Spravodlivosť Kovařík v tom zrejme nebol sám

Kovařík totiž patril k tým policajným funkcionárom, ktorí mali povesť zásadových mužov. V policajnom zbore mal dôveru. A nielen v Bratislave.

Že skončil vo funkcii, je normálne. Kým sa nevyšetrí jeho prípad, nemohol ostať v najvyššej pozícii.

Že končí aj v polícii a odchádza do civilu, je smutné.

Vlastne, je to obraz zvrátených pomerov v rezorte vnútra.

Aby sme Kovaříkovi nekrivdili, prípad jeho stíhania sa nedá porovnávať s jeho predchodcami. Nepatril k organizovanej kriminálnej skupine (ako Gašpar s Hraškom a Krajmerom). Nebol podozrivý, že by od niekoho niečo zobral (za čo bol stíhaný Lučanský). A nebol podozrivý ani z toho, že by si nedal pozor a vyzradil by informácie siskárom (za čo zadržali Zuriana).

Kovařík je stíhaný za to, že ako policajný prezident zasiahol do rozbehnutej akcie inšpekcie.

S uchom na telefóne.

V istom zmysle sa stal obeťou vojny policajtov. A intríg v pozadí, do ktorých bol pravdepodobne zatiahnutý na pokyn „zhora“.

To bola asi najväčšia Kovaříkova chyba: že počas dovolenky komunikoval s tými, ktorí sa považovali za jeho šéfov. Alebo za ich zástupcov. 

O čo išlo

Stalo sa to v júli počas prebiehajúcej akcie Úradu inšpekčnej služby, ktorá vyšetrovala podozrenia z manipulácií so svedkami. Plus podozrenia z manipulácií vnútri NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry.

Kovařík telefonoval šéfovi hraničnej a cudzineckej polície, ktorý inšpekcii poskytol mužov do mobilnej zásahovej jednotky (tí patrili priamo pod policajný zbor). Pýtal sa, či je to naozaj tak. Po niekoľkých minútach volal opäť a žiadal, aby boli policajti z inšpekčnej jednotky stiahnutí. Pre údajné formálne nezrovnalosti.

Po zmätkoch priamo v teréne, v inšpekčnom tíme, Kovařík volal opäť a umožnil dokončiť akciu. Jeden z hľadaných svedkov (Zeman zo skupiny takáčovcov) medzitým zmizol z dohľadu operatívcov.

Z verejne dostupných informácií zatiaľ vieme dve dôležité veci, ktoré prípad čiastočne vysvetľujú:

1. Kovařík nekonal samostatne, keďže bol na dovolenke v Chorvátsku. Pokyny vydával len cez telefón.

A celkom samostatne zrejme nekonal ani pred dovolenkou, keď preveroval, či niektorý z útvarov polície poskytol zásahovú jednotku pre potreby inšpekcie. Keďže zásahy inšpekcie mali byť utajené, nikto zo šéfov polície či ministerstva nemal právomoc zisťovať si zloženie zásahovej jednotky. A zasahovať do jej činnosti.

Iba ak by konal pod tlakom silnejších hráčov…

Prokuratúra by mala vyšetriť, kto Kovaříka otravoval počas dovolenky a kto na neho naliehal, aby nepriamo vstupoval do rozbehnutej akcie inšpekčnej služby.

2. V tom čase sa viacerí vyšetrovatelia NAKA a prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry obávali, že po nich ide inšpekcia, krytá krajskou a generálnou prokuratúrou. V médiách sa objavila informácia, že inšpekcia chce zadržať nielen troch takáčovcov, ktorí vystupovali ako svedkovia vo viacerých kauzách, ale aj vyšetrovateľov NAKA a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

Tieto informácie sa ukázali ako výmysel.

V tom čase, v polovici júla, však „fungovali“.

Keď bratislavský inšpekčný tím požiadal o ozbrojené posily zo Sobraniec a vyrazil do terénu, viacerí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry zrejme zbledli strachom. Nasledovala panika na ministerstve vnútra a horúce telefonické linky Bratislava – Chorvátsko.

Kto je zodpovedný

Zvyšok si môžeme len domyslieť. Je pravdepodobné, že na ministra Mikulca tlačili z NAKA alebo Úradu špeciálnej prokuratúry. A minister Mikulec následne tlačil na Kovaříka v Chorvátsku.

Zrejme ho strašili katastrofickým scenárom: že jeho muži zo Sobraniec sa majú podieľať na spornej akcii inšpekcie, ktorá chce zadržať vyšetrovateľov NAKA a špeciálneho prokurátora Lipšica.

A za takú nehoráznosť predsa policajný prezident nechce byť zodpovedný, však?

Skutočnosť bola pritom taká, že inšpekčný tím sa pokúšal zadržať trojicu takáčovcov, podozrivých z manipulácií so svedeckými výpoveďami. Hlavne Petra Petrova (alias Tigra), ktorý je podozrivý, že vyšetrovateľom NAKA dodával svedkov a svedecké výpovede.

Záver: Kovařík pravdepodobne podľahol tlakom zhora, legendám o údajnom pláne na zadržanie Lipšica – a nechal sa zatiahnuť do vážneho problému.

Dnes ho krajská prokuratúra stíha za zneužitie právomoci, resp. za zmarenie inšpekčnej akcie.

Slovom, Kovařík urobil chybu. Jeho stíhanie je pochopiteľné.

Otázne sú len predpoklady prokurátora, ktorý si myslí, že cieľom Kovaříka bolo „vyzradiť informácie o zložení inšpekčnej zásahovej jednotky nepovolaným osobám“, aby im umožnil robiť preventívne opatrenia.

O niečo pravdepodobnejšie vyzerá predpoklad, že policajný prezident sa chcel len vyhnúť veľkým problémom (použitiu jeho mužov na razie proti vyšetrovateľom NAKA a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry).

Stal sa obeťou vojny policajtov, spravodajských hier a politických tlakov v rámci preventívnych opatrení.

Zbavuje ho to zodpovednosti? Asi nie.

Len to vysvetľuje, čo a prečo podnikol z dovolenky. A ukazuje to na postavy v pozadí, ktoré mali strach z činnosti inšpekcie. A ktoré Kovaříka použili a zneužili.

Jeden z tých, ktorí mohli tlačiť na policajného prezidenta, aby z dovolenky zasahoval do prebiehajúcej akcie, je minister vnútra Mikulec. Ten zas mohol byť pod tlakom NAKA alebo špeciálnej prokuratúry.

Kým krajská prokuratúra nevyšetrí, kto a s akým motívom zaťahoval policajného prezidenta do svojich „aktívnych opatrení“ a kto potreboval zastaviť zásah inšpekcie, dovtedy bude stíhanie Kovaříka jalové. A v istom zmysle nespravodlivé.

Inými slovami: Mikulec by už konečne mohol vystrčiť hlavu spoza závesu. Prijať zodpovednosť za to, čo sa deje. A povedať dve-tri súvislé vety o strelnici, ktorá mu vyrástla pod oknom.