusu.

Dnes je isté, že každý obyvateľ našej krajiny si zanedlho buď prejde covidom, alebo sa zaočkuje. Iná alternatíva v podstate neexistuje.

Priority na najbližšie týždne sú absolútne jasné. Vakcíny sú pri tejto chorobe nielen najúčinnejšie, ale aj najlacnejšie a najbezpečnejšie zo všetkých existujúcich opatrení. Ako dobrý začiatok vnímame možnosť už aj na Slovensku zmiešať vakcinačné schémy. (u nás prvá dávka vektorová vakcína, druhá dávka mRNA). 

Na to, aby sme dobre zvládli tretiu vlnu, musíme mať zaočkovaných ideálne všetkých rizikových (najmä starších) ľudí. Na túto skupinu musíme zamerať všetko svoje úsilie aj za cenu, že očkovanie detí, mladých dospelých a, samozrejme, rekonvalescentov pôjde na druhú koľaj.

Až po zaočkovaní rizikovej populácie budeme môcť pustiť ekonomiku, udržať plne otvorené školy a postupne zaočkovať mladšie ročníky, prípadne aj rekonvalescentov, u ktorých však stačí jedna dávka. Túto cestu si vybrala Veľká Británia a doterajšie výsledky napriek delta vlne hovoria, že to je správna cesta.

Ale darí sa im hlavne preto, lebo majú jeden z najlepších systémov zberu a vyhodnocovania dát, a zároveň sa neboja nové pozntaky rýchlo a flexibilné zakomponovať do často aktualizovaných protiepidemických opatrení.