Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
20. júl 2021

Francúzsky mysliteľ Rémi Brague

Pravdy, ktoré sa zbláznili, a zachraňujúci návrat do stredoveku

Ako vidí svet jeden z popredných predstaviteľov súčasného francúzskeho myslenia.

Pravdy, ktoré sa zbláznili, a zachraňujúci návrat do stredoveku

Rémi Brague. FOTO Peter Potrowl/Wikimedia Commons

Francúzsky filozof a historik filozofie Rémi Brague zhromaždil svoje anglické prednášky v zborníku s názvom Des vérités devenues folles pre francúzskeho čitateľa v edícii Salvator v roku 2019. V knihe nájdeme presnú analýzu súčasného sveta, ktorý je zaslepený sebou samým.

Meno knihy si vypožičal zo slávneho výroku G. K. Chestertona. Ten v 20. storočí vnímal svet ako opitý kresťanskými cnosťami, ktoré však boli privedené do šialenstva.

Paradox našich súčasníkov

Náš svet napĺňa Chestertonov paradox skoro presne. Doba je bláznivá. Aby sme však neboli podozrievaní z unáhlených súdov, musíme si položiť otázku: Kto je pre anglického mysliteľa blázon?

Blázon je podľa Chestertona ten, ktorý stratil všetko okrem rozumu. Práve v tom spočíva paradox dnešnej doby: Aj napriek evidentným rozporom neochvejne veríme, že žijeme úplne v súlade s rozumom a že konáme tie najracionálnejšie rozhodnutia.

Práve obmedzením ľudskej skúsenosti na to, čo je iba racionálne alebo prístupné rozumovej skúsenosti, svet stratil pre nás to najdôležitejšie, totiž svoj zmysel. Odhodením všetkého, čo nie je striktne racionálne, predovšetkým náboženstva a autentickej náboženskej skúsenosti, človek nemôže pochopiť, prečo je na svete.

Rémi Brague však ide vo svojej úvahe ďalej a pýta sa: Čo presne znamenajú kresťanské cnosti? Existujú predsa cnosti antického Grécka, ktoré už zaisťujú dobrý život.

Moderná spoločnosť má svoje základy v židovsko-kresťanskej spoločnosti. Ale aj keď žije z týchto základov, zdedený kapitál nekultivuje. Naopak, snaží sa ho poprieť.

Typickým znakom moderného uvažovania je postoj k stredoveku. Stredovek je vykresľovaný ako temné obdobie, od ktorého sa moderná spoločnosť musela emancipovať, aby vystavala svoje základy od nuly. Práve popretie a deformovanie tohto dedičstva je príčinou súčasného stavu.

Tri bláznivé myšlienky

Aké myšlienky poburujú moderne zmýšľajúcich občanov? Prvou myšlienkou je, že človek je Božie stvorenie. Ak je totiž stvorený Bohom, tak môže predpokladať, že je vybavený rozumom, ktorý je schopný poznať svet.

Problém nie je otázka, či Boh existuje alebo nie, ale opytovanie sa, či je ľudský rozum v materiálnom svete odcudzený alebo nie. Ide o istý návrat gnostického myslenia.

Druhou myšlienkou je sekularizácia a pretvorenie myšlienky prozreteľnosti. Prozreteľnosť je chápaná ako samotný pokrok, ktorý nás neomylne vedie. Moderný človek je potom vždy prekvapený, keď mu viera v pokrok pripraví nemilé prekvapenie v podobe neúspechu.

Myšlienka prozreteľnosti stojaca na tom, že všetky veci smerujú k Dobru, je prekrútená do formy, že pokrok nám umožní vyhnúť sa dlhodobým následkom nášho správania. Moderný človek riskuje a často naivne verí, že ho „nejaká sila“ zachráni.

Treťou bláznivou myšlienkou je potom mechanizmus vyznania viny a žiadosť o odpustenie. V súčasnej dobe sme svedkami veľkého návratu verejného sypania si popola na hlavu. Sme svedkami procesií, ktoré konkurujú tým stredovekým morovým. Avšak je tu jeden veľký rozdiel.

V kresťanstve sa kajáme za svoje vlastné viny a hriechy; dnes sa vyznávame z hriechov niekoho iného, väčšinou z predchádzajúcich generácií. Keďže však nie je priama súvislosť medzi hriešnikom a nádejou na vykúpenie, nie je možné očakávať rozhrešenie. Neexistuje totiž žiadna autorita, ktorá by ho mohla udeliť.

Správanie, pri ktorom neustále vyznávame chyby bez možnosti odpustenia a pokánia, sa diametrálne líši od ušľachtilého postoja obráteného hriešnika. Je teda skôr prejavom patologického správania.

Projekt verzus úloha

Zmenu paradigmy moderného myslenia oproti klasickej antropológii možno veľmi dobre pozorovať na konceptuálnej dvojici „projekt verzus úloha“.

Projekt má v sebe zakódovanú myšlienku rozhodnutia. O tom, či bude alebo nebude nejaký projekt realizovaný, rozhoduje ľudská vôľa. Vôľa je teda prvou a v podstate najdôležitejšou inštanciou moderného človeka.

Klasická antropológia naproti tomu pracovala s pojmom úloha, respektíve poslanie. Človek na svete nie je preto, aby realizoval svoj projekt, ale aby vykonal svoju úlohu, ktorá mu bola zverená, či už prírodou, alebo Bohom. Táto úloha existuje nezávisle od jeho chcenia. Keďže moderný človek odmieta akúkoľvek myšlienku takejto úlohy, môžeme sa pýtať: čo charakterizuje moderný projekt?

Rémi Brague odpovedá, že tento projekt je zdravie, sloboda, pokoj alebo hojnosť. Avšak moderný človek nedokáže odpovedať, prečo práve tieto hodnoty. Aký je ich konečný zmysel? Iné odpovede ako moje rozhodnutie moderná doba nepripúšťa. A tak im zmysel zostáva nedostupný.

Existuje teda pre nás nejaká šanca dostať sa z modernej pasce?

Návrat do stredoveku

Francúzsky filozof navrhuje nevšedné riešenie, ako sa dostať zo slepej uličky, do ktorej nás uvrhla moderná doba. Samozrejme, nejde o návrat do temnoty, ale hlavne k stredovekej filozofii, ktorá bola zameraná predovšetkým na chápanie finálnej príčiny, teda kládla si otázku o zmysle vecí.

Návrat do tradície stredovekého myslenia nebude v pravom zmysle slova voľbou, ale nutnosťou, ak moderné ľudstvo bude chcieť prežiť ako civilizácia.

No tento návrat do stredoveku je podmienený pochopením, prečo moderný projekt neuspel.

Neúspech moderného myslenia

Hlavnou charakteristikou moderného myslenia je jeho neukončenosť. Súčasný nemecký filozof Habermas považuje dnešnú dobu za neukončený projekt osvietenstva. Práve pojem „neukončený projekt“ najlepšie charakterizuje moderné myslenie.

Inzercia

Zakladateľ modernej filozofie René Descartes má projekt univerzálnej vedy, ktorý však zostane nedokončený. Existenciálny filozof Sartre sa zase preslávil svojou vetou: „Som svoj projekt.“

Na túto vetu sa odvoláva celá súčasná západná inteligencia, keď sa človek zmieni o identite a tradícii. Lenže táto veta je sama osebe rozporná.

Kto je môj projekt? Ak je moje vlastné ja výsledkom tohto projektu, tak projekt nemôže byť od začiatku môj.

Moderný projekt nie je poslanie

Možnosť existencie vlastného projektu nikto nespochybňuje. Avšak najdôležitejšia otázka sa týka obsahu tohto moderného projektu. Projekt sám je v istom zmysle slova obsahom, ako by sme ho teda mohli vyjadriť?

Moderný projekt chce autonómiu a emancipáciu ľudstva. Kladie si za cieľ vytvorenie hodnôt bez Boha a bez prirodzeného poriadku vecí.

Práve stredoveká filozofia nás učí, že cieľ nie je projekt; ten spočíva v prijatí poslania alebo prirodzenej úlohy. Aby som mohol prijať svoju úlohu, musím ju najskôr objaviť. Až ju objavím, tak sa rozhodnem, či mám dostatočné predpoklady prijať ju. Následne musím pochopiť, že iba ja som zodpovedný za svoju úlohu.

Moderný projekt sa začína presne v opačnom poradí. Najdôležitejšie v ňom je, že ide o môj projekt. Moderný projekt je v skutočnosti iba pokus. Buď vyjde, alebo nie. Lenže s určitými témami, ako je zmysel života či niektoré morálne hodnoty, je lepšie neexperimentovať.

Typickým príkladom moderného projektu je nemecký filozof Nietzsche, ktorého život je sériou pokusov nájsť formu života, ktorú doteraz nikto nenašiel. Tieto pokusy sa však skončili jeho osobnou tragédiou.

Práve v prežívaní svojho osobného neúspechu alebo skúšky môžeme vidieť rozdiel týchto dvoch životných prístupov. Ak žijem svoj život ako poslanie, vnímam skúšky ako príležitosť pre vycibrenie svojich cieľov. Neúspech mi dáva pozitívnu dynamiku, pretože si môžem lepšie uvedomiť svoj cieľ, ku ktorému mám smerovať.

Naopak, ak žijem svoj život ako projekt, musím mať slepú vieru v pokrok. Táto viera ma utvrdzuje, že moja vybraná cesta je najlepšia, avšak pre takéto tvrdenie nemám žiadnu oporu. Svoj vlastný život žijem ako experiment alebo umeleckú performanciu.

Nevydarený pokus

Rémi Brague ilustruje svoju teóriu o živote ako experimente na románových postavách Dostojevského. Všetci jeho hrdinovia, ktorí sa stavajú k životu ako k pokusu, sú v podstate nihilisti.

Dilema nenastáva vo chvíli, keď zaujmem tento postoj k životu, ale keď sa spýtam, či je jednoduchšie zlepšovať sa alebo sa zničiť. Odpoveď je úplne evidentná. Autodeštrukcia je vždy jednoduchšia než práca na sebe. A to je práve najväčšia slabina moderného projektu.

Dôvody pre sebazničenie a pre sebazlepšovanie sú na rovnakej úrovni. Teda pokiaľ ide o môj projekt, nikto mi nemôže v sebazničení brániť. To nie je len dráma jednotlivca, ale celej spoločnosti.

Autodeštruktívne projekty pre spoločnosť

Rémi Brague rozoznáva tri hlavné hrozby pre súčasnú spoločnosť. Prvá bola charakteristická pre obdobie studenej vojny: vlastnenie jadrových zbraní. Existencia atómovej bomby môže naplniť v jednom okamihu hrozbu autodeštrukcie celého ľudstva.

Druhá hrozba je zničenie klímy. Tejto hrozbe sa v poslednej dobe dostáva veľká mediálna publicita, preto nie je dôležité ju ďalej rozvádzať.

Tretia, ktorá, naopak, len málo zaznieva v mediálnom priestore, je nízka pôrodnosť. Vďaka antikoncepcii sa každá generácia môže demokraticky rozhodnúť, či bude ľudstvo pokračovať alebo nie.

Cieľom nie je odsudzovať tieto javy, ale hľadať príčiny a odpovede na otázku, prečo je to tak. Na to však moderná filozofia neponúka žiadne riešenie.

Budúcnosť je v rodine

Vždy sa nájdu riešenia, ako sa dostať zo súčasného marazmu. Avšak jednoduché a priame recepty dnes neexistujú. Obnova spoločnosti sa zrodí len z rodiny, pretože práve rodina má veľký potenciál na formovanie silných osobností.

Rodina je teda veľmi dôležité prostredie. Z definície prostredia jasne vyplýva, že rodina nie je cieľom samým osebe, tým zostáva stále spoločné dobro. Súčasný stav však nepraje rodine. Jej úhlavným nepriateľom je moderný štát, ktorý čím ďalej tým viac preberá úlohu vychovávateľa a náhradnej rodiny. Snaha ničiť rodinné väzby sa prejavuje v západnom svete neustálym zvyšovaním dedičskej dane.

Druhým nepriateľom sú trhy a trhové poňatie spoločnosti. Rodina nás práve učí, že sa nedá všetko previesť na peniaze a konzum.

Rodina nám môže pomôcť nájsť pretrhnuté väzby s našou prirodzenosťou. Moderný človek dnes drží osud vo vlastných rukách. Ak sa nepodarí „návrat do stredoveku“, celú našu spoločnosť čaká veľmi ťažké obdobie, pretože bez nároku na zmysel vecí a života sa nedá dlhodobo žiť.

Môžeme dodať, že kríza zmyslu sa naplno prejavuje na dianí okolo koronavírusu. Posledný rok sa k téme vyjadrujú jednotliví špecialisti z mnohých odborov, verejné osobnosti alebo influenceri.

Lenže málo počujeme interpretácie, ktoré sa snažia uchopiť zmysel celej skúšky a zasadiť ho do hlbšieho kontextu antropológie a morálky. Aj tu nám chýbajú „stredovekí filozofi“.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame