7 dní v kocke Žilinka to ženie na hranu: „buď ja, alebo Lipšic“

1. Tornádo

V pondelok sa generálny prokurátor Žilinka stretol s prezidentkou Čaputovou. Po stretnutí zverejnil na facebooku tento výrok Alberta Einsteina: „Čo je správne, nie je vždy populárne. A čo je populárne, nie je vždy správne.“

Krátko nato prišlo z generálnej prokuratúry tornádo. Žilinkov zástupca Kandera zrušil obvinenia Vladimíra Pčolinského a Zoroslava Kollára z korupcie. Žilinka osobne zas zrušil obvinenie zakladateľa Penty Jaroslava Haščáka v kauze likvidácie dokumentov SIS Gorila.

Generálna prokuratúra tým plnou silou udrela na prácu Lipšicovej špeciálnej prokuratúry a vyšetrovateľov NAKA.

Zrejme nejde len o týchto pár káuz a spory o paragrafy, ale o hlbší problém. Je zrejmé, že generálna prokuratúra vníma prácu špeciálnej prokuratúry ako nezákonnú, aktivistickú a politicky motivovanú. Po revolučných úspechoch NAKA a špeciálnej prokuratúry prichádza „kontrarevolúcia“ v réžii Žilinku. Na viacerých frontoch. Máme tu disciplinárne stíhanie prokurátorov Lipšica a Kysela, obvinenie policajného prezidenta Kovaříka, zásahy inšpekcie kryté generálnou prokuratúrou a najnovšie aj rušenie obvinení v korupčných kauzách.

Ak bude bitka pokračovať v nastúpenom tempe, na konci hry padne buď Žilinka, alebo Lipšic.

Pre pochopenie toho, čo sa deje, sa treba vrátiť do roku 2012. Lipšic bol vtedy ministrom vnútra, Žilinka jeho štátnym tajomníkom. Ich dobré vzťahy sa pokazili už vtedy. Žilinka vyčítal Lipšicovi, že nekoná podľa zákona, ale podľa osobných ambícií a hlasu ulice. Teda: že produkuje „selektívnu spravodlivosť“ namierenú na politických rivalov. A neváha pri tom zájsť za hranu.

Napokon, to bol jeden z dôvodov, prečo to Lipšicovi nevyšlo, keď chcel kandidovať na generálneho prokurátora. Mnohí mu vyčítali konflikt záujmov. Advokát Lipšic pracoval pre Kisku, Krajniaka a Matoviča. Teda pre prominentov koalície. Okrem toho bol advokátom kajúcnikov Beňu a Slobodníka. A kamarátom šéfa SIS Pčolinského.

Dnes generálny prokurátor vyčíta Lipšicovi politickú nadprácu pri korupčných kauzách a snahu povýšiť ambície a úspech nad princípy práva. Odkazuje, že generálna prokuratúra sa nebude podpisovať pod nezákonné praktiky a stíhanie na politickú či verejnú objednávku.

Ak by išlo Žilinkovi len o krotenie ambiciózneho Lipšica a právnu čistotu, bolo by všetko v poriadku.

Lenže – vyzerá to tak, že selektívnu spravodlivosť tu produkuje aj druhá (Žilinkova) strana. A oveľa pochybnejším spôsobom, aký sa vyčíta špeciálnej prokuratúre.

Bola to práve špeciálna prokuratúra, ktorá napriek starým osobným väzbám Lipšica stíhala Vladimíra Pčolinského. Dokonca v dvoch korupčných kauzách. Väzobné stíhanie Pčolinského autorizovali aj Špecializovaný trestný súd, Najvyšší súd a Ústavný súd.

Na druhej strane: máme tu desiatky káuz, v ktorých vystupujú svedkovia – kajúcnici. Teda zločinci, ktorí spolupracujú s vyšetrovateľmi.

Zo všetkých týchto káuz sa generálna prokuratúra starostlivo zamerala na preskúmanie a „zrušenie“ dvoch. Konkrétne na kauzu, v ktorej mal Pčolinský prijať úplatok 20-tisíc eur za ukončenie odpočúvania Zoroslava Kollára. A na kauzu, v ktorej mal Pčolinský odovzdať úplatok 10-tisíc eur vyšetrovateľovi NAKA za to, že utopí trestné konanie pri vybraných firmách…

V týchto dvoch kauzách zástupca Žilinku zrušil obvinenia. A vrátil vec na opakované rozhodovanie. S výhradami, ktoré takmer znemožňujú obnoviť trestné konanie.

Zhodou okolností ide o dve kauzy, v ktorých bol stíhaný nominant Borisa Kollára vo vedení SIS. Toho istého Kollára, ktorý sa bil za zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora.

Záver: pri téme „selektívna spravodlivosť“ by sa mala červenať skôr generálna prokuratúra než špeciálna.

2. Kde je pravda

Na argumenty zástupcu generálneho prokurátora už reagovali viacerí vyšetrovatelia, prokurátori a trestní sudcovia. Zhodujú sa, že námietky Kanderu sú prehnané, pretože podkopávajú to, čo je celkom bežnou praxou pri vyšetrovaní a stíhaní korupcie.

Ak sa naplno presadí línia generálnej prokuratúry, bude to mať vážne následky pre ďalšie kauzy, v ktorých svedčia kajúcnici. Advokáti obvinených sa budú domáhať, aby boli ich klientom zrušené obvinenia. Pretože aj pri nich dokazovanie stálo na výpovediach svedkov – zločincov.

Hlavným argumentom Kanderu je, že stíhanie nemôže stáť na svedectvách kajúcnikov, pretože ide o nedôveryhodné osoby a ich tvrdenia treba preverovať. Ďalej Kandera namieta procesné nedostatky – že vyšetrovateľ po výpovediach kajúcnikov nespísal trestné oznámenie alebo nepožiadal, aby boli v rámci SIS či polície zbavení mlčanlivosti.

Kandera má v mnohom pravdu v čisto teoretickej rovine. V praxi to však funguje tak, že svedkami zločinov sú spravidla zločinci. Nie bezúhonní docenti z katedry etiky. Ak tvrdenie svedka – zločinca potvrdí ďalší svedok alebo iný dôkaz, malo by to stačiť na obvinenie. 

Mimochodom, presne toto bol prípad Vladimíra Pčolinského.

Nie je pravda, že ho usvedčoval len jediný svedok (Beňa).

Zo spisov vyplýva, že prijatiu úplatku predchádzalo stretnutie v trojici Makó, Beňa, Pčolinský. Makó zisťoval, či by SIS mohla ukončiť odpočúvanie Zoroslava Kollára, ak za to bude platiť. Makó a zhodne s ním aj Beňa tvrdili, že Pčolinský s tým predbežne súhlasil.

Následne mal Zoroslav Kollár poslať cez Makóa prvú tranžu (40-tisíc eur) pre Beňu a Pčolinského. Beňa tvrdí, že polovicu odovzdal Pčolinskému. Odpočúvanie Zoroslava Kollára bolo ukončené. Napriek tomu, že malo ísť o prioritu na úrovni premiéra, o ktorej musel vedieť (a rozhodovať) priamo riaditeľ SIS.

Ďalej: vyšetrovanie v inej kauze konštatuje, že Pčolinský mal neskôr podplatiť vyšetrovateľa NAKA, aby privrel oči nad firmami Strabag, Vision IT Solutions a Alison. Išlo o vyšetrovanie daňových podvodov cez fiktívne transakcie a DPH v réžii podnikateľa Petra Kubu z agentúry ROKO. Kuba mal byť obchodným partnerom v korupčných schémach bödörovcov.

Z vyšetrovania je zrejmé, že šéfovia SIS mali sklony vnímať provízie ako nástroj na budovanie „čiernych fondov“. Tie mali slúžiť nielen na osobnú spotrebu, ale aj na vyplácanie služieb a protislužieb.

Vyšetrovatelia NAKA a špeciálna prokuratúra by mali urobiť všetko pre to, aby sa trestné konanie v Pčolinského prípade obnovilo. S odstránením chýb.

Jednak preto, aby mohol o prípadnej vine Pčolinského rozhodnúť súd.

A potom preto, aby sa kolaps stíhania Pčolinského neprenášal na iné korupčné kauzy, v ktorých figurujú napríklad Gašpar, Hraško, Krajmer, bödörovci, Brhel, Výboh…

Problém je v tom, že krycia paľba Borisa Kollára pokračuje aj po prepustení Pčolinského. Kollár koaličných partnerov, vyšetrovateľov a prokurátorov nahlas varoval, že ak sa problémy budú opakovať, Sme rodina v koalícii končí.

Jeho ostré slová však netreba brať až tak vážne. Sme rodina predsa nemusí skončiť len vo vláde, ale aj v parlamente. Trpezlivosť verejnosti s Kollárovou „politikou“, ktorej tlieskajú zločinci, nie je nekonečná.

3. Delta a imunita

Americké médiá priniesli zaujímavú informáciu – dáta podľa nich ukazujú, že ľudia, ktorí prekonali covid, majú lepšiu ochranu pred delta variantom ako tí, ktorí boli dvakrát zaočkovaní Pfizerom.

Na prvý pohľad to vyzerá ako samozrejmosť a banalita. Vlastná, prirodzene vyvolaná imunita proti koronavírusu je predsa silnejšia ako tá, o ktorú sa starajú bioinžinieri a ich mRNA vakcíny. Donedávna sa však tvrdil opak.

Frontmani očkovacej kampane hlásali, že po nástupe delta variantu očkovanie potrebujú aj tí, čo prekonali covid.

Pomýlili sa.

Účel to však splnilo. O dve dávky sa hlásili aj tí, ktorí boli prirodzene imunizovaní po prekonaní infekcie.

Aj dnes, po zverejnení nových zistení, ide vlastne o to isté. Správy ako tie z Bloombergu sú adresované Američanom. Tým sa od septembra ponúka tretie kolo očkovania. Má reklamné logo „booster shot“. Zosilňujúca dávka.

Polemiky o tom, či ľudia s dvoma dávkami potrebujú alebo nepotrebujú tretiu (a potom pravidelne ďalšie), nechajme bokom. Celebrity očkovacej kampane nám to už čoskoro vysvetlia. Bez oponentov.

Podstatné je niečo iné. Po zistení, že prirodzená imunita pracuje lepšie ako dve dávky očkovania, by mohlo konečne ministerstvo zdravotníctva prehodnotiť pravidlá. A započítať medzi imunizovaných (chránených) aj tých, ktorí prekonali infekciu, resp. tých, ktorí vedia preukázať, že majú v dostatočnej výške prirodzené protilátky (IgG). Je možné, že ľudí s prirodzenými protilátkami je viac ako milión. Mnohí z nich o tom majú doklad z laboratórneho testu (platí sa zaň približne 25 eur).

Títo ľudia by mali mať rovnaké pravidlá ako tí očkovaní. Žiaľ, v praxi to nefunguje (a nielen pri návšteve pápeža). Privilegovaní sú držitelia očkovacích dokladov.

Pre rozšírenie našich poznatkov a dát, pre presnú aktualizáciu štatistík a pre lepšie nastavenie očkovacej stratégie by bolo dobré, ak by štát motivoval ľudí, aby si robili protilátkové testy. A aby sa na základe ich výsledku spoločne s lekárom rozhodovali, či vôbec potrebujú vakcínu. Alebo ju prenechajú iným…

Tohto sa však zrejme tak skoro nedočkáme. Nezapadalo by to do propagandy, ktorá stojí na hlúpej, ale marketingovo zvučnej pranostike „s vakcínou prichádza sloboda.“

4. Majster obrazov

Na záver už len pár viet o americkom prezidentovi Bidenovi. Môžeme ho nazvať „majster obrazov“.

Agentúra Reuters informovala o júlovom telefonáte Bidena s panáčikom považovaným za afganského prezidenta. Biden na neho naliehal, aby vládne sily zvrátili obraz o postupe Talibanu a o vlastnej bezradnosti: „Je potrebné, či už je to pravda, alebo nie, vytvoriť iný obraz.“ Biden sľúbil leteckú podporu „až“ do konca augusta.

Panáčik považovaný za afganského prezidenta sa nijako neponáhľal Bidena informovať, že plány kábulských vojakov na záchranu holých zadkov vyzerajú trochu inak ako projekcie Washingtonu.

Ponuka Američanov na podporu zo vzduchu „až do konca augusta“ vyzerala lákavo. No ešte lákavejšie vyzerali ponuky od talibancov pre tých, ktorí chcú prežiť september na zemi.

Atrapa afganskej armády odovzdala kľúče od hlavného mesta Talibanu.

Nasledovali trochu iné obrazy než tie, ktoré si maľoval do kalendára Biden: obrazy o leteckom úteku západných diplomatov. Alebo o výstražnej streľbe amerických vojakov, ktorí sa snažili zahnať z letiska tých, ktorí 20 rokov pracovali pre západné ambasády…

Pokiaľ ide o jadro veci, to sedí. Biden si objednal vojnové obrazy od pánov Kábulu. A dostal vojnové obrazy od pánov Kábulu.