Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Liberáli verzus konzervatívci Spoločnosť
16. september 2021

Konzervatívny výber

Europarlament žiada, aby sme homosexuálom uznali manželstvá aj právo na deti

Prinášame komentovaný prehľad udalostí, ktoré rezonovali v uplynulých dňoch.

Europarlament žiada, aby sme homosexuálom uznali manželstvá aj právo na deti

Dúhová vlajka na stožiari pred budovou Európskeho parlamentu v Bruseli. FOTO TASR/AP

Dnes sa pozrieme na uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré žiada členské štáty, aby uznávali homosexuálne zväzky, aj keď ich nemajú vo svojej legislatíve. V skutočnosti však ide o vytváranie právneho nároku na deti.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predniesla správu o stave Únie. Slovami o dedičstve zakladateľov a slobode sa vyhráža krajinám, ktoré nezdieľajú bruselskú progresívnu revolúciu.

Vyššie zdaňovanie bytov, v ktorých nikto nebýva, je ďalším zo socialistických výstrelkov, ktoré podľa odborníkov nijako nezvýšia dostupnosť bývania, naopak, podporia čiernu ekonomiku.

V texte týždňa si zosumarizujeme príhovor českého kardinála Dominika Duku z budapeštianskeho eucharistického kongresu a vo videu týždňa si môžete pozrieť a vypočuť diskusiu Roda Drehera o gerontokratickej vyčerpanosti Západu proti silnej energii zvyšku sveta.

Nejde o partnerstvá, ale o deti

Európsky parlament odhlasoval právne nezáväzné uznesenie, ktoré vyžaduje od orgánov EÚ a členských štátov, aby uznávali homosexuálne manželstvá uzavreté v iných členských štátoch. Vrátane práv na deti, ktoré partneri vo vzťahu majú z predošlých heterosexuálnych spolužití. Teda bez ohľadu na to, či nejaká krajina má takúto legislatívu, musela by sa podrobiť aj jej najextrémnejšej podobe, ktorá v niektorej z krajín platí.

Za uznesenie hlasovalo 387 poslancov, 161 bolo proti, 123 poslancov sa zdržalo. Zo slovenských zástupcov hlasovali „za“ Martin Hojsík, Michal Šimečka, Lucia Ďuriš-Nicholsonová, Vladimír Bilčík a Michal Wiezik. Proti uzneseniu boli Miriam Lexmann a Milan Uhrík, hlasovania sa zdržali Monika Beňová, Miroslav Číž, Eugen Jurzyca, Peter Pollák a Ivan Štefanec.

V prvom rade Európsky parlament vo svojom uznesení apeluje na dodržiavanie zásady voľného pohybu osôb. A teda aby napríklad v Rumunsku volali manželským párom dvojicu, ktorá takýto zväzok spísala trebárs v Holandsku. Práve Rumunsko je jedným z terčov schváleného dokumentu, keďže doteraz nezmenilo svoje zákony po rozsudku Coman & Hamilton a nepriznalo manželské práva týmto dvom mužom.

Bez zmienky neobišlo ani Poľsko a uznesenie zopakovalo hoax o tom, že v Poľsku boli vyhlásené oblasti bez LGBTI osôb. Maďarsku zas vyčíta údajnú nenávistnú rétoriku voči tejto skupine.

V zákryte onoho apelu na voľný pohyb sa však skrýva skutočný cieľ celého uznesenia. Rovnako ako pri ostatných snahách na zrovnoprávnenie homosexuálnych dvojíc ide predovšetkým o to, aby im bolo umožnené vlastniť deti bez ohľadu na to, či sú ich skutočnými rodičmi.

Nie je totiž možné poprieť biologický fakt, že každé dieťa pochádza z otca a matky. A väčšina detí ich má aj zapísaných v rodnom liste. Ak sa jeden z rodičov neskôr rozhodne pre homosexuálny vzťah, druhý rodič tým nijako nemôže byť obmedzený na svojich rodičovských právach.

To sa však javí v rozpore so znením uznesenia, ktoré „vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktoré budú od všetkých členských štátov vyžadovať, aby na účely vnútroštátnych právnych predpisov uznávali dospelých rodičov uvedených v rodnom liste vydanom v inom členskom štáte za zákonných rodičov dieťaťa bez ohľadu na zákonné pohlavie alebo rodinný stav dospelých...“.

Ak sa skutočnému rodičovi žijúcemu v homosexuálnom zväzku niečo fatálne prihodí, dieťa tak zostane v opatere jeho partnera, cudzieho človeka. Bez možnosti vrátiť sa k druhému zo svojich skutočných rodičov.

V realite uznesenia teda nejde o riešenie spolužitia dvoch dospelých ľudí, ale o uväznenie detí v situáciách, z ktorých nemôžu uniknúť.

Pred niekoľkými dňami nás (a nielen nás) vyzval pápež František, aby sme sa bránili ideologickej kolonizácii: „Do obdobia pred niekoľkými desiatkami rokov na tomto území bránil slobode jeden spôsob myslenia; dnes iný, jediný spôsob myslenia vyprázdňuje jej význam, keď spája pokrok so ziskom a práva len s individualistickými potrebami.“

Tieto individualistické potreby nehľadia na život a budúcnosť detí. Práva, o ktorých hovorí uznesenie Európskeho parlamentu, nie sú právami detí na rodičov, na jasné vzory otca a matky. Sú to len nároky trpiacej menšiny, ktorá nedokáže zniesť biologický fakt, že s partnerom rovnakého pohlavia nikdy nebudú mať spoločné dieťa.

Vývoj ukazuje aj na faloš niekdajších požiadaviek, ktoré hovorili o tom, že homosexuálne dvojice potrebujú len úpravu svojho spolužitia v bežných životných situáciách, ako napríklad prístup k informáciám o zdravotnom stave.

A čoraz väčšou chimérou je aj výsostné právo členských štátov na samostatnú úpravu v kultúrno-etických otázkach.

Stav únie podľa Leyenovej

Tento týždeň predniesla v Európskom parlamente svoju Správu o stave Únie predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podstatnú časť tvoria výzvy a samochvály o tom, ako si EÚ dáva odvážne ciele pri boji proti klimatickej zmene a ako odvážne ich napĺňa. Sem-tam s povinnou sebakritikou, že v nejakej konkrétnej oblasti ešte plnenie plánu škrípe.

Zároveň apeluje napríklad na USA, aby tempo znižovania emisií zrýchlilo. Čínu, naopak, zdvorilo prosí, aby urobila aspoň čosi. „Svetu by sa uľavilo, keby Čína ukázala, že jej emisie budú stúpať len do polovice tohto desaťročia a že upustí od spaľovania uhlia doma aj v zahraničí,“ uviedla Leyenová.

Znepokojivé na jej prejave je však niečo úplne iné. Vo svetle úteku USA z Afganistanu je zjavné, že vývoz demokracie a pretváranie krajín z iného civilizačného okruhu na náš obraz nemá dlhodobú perspektívu a rýchlo sa dokáže zrútiť.

Predsedníčka Európskej komisie však napriek tomuto faktu vyzýva na vybudovanie a posilnenie spoločnej európskej armády. Jednotky by mali byť nasadzované v miestach konfliktov, ktoré generujú z vlastných obyvateľov utečencov. To by malo zmysel, ak by to nespájala práve s tým, čo zlyháva – s nadiktovanou kultúrnou premenou a, povedané pápežovými slovami, ideologickou kolonizáciou.

„Naši vojaci v teréne spolupracujú bok po boku s príslušníkmi polície, právnikmi a lekármi, s humanitárnymi pracovníkmi a ochrancami ľudských práv, s učiteľmi a inžiniermi,“ povedala Leyenová.

Inzercia

Spomenula tiež posolstvo zakladateľov myšlienky EÚ, ale i zápas krajín bývalého sovietskeho bloku, ktoré túžili aj po slobode prejavu, po konci štátneho dozoru. Ak však vidíme snahy o prijímanie celoeurópskej legislatívy na kriminalizáciu tzv. nenávistných prejavov, potláčanie suverenity štátov v niektorých právnych a kultúrno-etických otázkach, znejú slová predsedníčky Európskej komisie ako rozladený orchester.

Právo vlastniť a právo bývať

Veľké mestá po celom svete trápi problém nedostatku dostupného bývania pre čoraz viac ľudí, ktorí v aglomeráciách žijú. Príklady viacerých veľkomestských samospráv, ktoré sa rozhodli, že zdania samostatnou sadzbou byty, v ktorých nikto nebýva a ich majitelia si ich držia ako investíciu, však ukazujú, že dostupnosť bývania sa týmto socialistickým experimentom nijako nezvýši.

Očividným príkladom je Vancouver. Ten v roku 2017 zaviedol na takéto byty daň jedno percento z hodnoty nehnuteľnosti. A hoci si mestská kasa výrazne prilepšila, drvivá väčšina bytov stále zostáva neobsadená. Problém je totiž to, že zväčša ide o byty vyššieho štandardu a luxusné nehnuteľnosti. A aj keď ich majiteľ ponúkne na prenájom, aby sa dani vyhol, na trhu nie je dosť záujemcov o tento typ bytov. Väčšinu ľudí, ktorí sa k samostatnému bývaniu nevedia dostať, totiž tvoria nižšie sociálne vrstvy.

Nad ešte radikálnejším krokom premýšľajú radní v Barcelone. Prázdne byty by chceli zabaviť, majiteľom vyplatiť polovicu trhovej ceny a následne ich prenajímať za dotované nájomné.

Berlínska samospráva napríklad za „prázdne“ byty dáva pokuty a vyššie zdaňovanie či postihy majiteľov takýchto nehnuteľností sú už témou aj na českej politickej scéne.

Problém nedostatku dostupného bývania trápi aj Slovensko. V ostatnom predvolebnom zápase prišlo s témou masívnej výstavby nájomných bytov hnutie Sme rodina. No pomaly sa priblížime k polovici volebného obdobia a zatiaľ nie je jasné, či sa tento program spustí.

Podľa názoru ekonomických expertov naprieč celým svetom však riešenie netkvie v sankciách a zdaňovaní a ani v masívnej výstavbe, ktorej bude predchádzať vyvlastňovanie pozemkov. Prvý prístup je motorom pre čierny trh, druhý porušuje základné práva.

Ak by chcel štát naozaj podporiť to, aby sa všetci mohli dostať k samostatnému bývaniu, mal by sa v prvom rade dohodnúť s bankami, ktoré by mohli poskytovať dostupnejšie úvery na výstavbu nájomného bývania. Nehovoriac o jasnej stavebnej legislatíve, ktorá nebude zvýhodňovať developerov a nedá ani neobmedzenú moc blokovať akúkoľvek výstavbu často účelovým občianskym združeniam.

Druhou rovinou je samospráva. Tá má mnohokrát nielen vlastné pozemky, ale aj právomoc územného plánovania. A namiesto reštrikcie môže ponúknuť daňové zvýhodnenie tým, ktorí postavia nájomné byty.

......................................................................................................

Text týždňa: Zápas o prevrat v našej spoločnosti

Český kardinál Dominik Duka sa vo svojom príhovore na eucharistickom kongrese v Budapešti venoval – na pozadí teologického zmyslu Eucharistie – aj tomu, aký význam má pre kresťanstvo a civilizácie v Európe.

Pripomína históriu vzniku eucharistického kongresu vo Francúzsku, v meste, v ktorom sídlili pápeži, v Avignone. Myšlienka vznikla medzi laikmi v roku 1874, krátko po prehratej vojne s Pruskom. Krátko po tom, čo v uliciach Paríža vyčíňali vražedné bandy komunardov, ktoré si za svoje zločiny a vraždy vyslúžili pochvalu aj od samotného zakladateľa tejto diabolskej ideológie, od Karla Marxa.

Spomína aj na budapeštiansky eucharistický kongres v roku 1938, kde sa tisíce ľudí modlili za mier medzi národmi zoči-voči ďalšej tyranskej ideológie, ktorá zamorovala Európu – nacizmu.

„Náš eucharistický kongres sa koná v situácii, v ktorej sme svedkami, že v celosvetovej spoločnosti prebieha barbarský a netolerantný zápas o prevrat v našej civilizácii. Základné princípy, ktoré vyrastajú z kolísky ľudskej kultúry na križovatke Afriky, Ázie a Európy, v rodisku Ježiša Krista, sú odmietané a nahrádzané hodnotami, ktoré sú v prestrojení ideami marxizmu, maoizmu, anarchizmu. Ideológiami, ktoré popierajú akúkoľvek pravdu, teda i Pravdu, a nahrádzajú ju zlovoľnou ideológiou,“ hovorí kardinál Duka.

A ako ďalej vo svojom príhovore pripomína, Eucharistia nám sprítomňuje utrpenie Krista na kríži a dáva nám silu, aby sme hájili Pravdu, ktorá čelí frontálnemu útoku. Eucharistia je znakom spoločenstva, ktoré vytvára Cirkev.

Z tohto prameňa sa podľa kardinála Duku zrodila nielen duchovná, ale aj materiálna podstata európskej civilizácie. Umenie, kultúra, vzdelanosť, ale aj rovnaká hodnota života každého jedného človeka.

„Avšak tieto dedičstvá nepatria len minulosti; sú plánom pre budúcnosť, ktorý treba odovzdávať budúcim generáciám, pretože je to základ života osôb a národov, ktoré spoločne dali európskemu kontinentu jeho tvárnosť,“ odcitoval vo svojom príhovore kardinál Duka slová sv. Jána Pavla II.

......................................................................................................

Video týždňa: Gerontokracia Západu a energia zvyšku sveta

Na pozadí udalostí z Afganistanu si Rod Dreher pripomína to, čo sa udialo pred niekoľkými desiatkami rokov v Iráne. Sekulárny, Západom podporovaný režim bol rýchlo zmietnutý islamskou revolúciou. A tak ako kedysi Sovietsky zväz, aj dnešné USA sa podľa Roda Drehera dostali do stavu gerontokracie, ktorej jediným cieľom je udržanie samej seba pri moci.

V diskusii sa tiež dotýka rozporu medzi skutočným a virtuálnym svetom, ktorý dnes sprostredkúvajú sociálne siete, a aj tomu, aké psychologické vplyvy má život v ilúzii nielen na jednotlivca, ale na celé spoločnosti.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.