Veda a covid Naozaj očkovaní šíria koronavírus rovnako ako neočkovaní?

Vedecké štúdie nás v tejto dobe neistoty z pandémie a obáv z nového pri očkovaní často upokoja a prinesú rozuzlenie dlhých teoretických polemík. Tam, kde si jedni myslia to a iní zase ono, štúdie prinášajú fakty a dôkazy. V texte rozoberáme dva známe prípady, pri ktorých aj malé nepresnosti dokážu vytvoriť komunikačný chaos, a ponúkame spôsob, ako ich správne interpretovať.

1. Očkovaní a neočkovaní roznášajú koronavírus podobne. Je to pravda?

Štúdia z Provincetownu v Masssachusetts, ktorú sme rozoberali v našom predošlom článku, hovorila o vírusovej náloži u očkovaných a neočkovaných ľudí.

Na základe tejto štúdie sa začala šíriť mylná informácia, že je jedno, či sa ľudia očkujú alebo neočkujú, lebo vírus roznášajú obe skupiny, a podľa ešte prehnanejších interpretácií za šírenie dokonca mohli vakcíny samotné.

Ako táto dezinformácia vznikla?

Išlo o pasáž z príhovoru, v ktorom poradca bieleho domu Anthony Fauci a iní spomenuli len čiastkovú informáciu, že „vírusová nálož v štúdii bola podobná u očkovaných a neočkovaných, preto je možné, že očkovaní dokážu roznášať vírus podobne ako neočkovaní“.

Ďalej to však už nevysvetlili, a tak na základe tejto čiastkovej informácie takmer úplne nahrali na smeč odporcom očkovania. Tí začali tvrdiť, že očkovanie stráca okrem osobnej ochrany význam, a preto sú neprípustné rôzne pravidlá pre očkovaných a neočkovaných.

Čaro vyššie uvedenej vety spočíva v slovnom spojení „je možné, že očkovaní dokážu roznášať vírus podobne ako neočkovaní“. Pre vysvetlenie, prečo to tak nie je, si najprv pripomeňme fungovanie vírusov.

Ľudia čakajú v rade na očkovanie. Foto – TASR/AP

Vírusy fungujú v podstate veľmi jednoducho. Vírus sa nevie množiť sám, potrebuje sa dostať do ľudskej bunky (infikovať ju) a donútiť ju, aby vyrábala nové vírusy, ktoré sa potom musia dostať do ďalších buniek. Prejavy vírusových ochorení závisia od toho, ktoré orgány (presnejšie bunky v nich) daný vírus napadne.

Niektoré napádajú hlavne mozog a jeho obaly (vírus kliešťovej encefalitídy), z čoho má človek poruchu vedomia a ďalšie neurologické prejavy, iné zas črevá (rotavírus) a spôsobujú hnačky, vírus hepatitídy – žltačky sa zameriava na pečeňové bunky, ktoré potom nestíhajú telo zbavovať toxických látok a človek okrem iného ožltne.

A ako fungujú vakcíny na vírusy? Tiež jednoducho. Vyškolia náš imunitný systém, aby rýchlo rozpoznal daný vírus, mal naň pripravenú obranu – vytvorené protilátky a vycvičené biele krvinky, a to bez toho, aby sa s vírusom naše telo predtým vôbec stretlo.

Čo hrá proti téze o rovnakom šírení vírusu?

Podobná vírusová nálož v čase diagnózy (množstvo vírusu na sliznici pri PCR teste) u očkovaného a neočkovaného človeka automaticky neznamená rovnaké šírenie od obidvoch. Od očkovaného sa pre vyššie opísané vírus nešíri ani tak dlho, ani v takom množstve ako od neočkovaného.

Treba totiž zobrať do úvahy, koľko zo zachyteného vírusu na slizniciach je už zneutralizovaného predpripravenými protilátkami, ktoré má človek vďaka očkovaniu alebo predchádzajúcemu prekonaniu choroby. Tie zabezpečia, že ochorenie sa u väčšiny očkovaných nevyvinie vôbec alebo budú príznaky len mierne.

A aj keď isté množstvo vírusu unikne protilátkam a dostane sa do ľudských buniek, ktoré pretvorí na svoje výrobne, tie sú v krátkom čase eliminované vakcínou vyškolenými bielymi krvinkami. A vďaka protilátkam na sliznici, v dýchacom trakte aj predpripravenej bunkovej imunite vírusová nálož (množstvo vírusov na sliznici aj vo vydychovanom vzduchu) omnoho rýchlejšie klesá.

Preto nie je možné jednoznačne tvrdiť, že ak zachytíme rovnaké množstvo vírusu u očkovaných aj neočkovaných, automaticky to znamená aj rovnaké riziko prenosu vírusu od oboch skupín na ďalších ľudí.

Vakcíny sú teda buď úplne neefektívne, alebo zároveň chránia jedinca pred chorobou a ostatných pred prenosom tým, že:

• znižujú počet infikovaných ľudí v populácii,
• znižujú množstvo vírusu v tele (uväznením vírusu prostredníctvom protilátok a ničením infikovaných buniek, teda tovární na vírusy pomocou bielych krviniek),
• významne skrátia trvanie rozmnožovania vírusu u tých očkovaných, u ktorých infekcia predsa len vznikne,
• a v dôsledku vyššie uvedených mechanizmov znižujú možnosť prenosu vírusu očkovanými jedincami.

Foto – TASR/AP

2. Očkovanie funguje lepšie ako prekonanie covidu. Našli sme už správny dôkaz?

To, či je imunita po prekonaní infekcie porovnateľná s tou po očkovaní, sme už rozoberali v minulých textoch „Vyžadovať očkovanie aj od tých, ktorí covid už prekonali?“ a „Ktorá ochrana pred covidom je výhodnejšia? Očkovanie alebo prekonanie ochorenia?“

Ide o náročný problém s nejednoznačným záverom. Efektivita schválených vakcín sa pohybuje od 50 do 95 %, avšak pri mutáciách vírusu môže byť nižšia. Podobná situácia je v prípade prirodzenej imunity – imunity získanej prekonaním infekcie.

Začiatkom augusta vydala rešpektovaná americká inštitúcia CDC menšiu štúdiu z Kentucky, ktorá okrem iného hovorí, že po prekonaní covidu sa častejšie znovu nakazili tí, ktorí sa následne nezaočkovali. A to až s 2,34-násobnou pravdepodobnosťou.

Médiá, a hlavne sociálne siete, rýchlo začali šíriť tvrdenie, že vraj tento výskum znamená, že ochrana po očkovaní je lepšia ako po chorobe. Tentokrát za dezinformáciu nemohli odporcovia očkovania, ale, naopak, fakty poprekrúcali fanúšikovia vakcín.

Je dôležité zdôrazniť, že na základe dnešných dôkazov je odporúčané po prekonaní covidu očkovanie aspoň jednou dávkou, lebo to prináša naozaj dostatočnú imunitu. Ale stále nevieme jednoznačne povedať, že imunita po prekonaní symptomatickej infekcie je horšia ako tá po očkovaní.

Prečo táto štúdia z Kentucky nehovorí nič o kvalite imunity po očkovaní alebo po prekonaní covidu?

Uvedená štúdia totiž vôbec neporovnáva efekt vakcíny voči efektu prekonania ochorenia, ale porovnáva relatívne málo ľudí, ktorí všetci prekonali covid v roku 2020 a následne sa dali alebo nedali zaočkovať v roku 2021. Výsledky hovoria len o tom, že tí, čo prekonali covid, budú mať ešte lepšiu imunitu, ak sa následne aj zaočkujú jednou dávkou.

Keďže sa v danej štúdii vyhodnocovali ľudia s prekonaním infekcie spred roka, dá sa predpokladať, že tu zohral najvýznamnejšiu rolu čas a že imunita po prekonaní (ale aj po očkovaní) časom slabne, a práve preto v štúdii dopadli lepšie tí ľudia, ktorým imunitu znovu nadobudol ďalší stimul v podobe očkovania po roku od infekcie.

Je významný predpoklad, že ak by sa človek zaočkoval pred rokom, v klinických štúdiách by dopadol podobne alebo aj horšie, ako keby pred rokom prekonal ochorenie.

Ako si dovolíme niečo také tvrdiť?

Samotné CDC nedávno vydalo zbierku údajov z Izraela, ktoré ukazujú, že po vakcíne klesá ochrana na podobnú úroveň časom tiež a možno aj rýchlejšie. Napriek rôznym teoretickým predpokladom, ktoré stav imunizácie väčšinou hodnotia na základe hladiny protilátok, neexistuje v súčasnosti klinický dôkaz o tom, že by sme nemohli dôverovať imunite po prekonaní ochorenia so symptomatickým priebehom rovnako ako vakcínam.

Ďalšou slabou stránkou veľkej časti klinických výskumov sledujúcich hladiny protilátok je faktor, že ak sa jedinec v priebehu výskumu, prípadne v období tesne pred ním s vírusom opätovne stretne, tak sa hladina protilátok môže opätovne zvýšiť a je možné skreslenie výsledkov klinického sledovania.

Praktickým príkladom prístupu k pacientom po prekonanom covide je Izrael, ktorý dáva prekonanie ochorenia na jednu úroveň s očkovaním. Do konca roka 2021 sa na očkovaných, ako aj ľudí po prekonaní Covidu pozerá rovnako – obe skupiny dostanú green pass.

Čítajte tiež

Deti a školy Zatvorí ich delta aj v novom školskom roku? A má to ešte zmysel?

Kolektív autorov

O premorovaní nezaočkovaných detí, dlhodobých následkoch covidu, šírení koronavírusu po očkovaní i detskej vakcinácii.

Zároveň v Izraeli dávajú všetkým jednoznačne najavo, že tí, čo nemajú očkovanie alebo infekciu neprekonali, si budú testy musieť hradiť z vlastných zdrojov, aby dokázali, že neohrozia iných.

Veľká Británia má zase tak kreatívne a dobre pozbierané dáta, že presne vedia, koľko ľudí majú chránených prekonaním (ktorému tiež veria) a zároveň obdivuhodne vysokým zaočkovaním. Briti si vďaka tomu od polovice júla mohli dovoliť prestať trápiť ľudí neprehľadným bludiskom obmedzení a napriek veľkému uvoľneniu opatrení im nielenže neskolabovalo zdravotníctvo, ale ani v iných sférach sa nič vážnejšie (zatiaľ) nestalo.

Na rozdiel od viacerých krajín, vrátane Slovenska, majú vynikajúco spracované epidemiologické dáta, čo im umožňuje rýchlu zmenu prístupu v prípade nepriaznivého vývoja situácie.

Krajiny, ktoré svoje dáta nedokážu spracovať, sú odsúdené na konanie v štýle pokus – omyl, prípadne opakovanie protiepidemických postupov od iných krajín, v ktorých však situácia môže byť značne odlišná (napríklad sociálne, ekonomicky alebo kultúrne). Najhoršou alternatívou je, ak sa z omylov krajina nedokáže poučiť a chyby opakuje.

Veľká Británia vs. Izrael

Zaujímavé je aj porovnanie medzi vyššie spomenutými dvomi vysoko zaočkovanými krajinami počas boja s deltou. Zatiaľ čo Veľká Británia aj napriek zrušeniu viacerých opatrení funguje napriek malému nárastu stále dobre, v Izraeli, kde sa očkovalo skôr, sa množia prípady aj pacienti v nemocniciach dosť rýchlo.

Tu treba zdôrazniť, že napriek masívne sa šíriacej delta vlne je, našťastie, v Izraeli menší počet hospitalizácií, ťažkých stavov, ako aj úmrtí než pri predchádzajúcich vlnách. Pri prepočítaní na vekové skupiny – očkovanie aj v Izraeli stále prináša niekoľkonásobne vyššiu ochranu pred vznikom ťažkého stavu a úmrtia v porovnaní s neočkovanými (85 – 92 %, nie 67 % ako v dobrej viere uviedli niektoré zdroje).

Aj tu si treba dať pozor na ľudí, ktorí nemajú záujem alebo vedomosti o férový a prácny výklad pozorovaných dát a radšej hneď zdôraznia niečo, čo naoko sedí do ich videnia sveta.

Porovnanie Izraela a Veľkej Británie však prináša vede množstvo otázok.

Môže tento rozdiel mať na svedomí práve dlhší čas od zaočkovania a následne klesajúca ochrana? A ak áno, čo to pre pandémiu znamená v súvislosti s globálnym nedostatkom vakcín, ak začnú bohaté krajiny naraz masovo preočkovávať treťou dávkou? Nebolo by rozumné zrušiť protipandemické opatrenia pre očkovaných aj rekonvalescentov hneď od začiatku a úplne, nech dostávajú priebežne prirodzený booster, teda aby sa ich imunita mohla stretnúť a trénovať vírusom, kým majú ešte imunitu na dobrej úrovni?

Aj pri takomto rozhodnutí by, samozrejme, bolo treba zabezpečiť, aby sa nosili rúška aspoň na vysoko rizikových miestach, teda vo vnútorných priestoroch a tam, kde sa pohybujú starší a imunitne slabší ľudia.

Foto – TASR/AP

Zároveň situácia v Izraeli a vo Veľkej Británii ukazuje, že je omnoho efektívnejšie populáciu očkovať viacerými druhmi vakcín, ako sa sústrediť len na jeden typ. A nielen to, budúcnosť očkovania proti koronavírusom bude možno paradoxne stáť práve na kombinovaní vakcín, nie podávaní tej istej vo viacerých dávkach.

Veľká Británia je zaujímavým príkladom hodným pozornosti aj preto, že ako jedna z mála vyspelých západných krajín nepovažuje očkovanie detí za svoju prioritu, s výnimkou detí s ďalšími ochoreniami alebo takých, ktoré žijú s chorým človekom.

Dôvodom je fakt, že majú zaočkovanú takmer celú rizikovú populáciu a školy sú a aj boli takmer plne otvorené. Je teda silný predpoklad, že väčšina ich detí už covid prekonala.

Naopak, v USA a v mnohých ďalších krajinách (vrátane Slovenska) je očkovanie detí odporúčané. A to nielen kvôli samotnému priebehu, ktorý býva väčšinou (nie vždy) mierny, ale aj kvôli postcovidovým následkom, ktoré sa objavujú u nezanedbateľného počtu detí. Bude zaujímavé pozorovať, ktorá krajina svojím prístupom získa lepšie výsledky.

Prečo je dôležité správne interpretovať vedu?

Na Slovensku sme v rámci pandémie veľa teoreticky zaujímavých vecí poskúšali, ale veľa pokusov, znamená, žiaľ, aj veľa omylov.

Napríklad sme stavili na plošné antigénové testovanie, ktoré malo naozaj zaujímavé teoretické vedecké podklady, avšak realizácia a hlavne zmena správania ľudí, ktoré toto plošné testovanie prinieslo, spôsobili neslávne výsledky.

Ako problematické sa ukázalo výrazné zvýšenie mobility pri ceste za testami, nedostatočná frekvencia testovania (ktorá bola základným pilierom úspechu v teoretických modeloch), ale aj neempatická komunikácia voči verejnosti. Neúspech zaklincoval slávny modrý certifikát zvaný „vstupenka na slobodu“. Napriek v histórii Slovenska asi najdrahšiemu experimentu sme vedu jednoducho neaplikovali správne.  

Dnes máme problémy so zavedením mimoriadne neprehľadného a komplikovaného covid automatu. Namiesto toho, aby sme zabezpečili už overenú ochranu najrizikovejšej populácie očkovaním, skúšame plošnú ochranu komplikovaným covid automatom, pričom už dnes vieme, že nás neochráni.

Veľká Británia nám poskytla vedecký dôkaz, že ak by sme sa vydali ich cestou, tak miesto nových zložitých a málo efektívnych obmedzení by sme mohli dnes opatrenia, naopak, uvoľňovať.  

Čítajte tiež

Nový covid automat Naozaj dokáže zvýšiť počet zaočkovaných seniorov?

Lukáš Kekelák

Odpovedajú lekár Peter Visolajský, sociológ Miloslav Bahna a dátový analytik Ivan Bošňák.

Miesto toho, aby sme jednoducho a funkčne zabezpečili očkovanie cez obvodných lekárov, ktoré dodnes na Slovensku poriadne nefunguje, počúvame od ministerstva zdravotníctva výhovorky o slovenských antivaxeroch.

Ale koľko antivaxerov máme medzi našimi nezaočkovanými 80-ročnými babičkami? A koľko týchto 80-ročných dôchodcov nový covid automat prinúti dať sa zaočkovať, aby mohli chodiť do reštaurácie či kina? 

Čo ďalej?

Situácia sa vyvíja každým dňom. Tak to je pri každom novom fenoméne, ktorý len spoznávame. Či ide o koronavírus alebo našu imunitu naň.  

Keďže denne pribúdajú v tejto téme nové poznatky, to, čo platilo včera, nemusí platiť zajtra alebo bude platiť len čiastočne. Teraz panuje delta a nevieme, ktorý ďalší variant sa rozšíri a ktorému sa nepodarí presadiť.

Každá krajina alebo kontinent skúša svoje pravidlá s najlepším svedomím a vedomím. Niektoré robia pokusy, iné sa rozhodujú podľa dát. Čas ukáže, kto bol prezieravejší alebo mal jednoducho šťastie.

Nikdy však nemôžeme stratiť obozretnosť a čo i len nakrátko si prispôsobovať výsledky štúdií predstave, ktorú sme si vopred vytvorili. Práve pri štúdiu nových vedeckých zistení si treba vedieť každý deň položiť otázku, či sme sa včera nemýlili.

Lenže na takéto úvahy treba mať kvalitne zozbierané dáta, ktoré by mali byť sprístupnené všetkým, ktorí ich dokážu objektívne zanalyzovať a zároveň rozumejú číslam všeobecne, šíreniu chorôb, infekciám a imunite, ale aj psychológii, sociológii a ekonomike, bez ktorej spoľahlivé zdravotníctvo nevybudujeme.

Najlepší analytici nie sú sólisti, práve naopak, sú to tí, ktorí sú ochotní vypočuť si druhých a zamyslieť sa nad iným relevantným názorom. Slepota v dátach a zaslepenosť v poznávaní prináša len zbytočné obete na životoch.