Lipšic a spol. napísali Žilinkovi ostrý list Je otázkou času, kedy vaša normalizácia odradí ďalších prokurátorov

Bývalí prokurátori špeciálnej prokuratúry okolo Daniela Lipšica napísali minulý týždeň ostrý list generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.

Kritizujú v ňom viaceré jeho kroky z uplynulých rokov vrátane manažérskych zlyhaní a chaosu, ktorý vznikol zrušením špeciálnej prokuratúry a presunom vyšetrovacích spisov pod krajské prokuratúry.

Vláda Roberta Fica zrušila úrad vyšetrujúci najvážnejšie kauzy, ktorý viedol v posledných rokoch Daniel Lipšic, minulý mesiac. Prokurátori tvrdia, že viacerí z nich stále nemajú prístup k spisom, ktoré by mali vybavovať.

Autormi listu sú okrem Lipšica prokurátori Ondrej Repa, Ladislav Masár, Michal Šúrek, Lucia Bizoňová, Vladimír Kuruc, Peter Kysel, Matúš Harkabus, Daniel Mikuláš, Vasiľ Špirko a Rastislav Hruška.

Čo bývalí prokurátori ÚŠP vyčítajú Marošovi Žilinkovi:

• negatívny vzťah k Lipšicovi a ÚŠP,
• pasivitu pri rušení špeciálnej prokuratúry,
• nepripravenosť a chaos pri presune agendy z ÚŠP na krajské prokuratúry,
• personálne rozdelenie bývalých prokurátorov ÚŠP,
• neumožnenie dokončiť bývalým prokurátorom ÚŠP začaté prípady.

V úvode listu prokurátori vyjadrujú znepokojenie nad Žilinkovým personálnym „manažovaním“, ktoré viedlo minulý týždeň k odchodu elitných prokurátorov Matúša Harkabusa a Daniela Mikuláša. Obidvaja boli dozorovými prokurátormi v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Prípad tak dostane nový prokurátor.

„Ide o veľmi znepokojujúcu skutočnosť, ktorá evidentne vyšle negatívny signál do spoločnosti, keďže ide o mimoriadne erudovaných a morálne čistých prokurátorov. Toto je však záverečný efekt riadenia prokuratúry Vašou osobou,“ píšu Žilinkovi autori listu.

Pripomínajú mu, že už v roku 2021 si celkom evidentne vytvoril negatívny vzťah k špeciálnemu prokurátorovi Lipšicovi a prokurátorom špeciálnej prokuratúry, čo vyústilo až do jeho tichej podpory legislatívneho zrušenia tohto úradu. „Tento krok zostal pre nás nepochopiteľný, najmä s poukazom na legislatívne pozadie zrušenia ÚŠP (skrátený legislatívny proces), ale aj vzhľadom na fakt, že ste na tomto úrade dlhé roky pôsobili.“

Prokurátorov prekvapila aj Žilinkova pasivita v tomto legislatívnom procese. Upozorňujú, že v roku 2022 pomerne aktívne vystupoval proti snahe zmeniť sporný paragraf 363. „Doslova ste uvádzali, že nechcete zostať len ‚štatistom‘,“ pripomínajú prokurátori v liste. „Skutočnosť, s akou ľahkosťou ste verejne deklarovali vykonateľnosť predmetnej novely, nás doslova zarazila, najmä pokiaľ išlo o časové hľadisko rušenia ÚŠP.“

Vládny valecFico sa pomstil Mazákovi, Žilinka sa zbavuje Lipšicových ľudí

Marek Vagovič

Chaos a zmätok

To, že presun obrovského množstva vyšetrovacích spisov zo špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry môže byť veľký problém, hovorili viacerí prokurátori aj odborníci už dlho pred zrušením ÚŠP.

„Fakt, že na tento krok nebola prokuratúra absolútne pripravená, je viditeľný aj dnes, takmer jeden mesiac po tejto udalosti,“ konštatujú v liste prokurátori. „Proces a prechod agendy ÚŠP na krajské prokuratúry sa dá charakterizovať ako neriadený (alebo mimoriadne zle riadený) chaos.“

V čom konkrétne je podľa autorov listu problém?

Väčšina spisov po prokurátoroch ÚŠP bola podľa ich slov uložená do suterénu generálnej prokuratúry, kde si ich následne museli prokurátori sami triediť a doslova utierať od prachu. Následne sa tieto spisy zmiešali a viacerí prokurátori dostali spisy svojich kolegov alebo dlhodobo sa k svojim spisom vôbec nevedeli dostať.

„Viacerí bývalí prokurátori ÚŠP stále (t. j. ku dňu 18. 4. 2024) nemajú prístup ku všetkým spisom, ktoré by mali vybavovať, keďže stále neboli predložené na GP SR,“ pokračujú v liste. „Niektoré spisy boli na GP SR predložené ešte v mesiaci marec, avšak k prokurátorom sa fyzicky dostávajú až v dnešných dňoch.“

Pracovníci odvážajú spisy zo špeciálnej prokuratúry. Foto: TASR/Martin Baumann

Zmätok údajne nastal aj pri udeľovaní výnimiek, ktoré boli udelené aj na veci, ktoré prokurátori vybavovať nemali. Z tohto dôvodu museli byť následne desiatky výnimiek zrušené. „Niektoré výnimky pritom obsahovali nesprávne dátumy alebo uvádzali nesprávne osoby oprávnené na podpis, čím sa stali nulitnými právnymi aktmi – predpokladáme, že viete, o aké veci ide,“ píšu prokurátori Žilinkovi. „V tejto súvislosti vyznievajú veľmi nepresvedčivo Vaše opakované vyjadrenia, že Vami podpisované rozhodnutia prechádzajú kontrolou veľkého počtu ‚páru očí‘.“

Prokurátori mali začať po novom fungovať 20. marca, čo bol termín, keď bola špeciálna prokuratúra definitívne zrušená. Ako píšu autori listu, viacerí bývalí prokurátori ÚŠP však nemali 20. marca materiálne ani technicky pripravené svoje kancelárie, nemali v nich žiaden nábytok či počítače, pričom niektorí prokurátori boli ešte 20. marca z neznámych dôvodov presúvaní z kancelárie do kancelárie.

Daniel LipšicNastáva plazivá normalizácia a nevyhýba sa jej ani prokuratúra

Michal Magušin

Lipšic a spol. ďalej v liste kritizujú, že viaceré spisy dostali bývalí prokurátori ÚŠP až v mesiaci apríl 2024, a to až po opakovaných urgenciách, pričom vo viacerých prípadoch boli už doručené rozhodnutia súdov, pri ktorých už bola zmeškaná zákonná alebo poriadková lehota na podanie opravného prostriedku, resp. vyjadrenia.

„Vo viacerých prípadoch sa prokurátori dozvedali o rozhodnutiach súdov až z podaní obhajoby, resp. až priamo na súde, z čoho je taktiež zrejmé, že absolútne zlyhala koordinácia medzi Špecializovaným trestným súdom a GP SR, najmä podateľňou,“ uvádzajú s tým, že viaceré podania a rozhodnutia vraj boli doručované do spisov v čase, keď ležali v suteréne generálnej prokuratúry.

V liste píšu aj o tom, že priestory bývalého ÚŠP v Pezinku „zostali neobsadené, prázdne, a preto nám nie je zrejmé, prečo bolo nevyhnutné sa doslova za pár hodín pobaliť a tieto priestory opustiť“.

Napriek prísľubu nemôžu dokončiť prípady

Ďalším príkladom chaosu je podľa nich to, že funkcionári generálnej prokuratúry mali protichodné informácie, ktoré následne posúvali smerom k bývalým prokurátorom ÚŠP, avšak jedna z najčastejších odpovedí bola „neviem“.

„V podstate nebolo ani zrejmé, kto podpisuje cestovný príkaz, dovolenku, nebolo zrejmé, ako a kým bude riešená doprava na pojednávania, pričom napriek tomuto totálnemu chaosu všetci bývalí prokurátori ÚŠP naďalej plnili svoje služobné povinnosti a nezmarili ani jeden termín hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia pred ŠTS alebo Najvyšším súdom Slovenskej republiky.“

Ako ďalej tvrdia, bol porušený aj verejný záväzok o tom, že minimálne aspoň veci po ukončení vyšetrovania a veci v súdnom konaní zostanú pôvodným prokurátorom. „A, naopak, výnimky z príslušnosti sa vydávajú aj tam, kde to bývalí prokurátori ÚŠP nežiadali a kde na to nie je žiadny dôvod.“

Posledné hodiny špeciálnej prokuratúryObvinení boli košický župan Trnka, exposlanec Gyimesi či šéf úradu vlády

Marek Holka

Bývalým prokurátorom špeciálnej prokuratúry nebolo a nie je umožnené, hoci o to prejavili záujem, dokončiť trestné prípady, ktoré s vecami, ktoré naďalej vybavujú, vecne bezprostredne súvisia, najmä pokiaľ ide o tzv. spolupracujúcich obvinených. „To znamená, že kmeňovú trestnú vec v súdnom konaní vybavuje bývalý prokurátor ÚŠP, ale vec obvineného, ktorý bol z tohto konania vylúčený na samostatné konanie, je pridelená na vybavenie prokurátorovi krajskej prokuratúry, ktorý kmeňovú vec detailne nepozná a nevie teda posúdiť rozsah spolupráce spolupracujúcej osoby.“

Uvedený problém je podľa autorov listu vypuklý o to viac, že novelizovaný Trestný poriadok v zásade počíta s periodickou kontrolou tzv. „benefitov“. Ako konštatujú, tento stav môže výrazne komplikovať (z pohľadu obžaloby) súdne konania v kmeňovej trestnej veci. „Na uvedený postup nie je, z pohľadu záujmov obžaloby, žiaden legitímny dôvod, keďže rozsah benefitov spolupracujúcich osôb bude vyhodnocovať (pri posudzovaní vierohodnosti ich výpovedí) konajúci súd. Tento postup je teda len v záujme inej procesnej strany – obžalovaných a ich obhajcov.“

Prokurátor Ondrej RepaSpravili sme aj chyby, ale zrušiť preto celú inštitúciu je veľmi nepoctivé

Adam TakáčLukáš Kekelák

Očierňovanie aj rušenie zahraničných ciest

Prokurátori okolo Daniela Lipšica kritizujú Maroša Žilinku aj za personálnu politiku posledných rokov, ktorá podľa nich pôsobí netransparentne a neobjektívne. Od roku 2021 bolo predovšetkým smerom k špeciálnej prokuratúre vykonaných podľa nich viacero krokov, ktoré systematicky komplikovali prácu a vykazovali jednoznačné znaky svojvôle.

Ako príklad uvádzajú výberové konanie na pozíciu zástupcu špeciálneho prokurátora, v ktorom z dosiaľ neznámych dôvodov neuspel Ladislav Masár. Rovnako výberovým konaním neprešli ani iní prokurátori, hoci výberové konanie odborne zvládli, avšak rozhodli iné dôvody.

Žilinkovi tiež vyčítajú, že bezdôvodne neumožnil stážovať prokurátorom na špeciálnej prokuratúre, hoci ho o to Lipšic viackrát prosil a daní prokurátori s tým súhlasili.

„Rovnako nemožno nespomenúť, že Vaša personálna politika dopadá aj na rodinných príslušníkov bývalých prokurátorov ÚŠP, ktorým je napríklad bránené v kariérnom postupe v rámci prokuratúry. Ide o akúsi formu revanšu pre ‚neposlušnosť‘, hoci dotknutý človek s údajnou neposlušnosťou niektorého z bývalých prokurátorov ÚŠP nemá nič spoločné.“

Prokurátori uvádzajú v liste aj niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré dokazujú Žilinkov negatívny vzťah k špeciálnej prokuratúre:

• zrušenie operatívnych porád vedenia GP SR, ktoré sa po zrušení ÚŠP obnovili,
• zrušenie zahraničnej pracovnej cesty prokurátorov do USA,
• neumožnenie výroby 4 darčekových predmetov s označením ÚŠP pre zahraničné delegácie,
• neumožnenie bývalému špeciálnemu prokurátorovi zúčastniť sa na zahraničných stretnutiach,
• usmerňovanie zahraničných zastupiteľstiev, aby nekontaktovali priamo ÚŠP,
• očierňovanie bývalých prokurátorov ÚŠP a ich práce pred inými prokurátormi, najmä na krajskej úrovni,
• apel z roku 2021, aby sme nekomunikovali o svojej práci s médiami.

Znepokojujú ich prokurátorky na novom útvare

Prokurátorov znepokojuje aj fungovanie oddelenia závažnej kriminality generálnej prokuratúry, ktoré vzniklo po zrušení špeciálnej prokuratúry. Malo by ísť o elitný útvar zaoberajúci sa tými najväčšími kauzami. 

Poukazujú na to, že na oddelenie majú prejsť dve prokurátorky, ktoré predtým nikdy nevykonávali dozor v agende bývalej špeciálnej prokuratúry. 

Prokurátorky síce priamo nemenujú, no podľa medializovaných informácií ide o Martinu Cibuľovú a Katarínu Habčákovú. „Tieto prokurátorky pritom aj v minulosti preukazovali skôr svoj negatívny postoj k práci prokurátorov ÚŠP, čo je na prokuratúre všeobecne známy fakt,“ píšu prokurátori vo vyhlásení. 

Tvrdia, že prokurátorky sa v minulých rokoch zviditeľnili svojimi rozhodnutiami, keď napríklad rozhodli v prípade obvineného Jána Kaľavského tak, že mu jedna z dotknutých zrušila obvinenie, hoci súd neskôr na takmer identickom skutkovom základe uznal jeho vinu. 

Taktiež jedna z prokurátoriek opakovane zrušila obvinenie aj bývalému šéfovi NAKA a súčasnému riaditeľovi policajnej inšpekcie Branislavovi Zurianovi. „Pričom ani tieto rozhodnutia nepôsobili argumentačne presvedčivo,“ tvrdia prokurátori. 

Pripomínajú tiež, že prokurátorky pripravovali aj sporné rozhodnutie podľa paragrafu 363. Išlo napríklad o kauzy Pčolinský, Súmrak, Rozuzlenie, Kažimír, Kaliňák či Žiga.

„Možno opäť pripomenúť, že jedna z týchto prokurátoriek nevidela dôvody na obvinenie Petra Kažimíra, no súd nebol toho názoru, keďže v neskoršej etape trestného konania vydal na neho trestný rozkaz,“ hovoria.

Spomínané prokurátorky tiež podľa nich posielali listy Špecializovanému trestnému súdu, v ktorých upozorňovali na údajné procesné pochybenia svojich kolegov a navádzali súd na odmietnutie obžaloby. „Ich právne názory obsiahnuté v týchto listoch boli pritom následne Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyhodnotené ako zjavne nesprávne.“

Prokurátorky tiež vybavovali sťažnosť Jána Čurillu proti obvineniu alebo sťažnosť policajta Martina Juhása. „Zaradenie týchto kolegýň na dané oddelenie preto u nás vyvoláva oprávnené pochybnosti, či budú postupovať v predmetných spisoch objektívne, nestranne a zákonne,“ tvrdia s tým, že prokurátorky mali pridelené aj viaceré dozorové spisy, aj keď boli na prieskumnom oddelení, čo je neštandardné.

„Už viacerí prokurátori avizovali viaceré neštandardné kroky a postupy, ktoré sa vyskytli pri prideľovaní agendy týmto dvom prokurátorkám. Dokonca existujú signály, že samy rozhodujú o tom, čo budú robiť a čo nie, resp. kto to bude robiť. Tento stav opäť prehlbuje nedôveru k aktuálnemu spôsobu vedenia daného oddelenia,“ píše sa ďalej vo vyhlásení.

Ako motív pri prerozdeľovaní vnímajú pomstu

Prokurátori sa ohradili aj voči vyjadreniu Maroša Žilinku, ktorý verejne vyhlásil, že motívom pridelenia prokurátorov na jednotlivé útvary generálnej prokuratúry bola ich odbornosť. 

S tým nesúhlasia, lebo ako motív vnímajú pomstu, a to najmä voči prokurátorom, ktorí riešili profilové kauzy, kde boli podozrivé a obvinené vplyvné osoby verejného života. Poukazujú tiež, že motívom boli aj ich vyjadrenia na adresu generálnej prokuratúry.

Žilinkovi tiež vyčítajú, že sa ich verejne nezastal, keď čelili verbálnym vyhrážkam. Kritizujú aj samotné zaradenie bývalých prokurátorov ÚŠP na jednotlivé útvary generálnej prokuratúry. Považujú to za nesystémové a nezmyselné. Zdôraznili, že presuny im boli do poslednej chvíle zatajované.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka. Foto: TASR/Martin Baumann

Pri rozdelení na útvary dokonca hovoria o snahe zaradiť ich na miesto najvzdialenejšie ich dovtedajšiemu odbornému profilovaniu, na ktorom budú aj osobne najmenej spokojní.

„Ak by proces prideľovania bývalých prokurátorov ÚŠP riadili niektorí politici, obvinení alebo ich advokáti, tak by nedopadol inak,“ uviedli vo vyhlásení.

Prokurátori poukazujú na to, že im stále chýbajú spisy v prípadoch, ktoré im už mali byť pridelené na výnimku. Ide o kauzy, ktoré boli rozpojednávané na špeciálnej prokuratúre a v ktorých mali podľa sľubu Žilinku pokračovať. 

Nebudeme ticho, odkazujú Žilinkovi

Žilinku kritizujú aj za to, že dlhodobo ignoroval ich žiadosti. Poukazujú na odchod Matúša Harkabusa a Daniela Mikuláša. Tí žiadali o zaradenie na Krajskú prokuratúru v Žiline, no Žilinka im nevyhovel. 

Prokurátori vo vyhlásení píšu, že Žilinka de facto prinútil Harkabusa a Mikuláša požiadať o uvoľnenie z funkcie.

Generálneho prokurátora vyzývajú, aby do svojich personálnych rozhodnutí nevkladal osobnú nevraživosť a aby boli objektívne a transparentné.

Žilinkovi odkazujú, že nebudú ticho ani dnes, ani zajtra a budú naďalej kritizovať účelové a netransparentné postupy vedenia generálnej prokuratúry.

Riadenie podľa nich nesmie byť len o moci, ale malo by byť aj o empatii a porozumení. „Vo Vašom prípade to však zjavne neplatí, keďže rozhodnutie o osude bývalých prokurátorov ÚŠP bolo maximálne tajné, bez akejkoľvek komunikácie a kooperácie,“ uviedli na adresu generálneho prokurátora.

Takto by podľa nich zodpovedné riadenie v demokratickej spoločnosti vyzerať nemalo. „Je len otázkou času, koľko ďalších prokurátorov tento Váš proces normalizácie odradí a znechutí natoľko, že taktiež odídu z rezortu,“ dodávajú.

Žilinkovi pripomínajú, že autorita osobnosti nie je nikdy založená na mocenskom postavení, ale mala by sa odvíjať od charakterových vlastností a odborných schopností. 

„Ak by ktokoľvek svoju autoritu opieral len o svoje mocenské postavenie, tak v prípade jeho straty (skončením funkčného obdobia) sa jeho ‚autorita‘ rozplynie do stratena. Je tomu tak z jednoduchého dôvodu – že žiadnu skutočnú autoritu, nevynucovanú mocenským postavením, takáto osoba nemala a nemá,“ uviedli na záver svojho vyhlásenia. 

Žilinka hovorí o útoku cez médiá

Maroš Žilinka označil list 11 prokurátorov za subjektívne názory a pocity a berie ho na vedomie. Nepovažuje za dôstojné viesť s kolegami názorovú polemiku prostredníctvom médií. 

„Vnímam ho ako pokračovanie v konfrontačnom spôsobe komunikácie z ich strany, samozrejme, prostredníctvom médií. Tým, že ani len nevyčkali na moju reakciu, len potvrdili, že im vlastne nešlo o nič iné ako o útok prostredníctvom médií,“ reaguje s tým, že snahu o seriózny dialóg a konštruktívnu diskusiu si predstavuje obsahovo, ako aj formálne úplne inak.

„Faktom ostáva, že taká náročná operácia, akou bol prechod agendy bývalého ÚŠP na krajské prokuratúry a generálnu prokuratúru, prebehla bez zásadných problémov, ktoré by mali za následok porušenie práv subjektov trestných konaní,“ uzavrel.