Tetánia u každého desiateho Prečo postihuje najmä mladých ľudí do štyridsať rokov

Kŕče svalstva a tŕpnutie končatín, problémy s trávením, so spánkom či s menštruáciou, ale aj prejavy podobné infarktu či panickému ataku. Kým pacient zistí, že ide o neurologický syndróm zvaný tetánia, často už navštívil nejedného špecialistu. Tetanickým syndrómom vraj trpí až desať percent populácie.

Neurológ Pavol Kadlic z Druhej neurologickej kliniky Nemocnice s poliklinikou Ladislava Dérera na bratislavských Kramároch v rozhovore vysvetľuje, ako túto zvýšenú nervovosvalovú dráždivosť ovplyvňujú minerály v tele a ako súvisí s dlhodobým stresom a so psychickým prežívaním človeka. 

Rozprávali sme sa aj o tom, kedy by sme podozrenie na tetániu mali riešiť a prečo sa najviac vyskytuje u ľudí do štyridsať rokov.

Ani tí, čo tetániou trpia, často nevedia, o čo presne ide. Čo všetko sa pod touto diagnózou skrýva?

Tetanický syndróm je súbor veľmi rôznorodých príznakov, ktoré často postihujú viaceré orgánové sústavy. Zvykneme ho nazývať aj syndróm zvýšenej neuromuskulárnej dráždivosti. Ľudia trpiaci na toto ochorenie môžu pociťovať celkovú únavu, pocity úzkosti, podráždenosti, prítomné môže byť tŕpnutie končatín, svalové kŕče, u žien poruchy menštruačného cyklu. Niekedy sa môže vyskytnúť bolesť na hrudi, ktorá pripomína infarkt myokardu, ktorý je dôležité vylúčiť. Objavujú sa aj problémy s trávením a so spánkom, závraty či pocit na odpadnutie.

Každý má iné prejavy, prípadne svoj stav vníma subjektívne inak. Pri tetanickom záchvate sa zvyknú pridružiť aj ťažkosti s dýchaním. 

O tetánii je dnes počuť čoraz častejšie. Potvrdzuje aj vaša skúsenosť, že sa jej výskyt zvýšil?

Takéto dáta bohužiaľ nemáme. Diagnostika tohto syndrómu je dostupnejšia, preto viac ľudí vie, že ich ťažkosti spôsobuje práve tetánia. No len pred pár dňami ma na centrálnom príjme privolali k pacientke, ktorá hyperventilovala a pociťovala bolesti na hrudi. Mala parestézie, čiže pociťovala mravčenie končatín, okolia úst, mala kŕče rúk a nôh, pociťovala úzkosť a bolo jej na odpadnutie. Bol to tetanický záchvat, ktorý sa takto prejavuje u časti pacientov, ktorí tetanickým syndrómom trpia.

Čo v takom prípade robíte?

Prvou pomocou, ktorou vie odvrátiť tetanický záchvat aj sám pacient, je dýchanie do vrecka. Je to jednoduchý úkon, no opätovné vdýchnutie vydýchnutého vzduchu stabilizuje hodnoty CO₂ v krvi, ktoré hyperventilácia, teda zrýchlené dýchanie, spôsobila. Pacienta treba upokojiť a inštruovať, aby pokojne dýchal. Podali sme jej infúziu s magnéziom. Pri takýchto pomerne závažných stavoch sa zvyknú podať aj anxiolytiká či benzodiazepíny, teda lieky, ktoré tlmia centrálny nervový systém a pomôžu pacienta upokojiť aj zo psychickej stránky.

Vieme povedať, čo môže tetanický záchvat spustiť?

Často ide o emočný alebo psychický podnet, keď človek výrazne emočne prežíva nejakú situáciu. Môže to byť hádka, ale aj úmrtie blízkeho človeka. Tetánia úzko súvisí so psychikou, neurologické príznaky často sprevádzajú pocity úzkosti, strachu, únavy a vyčerpania alebo aj strachu o vlastný život. Pri latentnej tetánii k samotnému záchvatu neprichádza, no človek dlhodobo pociťuje zvýšené svalové napätie a ďalšie symptómy, ktoré sme spomínali.

Prečo teda k tetanickým stavom volajú neurológa a nie psychiatra?

Tetanický záchvat sa prejavuje najmä telesne, napríklad spomínanými parestéziami či hyperventiláciou. Má aj psychickú zložku, môže ho sprevádzať strach a úzkosť či všeobecne nepríjemné pocity. 

No príčinou je zníženie hladiny horčíka či iných iónov, teda ich dysbalancia v tele. Vie ho zvládnuť obvodný lekár, internista aj neurológ. Pri panickej poruche dominuje psychická symptomatika.

Môžu tieto dva stavy spolu súvisieť?

Pri panickej poruche ide o záchvaty paniky a strachu, pri ktorých pacient často nevie určiť spúšťací mechanizmus. Sú to dva hoc blízke, ale stále rozdielne stavy. Pacient, ktorý pociťuje panický atak, sa začne potiť, začne mu búšiť srdce, hyperventiluje. Je napätý a vydesený. Bojí sa o seba a o svoj život. Kombinácia hyperventilácie a možno len ľahko zvýšenej neuromuskulárnej dráždivosti môže spustiť príznaky tetanického záchvatu. No aj pri panickej poruche sú zmeny prítomné na úrovni nervového systému. 

Ako vie lekár odlíšiť, či ide o panický atak alebo tetanický záchvat?

Pýta sa pacienta, čo záchvatu predchádzalo aj to, akú má osobnosť. Samozrejme, dôležité sú klinické príznaky. Tak zistí, či napríklad ide o čisto tetanický syndróm alebo o pacienta s panickým atakom, ktorý môže mať syndróm zvýšenej nervovosvalovej dráždivosti. Tu v ideálnom prípade prichádza na scénu aj psychológ či psychiater. Spoločné majú aj to, že nie sú život ohrozujúce, aj keď sú subjektívne veľmi nepríjemné.

Sú odborníci jednotní v tom, že tetánia je objektívne diagnózou? Niektorí pacienti sa stretávajú s reakciami lekárov, že sú buď hypochondri, alebo by mali ísť k psychiatrovi...

Tetánia je diagnóza, ktorá je súčasťou medzinárodnej klasifikácie chorôb. Títo pacienti sú často emocionálne citlivejší a niektoré podnety môžu prežívať intenzívnejšie ako zvyšok populácie. Prípadne časť z nich má náchylnosť na to, že výraznejšie sleduje svoje telesné prejavy a každá zmena môže pôsobiť stresujúco. Návšteva psychológa alebo pri závažnejších stavoch psychiatra nemusí byť na škodu, hoci to pacient môže vnímať ponižujúco, žiaľ, najmä pre sociálnu stigmu.

Čo sa pri tetanickom syndróme presne deje na úrovni nervových prepojení a svalov?

Jednou z hlavných z príčin vzniku tetanického syndrómu je znížená hladina magnézia v tele, v menšej miere aj iných iónov, ako sú vápnik, draslík, sodík a chlór. Nízke hladiny týchto iónov môžu byť spôsobené ich nízkym príjmom alebo zvýšeným výdajom pri inom ochorení. Ako druhá príčina sa udáva pôsobenie psychických stresorov. Tieto faktory sú zodpovedné za zníženie prahu, ktorého prekonanie je potrebné na podráždenie nervu či svalu.

Ak ide pri tetánii najmä o nízku hodnotu magnézia, prečo nestačí dať si raz za čas večer šumivý vitamín?

Pri dlhotrvajúcej záťaži organizmu sa v tele tvoria katecholamíny, stresové hormóny, ktoré zvyšujú vylučovanie magnézia. To je biochemický mechanizmus, v dôsledku ktorého si telo nedokáže udržať potrebné hladiny magnézia pre dlhodobé správne fungovanie. 

Je tu tiež psychologický mechanizmus. Stres vyvolaný úmrtím v rodine, ťažkou finančnou situáciou či neprimeraným pracovným zaťažením, ale aj isté osobnostné predpoklady a zvýšené nároky na seba tvoria dlhodobú psychickú záťaž. Ak sa spojí so zníženým príjmom či zvýšeným výdajom magnézia, alebo aj určitým ochorením, môže sa prejaviť aj tetanickým syndrómom.

Dlhotrvajúcu záťaž zažíva v istom období takmer každý. Aká je pravdepodobnosť, že môže spustiť tetániu?

Presné štatistiky nemáme, no odhaduje sa, že tetanickým syndrómom trpí približne desať percent obyvateľstva. U väčšiny z nich však ide o latentnú tetániu. 

Manifestnou tetániou, ktorá sa prejavuje až spomínanými záchvatmi, trpí len veľmi malá časť z nich. Vieme, že postihuje najmä mladých ľudí a ľudí v produktívnom veku od dvadsať do štyridsať rokov a najmä ženy.

Vieme povedať, prečo to tak je?

Veľké štúdie o tetánii zatiaľ neexistujú, preto to s určitosťou povedať nevieme. Osobne si myslím, že to súvisí s istým životným tlakom počas tohto životného obdobia alebo aj nevyzretosťou osobnosti. Najmä v druhej a tretej dekáde mladý človek zisťuje, čo všetko zvládne, hľadá svoje hranice, chce niečo dokázať sebe aj spoločnosti. 

Zároveň je tu prítomný istý spoločenský tlak na výkon a dosahovanie cieľov. Mojou domnienkou je, že táto zvýšená dráždivosť súvisí práve s týmito faktormi, ktoré sa podpisujú pod psychickým aj fyzickým zdravím človeka. 

U pacienta po päťdesiatke, ktorý je takzvane psychicky dekompenzovaný, by som skôr očakával psychickú poruchu či zápal mozgových blán a rôzne iné príčiny, no nie tetanický syndróm, ktorý sa naozaj vyskytuje skôr u mladšej populácie.

Môže ku vzniku tetanického syndrómu u mladého človeka prispievať aj náročné rodinné prostredie?

Vieme, že tetánia je úzko spätá so psychickým prežívaním. Rodinné či osobnostné predispozície tu majú svoju rolu. Na vznik tohto syndrómu teda nepochybne vplýva aj disharmonické rodinné prostredie, alkoholizmus či gambling. 

Ale aj úzkostliví rodičia, ktorí nevedia pustiť dieťa do sveta. Je dôležité vystavovať dieťa prirodzenému prežívaniu zaťažujúcich situácií a naučiť ho, ako ich spracovať.

Spomínali ste osobnostné predpoklady. Majú vorkoholici a perfekcionisti väčšiu šancu prepracovať sa k tetánii?

Niektorí nepochybne áno. V našej neurologickej praxi sa stretávame s pacientmi, ktorých by sme v odbornej terminológii nazvali, že trpia zvýšenou sebaobserváciou. Neustále sa pozorujú. Niekde ich pichne a hneď začnú gúgliť a hľadať, čo im je. Sú viac úzkostliví a to pravdepodobnosť tetánie zvyšuje. 

Podobne aj perfekcionisti, ktorí majú často nesplniteľné nároky a vždy chcú podať stopercentný výkon. S citom pre detail často prichádza aj viac zamerania na vlastné telo.

Dnes sa často spomína vyhorenie. Môže tetánia vyhoreniu predchádzať alebo, naopak, byť jeho následkom?

V našom tele je všetko poprepletané. Pri veľkej pracovnej záťaži až vyhorení sa vylučujú spomínané katecholamíny, ktoré magnézium odbúravajú. 

Pri vyhorení je skôr dominantná psychická zložka a depresívne prežívanie, ktoré však môžu k tetanickým prejavom prispieť. No skôr, ako by vyhorenie tetanický syndróm vyvolalo, takmer určite zhorší už existujúcu tetániu. Ale kto bude riešiť svoje vyhorenie, s veľkou pravdepodobnosťou zníži aj tetanické prejavy.

Je tetánia a psychika prepojená obojsmerne? Môže istý spôsob myslenia tetániu zhoršiť alebo, naopak, je časté, že sa k tetánii pridruží aj istý typ psychických ťažkostí?

Takýchto tvrdení by som sa vyvaroval. Tetánia spôsobená nedostatkom horčíka nemusí znamenať žiadne zmeny na psychickom zdraví človeka. Takisto platí, že rôzni ľudia reagujú na stresory rôzne. Niekomu stačí málo a niekto vydrží obrovskú psychickú záťaž aj dlhodobo.

Je možné, že následkom pandémie bude prípadov tetánie ešte viac?

Ťažko povedať. Stres môžeme rozdeliť do dvoch kategórií. Eustres je takzvaný pozitívny stres, ktorý nás stimuluje a motivuje. Na druhej strane je tu distres, ktorý je traumatický a deštruktívny. 

Pandémia je nepochybne distresom, aký tu nebol od vojny. O výraznom náraste psychických porúch medzi stredoškolákmi a vysokoškolákmi vieme. Môžeme teda predpokladať, že prispeje k zvýšenému výskytu tetánie. 

Má zmysel snažiť sa vzniku tetánie predchádzať a napríklad dať si pozor, koľko magnézia v strave prijmem?

Paušálne odporúčania sa nedajú aplikovať v praxi. Áno, keď viete, že máte stresové obdobie, môžete zvýšiť príjem magnézia. Dajte si pozor na nadmerný dlhodobý stres či niektoré diéty, ktoré redukujú príjem horčíka. Ale nepomôže to každému. 

Skôr by som odporučil všetkým, ktorí sú náchylní na sebapozorovanie, prípadne sú perfekcionisti, aby zvoľnili a znížili často vysoké nároky na seba aj na druhých. Naše telo niekedy funguje výborne a niekedy menej. No neriešme každé pichnutie v boku. Znížme nároky a naučme sa naozaj oddychovať.

Čo ak na sebe niektoré z tetanických príznakov pozorujeme? Mali by sme ich riešiť?

Ak vám zabraňujú v aktivitách denného života, tak áno. No okamžite pripisovať svoju únavu či napätie tetánii by som neodporúčal. Medzi pacientmi vnímam dva protipóly: tých, čo svoje zdravie neriešia vôbec, a tých, čo ho riešia až príliš. Existuje aj tretia skupina niekde v strede. S niektorými ťažkosťami sa skrátka potrebujeme naučiť žiť. 

Samozrejme, že ak máte bolesti na hrudi a búšenie srdca, treba vylúčiť kardiovaskulárne príčiny. Ak vám tŕpnu všetky štyri končatiny a tetániu nemáte diagnostikovanú, asi je lepšie dať sa vyšetriť. No azda najdôležitejšie je, že ak už viete, že tetániou trpíte, vyvarujte sa situácií a faktorov, ktoré ju zhoršujú, okrem iného aj nadmerného užívania alkoholu.

Pacient s tetanickými prejavmi často najskôr navštívi kardiológa, gastroenterológa, internistu či dokonca psychiatra. Vedeli by sme túto cestu skrátiť a ísť rovno za neurológom?

Test, ktorým z prsta okamžite vyčítame, či niekto trpí tetániou, zatiaľ nemáme. „Kolečko“, o ktorom hovoríte, je preto nepovinne povinné a časté. 

Každý lekár robí to najlepšie rozhodnutie podľa svojho úsudku. Aj keď obvodný lekár tetániu dobre pozná, takisto nemôže vašu únavu okamžite pripísať tetánii. A ak máte bolesť za hrudnou kosťou, je dobré, že vás pošle ku kardiológovi, v prípade žalúdočných ťažkostí zase ku gastroenterológovi.

Niektoré prejavy tetánie môžu pripomínať sklerózu multiplex či dokonca epilepsiu. Ako vie neurológ s určitosťou povedať, že ide o tetániu?

Ak neurológ pozoruje známky zvýšenej nervovosvalovej dráždivosti, od pacienta počuje, že je prítomná istá psychická záťaž alebo je takpovediac psychicky vnímavejší, zvyčajne nasleduje krvné vyšetrenie. To dá obraz o tom, aké sú v organizme hladiny iónov horčíka, vápnika, draslíka, sodíka a chlóru. 

Zároveň by mal vylúčiť, či nemôže byť tetanický syndróm spôsobený iným ochorením, napríklad zhoršeným vstrebávaním alebo zvýšeným vylučovaním horčíka v dôsledku ochorenia čreva či poruchy prištítnych teliesok. Finálnym potvrdením diagnózy býva elektromyografické vyšetrenie.

Čo to je?

Lekár zavedie ihlu do svalu medzi palcom a ukazovákom na ruke a sleduje elektrickú aktivitu svalu. Najskôr sleduje pokojovú aktivitu svalu a potom prostredníctvom manžety zabráni prítoku a odtoku krvi do celej ruky na dve minúty. Ak počas tejto takzvanej ischemizácie pozoruje vo svale výboje, potvrdzuje to prítomnosť tetánie. U zdravej populácie sa táto elektrická aktivita nevyskytne. Alebo lekár navedie pacienta k hyperventilácii a takisto pozoruje, ako sa sval správa.

Ak nám tetániu zistili, znamená to, že s nami zostane navždy?

Nemusí to tak byť. U ľudí po štyridsiatke sa tetanický syndróm prejavuje menej.

Čím to môže byť?

Pripisoval by som to psychickej zložke tohto syndrómu. Človek po štyridsiatke je viac usadený. Lepšie vie, ako to v živote chodí, a pozná svoje možnosti. Možno už dosiahol to, čo chcel, alebo, naopak, zistil, že mal na seba prehnané nároky a v istom zmysle sa upokojil.

Mnohí sa zmieria s tým, čo ich v živote stretlo, aj s obavami o vlastné zdravie. Azda aj vďaka viere akceptujú, že tu nie sme navždy a smrť raz príde. Že zdravie je dar a môžeme oň prísť kedykoľvek. 

Ako môžeme tetanické prejavy zmierniť?

Lekári majú tendenciu ako prvú odporučiť farmakologickú liečbu. A, samozrejme, často je táto liečba dôležitá. No možností je viac. 

Prvou je dlhodobý denný príjem vyšších dávok magnézia, až niekoľko gramov, v akútnych stavoch aj intravenózne. V závažných prípadoch sa pridávajú lieky na zníženie úzkostného prežívania. S nimi však opatrne, sú to návykové látky a neriešia príčinu. Alebo aj antikonvulzíva, ktoré, zjednodušene povedané, znižujú vzrušivosť nervového systému, prípadne antidepresíva.

A čo ďalšie možnosti liečby?

Namáhavejšou cestou, ktorá však stojí za to, pretože rieši aj prepojenie so psychikou, môže byť sprevádzanie psychoterapeutom. Takisto aj relaxačné cvičenia, meditácia a kognitívno-behaviorálny tréning, ktorý pomáha s uvoľnením napätia. 

Alebo aj modlitba, pri ktorej môže človek svoj deň Bohu odovzdať a povedať: nechávam to na teba, ja som už svoje urobil. No takisto aj vedieť si užiť život. A v neposlednom rade takisto zníženie nárokov.

Aké nároky máte na mysli?

Nároky na seba a na druhých, ale aj nároky na to, čo všetko musím zvládnuť. Vedieť povedať nie, už mám toho dosť. Toto si už nezoberiem. Nehľadať, čo všetko by sa dalo zlepšiť, a byť neustále nespokojný. Je to aj o práci s očakávaniami a schopnosti efektívne relaxovať.

Sadnúť si pred televízor či Instagram sa mi môže zdať ako fyzický oddych. No neodchádzam nabitý, nemám pocit, že som niečo načerpal. Kniha, pravidelný šport či stretnutie s priateľmi sú aktivity, ktoré mne osobne dajú neporovnateľne viac energie.