Europoslanec Alexandr Vondra Európska komisia presadzuje klimatické šialenstvo, zaplatí to stredná trieda

Európska komisia v stredu navrhla radikálny plán, ktorým chce v Európe nad rámec doterajších cieľov presadiť viaceré opatrenia, v najbližších rokoch sa už automobilkám postupne neoplatí vyrábať autá na benzínový alebo dieselový pohon. Emisné povolenky sa rozšíria aj na dopravu a bývanie, ak by prešli tieto návrhy, na ktoré stačí vo väčšine súhlas Európskeho parlamentu a Európskej rady, zvýšia sa ceny energie, benzínu, nafty, zdražie aj bývanie. 

S návrhmi Komisie majú problém niektoré štáty, ale za príliš radikálne ich považovali aj niektorí členovia Komisie, jej šéfka Ursula von der Leyen aj podpredseda Frans Timmermans sa však presadili aj proti týmto námietkám.

V Európe sa začína debata o navrhovaných opatreniach, medzi ich najtvrdších kritikov v Bruseli patrí český europoslanec Alexander Vondra (ODS), ktorý v stredu na výbore pre životné prostredie vyčítal Timmermansovi, že jeho klimatický plán pripomína komunistické projekty.

Alexandr Vondra v rozhovore pre Postoj hovorí, v čom je najväčšia hrozba tohto klimatického plánu, ako môže poškodiť strednú triedu, či sa jeho presadeniu dá ešte zabrániť.  

Európska komisia prišla v stredu s návrhom klimatického balíčka, ktorý ste na svojom Facebooku nazvali „dobytím klimatickej Bastily“. Takéto označenie by Francúz vnímal ako lichôtku, vy tým však asi chcete povedať, že ide o nebezpečnú utópiu...

...nie ja, ale Európska komisia a jej podpredseda Frans Timmermans si vybrali na predstavenie toho návrhu akurát 14. júl.

Podľa vás bol v tom úmysel?

To neviem, možno to bola náhoda. Viete, ja nie som žiadnym obdivovateľom francúzskej revolúcie, je predsa známe, k čomu viedla. Ono aj na predsedu nášho výboru pre životné prostredie, ktorým je Francúz Pascal Canfin, boli niektoré návrhy príliš veľkým sústom. Európsku úniu, ktorá sa usiluje zachrániť planétu pred klimatickým usmažením, prirovnal k pyromanovi, ktorý na hasenie používa benzín.

Ako máme ten obraz chápať?

Prijímame drakonické opatrenia ďaleko za hranicami zdravého rozumu.  Aj tie emisie, ktoré ušetríme, svojou produkciou bohato vykompenzujú Čína a India, takže v Európe podstupujeme obete, ktoré nebudú mať zmysel. No tým si zavaríme na celkom iné problémy, budúce sociálne nepokoje.

Špička najbohatších si zaobstará tie elektroautá, to bude pre nich aj statusová vec, prvé náznaky tohto javu už napokon vidíme. Všetko si odskáče stredná trieda. Európska únia si tak koleduje o „prúser“, ktorý ju môže rozložiť zvnútra, čo si vôbec neželám, keďže voľný pohyb ľudí, tovarov, služieb a kapitálu je veľmi pozitívna vec.

Vy ste na výbore pred Timmermansom použili ešte iný obraz, tento klimatický plán ste prirovnali k preregulovanému komunistickému hospodárstvu, ktoré nás už raz doviedlo do neslobody a chudoby. To sú ostré slová, ktoré tam Timmermansa nadvihli, môžete konkrétne povedať, v čom vidíte tú hrozbu?

Timmermansa som svojou kritikou nepotešil, v prejave ma aj spomenul trikrát. Lenže oni jednoducho navrhujú, aby sme sa v mene ušľachtilých úmyslov aj v mene vedeckých cieľov vydali cestou riadenej ekonomiky, ktorá bude úplne preregulovaná a prebyrokratizovaná.

Čo vás teda najviac vydesilo?

Ak je problémom CO2, dokázal by som pochopiť, že sa ide stanoviť cena uhlíka, aby boli ľudia v trhovom prostredí motivovaní menej používať uhlík.

Aj tie emisie, ktoré ušetríme, svojou produkciou bohato vykompenzujú Čína a India, takže v Európe podstupujeme obete, ktoré nebudú mať zmysel.Zdieľať

Lenže zoberme si napríklad taxonómiu zelených financií, čo je schválený koncept, ktorý zatiaľ funguje na báze dobrovoľnosti, podľa neho majú mať firmy, banky a poisťovne k dispozícii zoznam ekonomických aktivít, ktoré budú rozdelené podľa toho, či sú ekonomicky čisté alebo špinavé, či niečo medzi tým. Úradník rozhodne o pečiatke, či sú alebo nie sú korporátne zodpovedné.

To sa však asi bude diať na základe toho, či používajú uhlík, nie?

 No práve, ak by sa to robilo kvôli uhlíku, je jasné, že výroba z jadrovej energie je čistá, nemá emisie, lenže oni napriek tomu odmietajú označiť výrobu z jadra ako čistý zdroj. A to len preto, že im to ideologicky nepasuje, zelení jadro nenávidia, Nemci sa ho boja, Rakúšania tiež, ale im to môže byť jedno, lebo majú väčšinu energie z hydroelektrární. No Poľsko alebo Česko to bez jadra nezvládnu.

Najväčší rozruch však vyvolal návrh, podľa ktorého sa majú prudko obmedziť emisie z automobilov.

No a to je ešte brutálnejší návrh, než si väčšina ľudí po prvom počutí myslí. Pre automobilky sa neustále menili podmienky. Dosiaľ sa rátalo s tým, že autá by smeli vypúšťať v priemere 95 gramov na jeden kilometer s tým, že do roku 2025 by sa to znížilo o 15 percent a do roku 2030 o 37,5 percent. Teraz Komisia navrhuje, aby sa to do roku 2030 znížilo o 55 percent...

...to je v praxi až taký rozdiel?

Za týchto podmienok už jednoducho nejde vyrobiť auto so spaľovacím motorom, do roku 2035 to má byť už mínus 100 percent, čo je de facto zákaz výroby takýchto áut. Takže je to ešte brutálnejšie, než sa hovorí, pretože automobilkám sa už o tých deväť rokov, čo je čoskoro, nijako nevyplatí vyrábať autá so spaľovacím motorom. Alebo ich budú robiť pre fajnšmekrov za značne vysokú cenu.

Na druhej strane, automobilky sa už na tento faktický zákaz motorov na benzínový či dieselový pohon už dlhšie pripravujú, také Audi chce už do piatich rokov vyrábať len bezemisné automobily.

No jasné, veľké automobilky do toho idú, veľký biznis chce zisk, ktorý si obháji aj v preregulovanom prostredí, dostane rozhodnutie od EK, čo má a čo nemá vyrábať, a ešte na to dostane dotácie. Ale konečnú cenu zaplatí koncový zákazník.

Vy teda prechodu na elektroautá neveríte?

Ten jednostranný tlak na elektromobilitu je nezmyselný v čase, keď sa väčšina energie vyrába z uhlia. Prečo nútiť ľudí, aby si kupovali elektromobily, keď do baterky budú dávať prúd, ktorý je kŕmený elektrárňou emitujúcou CO2? Drasticky urýchlený prechod teda nič nezmení.

Ale je tu ešte jeden silný rozmer. Autá so spaľovacím motorom sú dnes kvalitné, lebo vyžadujú jemnú mechaniku, niečo, s čím majú problém Číňania, ale nie napríklad Nemci, ktorí sa tejto svojej veľkej výhody nezmyselne vzdávajú. Ja som si v živote kupoval len nemecké alebo japonské autá, lebo sú spoľahlivé, no v prípade elektromobility, kde hrá prím batéria a software na ovládanie, má Ázia pred Nemcami a Európou jasný náskok.  

Práve ľudia v okolí nemeckej šéfky Komisie Ursuly von der Leyen dôvodia, že je lepšie byť teraz radikálni, lebo napokon aj Američania a Číňania chcú byť zelenší, a tým, že sa teraz vydáme zelenou revolúciou a vložíme veľké peniaze do zelených technológií, si možno vyrobíme dočasné problémy, ale dostaneme sa na čelo technologickej avantgardy. A budú to Američania aj Číňania, ktorí si raz budú od nás kupovať tieto technológie aj čisté produkty bez CO2. Nestojí tá dočasná obeta za to, že raz môže z toho Európa profitovať?

Niečo podobné sa hovorilo pred 15 rokmi pri fotovoltaických paneloch, že ak budeme podnecovať k výrobe solárnej energie, naštartuje to v Európe veľký technologický pokrok. Dopadlo to tak, že všetko sa vozí z Číny, kde majú pod kontrolou aj dôležité suroviny. Malo to naštartovať nás, ale naštartovalo to Čínu.

V prípade batérií do elektroáut do vyzerá rovnako, u nás v Európe s výnimkou lítia tie suroviny príliš nemáme. Takže takou mierou sebaistoty ako Ursula von der Leyen rozhodne neoplývam. V stredu som ju počul hovoriť, veľmi presvedčivé to od nej ani nebolo, niečo tam čítala, z vlastnej hlavy to nebolo.

Niečo podobné sa hovorilo pred 15 rokmi pri fotovoltaických paneloch, že ak budeme podnecovať k výrobe solárnej energie, naštartuje to v Európe veľký technologický pokrok. Pokrok to naštartovalo, ale v Číne.Zdieľať

Ale jasné, keby ste sa ma pýtali ako investičného poradcu kam investovať, určite odporučím zelené technológie, choďte do toho, ten, kto bude prvý, zarobí najviac. Veľké firmy sú už na to pripravené, banky aj poisťovne už v tomto úverovaní idú naplno, zelené bondy fičia, lebo je to v tejto spoločenskej klíme bezriziková investícia.

Som však politik, nie investičný poradca, takže hovorím, že na tomto všetko prerobí zákazník, teda náš volič. Pre 80 percent ľudí bude to zvýšenie energií poznateľnou položkou.

To sme pri ďalšom návrhu, ktorý ešte určite narazí na odpor, ide o zavedenie emisných povoleniek na vykurovanie budov a dopravu, sú prepočty, čo to môže pre bežných ľudí znamenať?

To už na sebe pocíti každý. Ja kúrim na elektriku, mám dom s dobrou izoláciou, teraz platím ročne asi 35-tisíc korún, no keď za štyri-päť rokov budem platiť za kúrenie ročne dvojnásobok, ako je to už u Nemcov, čo bude 70-tisíc korún, ja to ešte nejako zvládnem, ale neviem, ako sa s tým vyrovnajú moji susedia. Bude to dramatický nárast.

Tieto povolenky na bývanie a dopravu podporujú najmä Nemci, proti sú mnohé štáty na čele s Francúzmi, ako je možné, že Komisia môže takýmito radikálnymi návrhmi diktovať diskusiu?

Ono to má istú vnútornú logiku. Keby tu bol medzi nami niekto z Komisie, tak povie, že oni predsa strážia rovné podmienky podnikania. Je nepochybne pravdou, že teplárne, ktoré produkujú teplo z plynu či uhlia, sú už dnes v režime s povolenkami. Ceny týchto povoleniek drasticky rastú, ešte nedávno stála tona CO2 päť či desať eur, dnes je vyšponovaná na 55 eur za tonu a bude to ďalej rásť.

Teplárne kričia, že už nemajú veľa možností, budú musieť zdražovať plyn, argumentujú, že ten, kto má kotolňu v činžiaku alebo vo svojom dome, kde to vykuruje plynom, tam to nie je v režime povoleniek. Teda veľké teplárne kričia, že to nie je férové, zo svojho pohľadu majú pravdu, lenže o férovosti sa dosiaľ nehovorilo. Bolo jasné, že ak to uvalíme na všetkých – dosiaľ si to vlastníci teplární dokázali optimalizovať, ale to už pri tých cenách nejde – bude to mať následok, že sa dramaticky zvýšia ceny.

Spomeňme si len na žlté vesty vo Francúzsku, aké protesty tam vyvolalo zvýšenie len o pár centov na liter. My sa tu však teraz nebavíme o zdraženiach o pár centov.

To si však musia uvedomovať aj v Európskej komisii, hovorí sa o zriadení akéhosi sociálneho fondu, ktorý bude Európanom sčasti kompenzovať zvýšené náklady, existujú prepočty, čo to všetko bude vlastne znamenať?

Fransa Timmermansa poznám dobre už od začiatku 90. rokov, tykáme si, spoločne sme kedysi presadzovali vypustenie klauzuly o „Ever Closer Union“ („čoraz bližšej Únii“), keďže sme odmietali názor, že integrácia EÚ musí ísť vpred ako bicykel, lebo ak sa zastaví, tak spadne. Neviem, čo by Frans na to dnes povedal, keby som mu to pripomenul. (Úsmev.)

On sa potom zradikalizoval počas migračnej krízy, vytvoril si taký jednoduchý rétorický mostík, že keďže oni pomáhali migrantom zo strednej a východnej Európy, tak musíme rovnako prijímať aj my migrantov z Blízkeho východu. Vôbec mu nešlo vysvetliť, že je tam predsa len trochu rozdiel. No a potom dostal na starosť túto zelenú agendu.

Frans je súčasne sociálnym demokratom, takže vždy keď zabrúsim do témy týchto sociálno-ekonomických dosahov, tak on zvážnie. Bojí sa toho, uvedomuje si to riziko, napriek tomu hovorí, že sa viac bojí takzvanej ekocídy, jednoducho nasadol na ten alarmizmus. Teraz keď Komisia rozhodla o obchode s emisiami na dopravu aj bývanie, prišli s myšlienkou sociálneho fondu, kde by z výnosov z povoleniek EÚ rozdávala najchudobnejším.

Koľko v ňom má byť peňazí?

70 miliárd eur na sedem rokov, čo je 10 miliárd eur na jeden rok, to je smiešne…

To by asi nestačilo na sanáciu strednej triedy.

Oni už tlačia na to, aby členské štáty, ktoré majú ten klimatický balík kofinancovať, zvyšovali dane, to zaplatí stredná trieda. EÚ sa bude hrať so svojím fondom na záchranu chudobných, čo je nefér, lebo výnosy v tých sektoroch, kde fungujú emisné povolenky, sú príjmom členských štátov, ktoré to využívali na modernizáciu. Oni to chcú členským štátom zobrať a prerozdeľovať to.

Všetko sú zatiaľ plány, návrhy Európskej komisie určite narazia vo viacerých štátoch na odpor. Začnime Európskym parlamentom, ktorý v tomto schvaľovacom procese zohrá dôležitú rolu, tak sa asi nedá očakávať, že by tieto plány nejako brzdil.

To nie, dve tretiny europoslancov zachraňujú planétu pred ekocídou, jedna tretina varuje pred dosahmi ich politiky.

Dá sa povedať, že táto väčšina má svojho politického či intelektuálneho lídra?

Takým je Bas Eickhout, Holanďan, ktorý vedie frakciu Zelených a musím povedať, že hoci s ním zásadne nesúhlasím, rešpektujem ho, je veľmi talentovaný aj kompetentný, má ťah na bránu, vie v mene svojej agendy dať dokopy rôznorodú koalíciu. V nej je všelikto, socialisti, komunisti, macronovci, časť európskych ľudovcov, takže tá zelená mašina je mohutná.

Teda z europarlamentu skôr príde tlak, aby tieto návrhy boli ešte radikálnejšie?

Iste, Európsky parlament to bude radikalizovať. Tak to bolo aj pri klimatickom zákone, keď Európska komisia navrhovala zníženie emisií do roku 2030 o 55 percent, s čím nesúhlasili viaceré členské štáty vrátane Nemecka. No europarlament presadzoval, aby sa išlo dole až o 65 percent, napokon teda prešiel návrh Komisie s 55 percentami, ale už to bol zrazu prijateľný kompromis.

Dve tretiny europoslancov zachraňujú planétu pred ekocídou, jedna tretina varuje pred dosahmi tejto politiky.Zdieľať

Problém je, že rola národných parlamentov je v tomto celom procese prakticky nulová. Európska komisia teraz v rámci toho balíčka navrhla asi 17 legislatívnych aktov, ten materiál má dokopy tritisíc strán, čo nikto v lete celé neprečíta. Z toho je tam len pár smerníc, ktoré doputujú do parlamentov. Väčšina sú rozhodnutia a nariadenia, vrátane postupného vyradenia áut so spaľovacími motormi, a keďže sa to predkladá ako súčasť návrhov týkajúcich sa oblasti vnútorného trhu, k tomu už národné parlamenty nič nepovedia.  

Zablokovať či zmeniť to však môžu vlády na úrovni Európskej rady, kde predsa len vidíme veľké rozdiely. Francúzi majú problém s emisnými povolenkami na bývanie a dopravu, štáty sa líšia aj v energetickej politike, kým Nemci by najradšej vypojili všetky jadrové elektrárne, Francúzi, Poliaci či Pobalťania ich chcú budovať…

…iste, jadro bude témou už len preto, že sa zostruje radikalizmus zelených opatrení, mnohí to bez jadra proste nemôžu utiahnuť. Francúzi musia stavať nové jadrové elektrárne, zvažujú to aj Holanďania, takže jadrová skupina, v ktorej sú Česi, Poliaci, Maďari, Slováci, sa trochu rozrastá. Jadro síce nikto nezakazuje, len je ekonomicky znevýhodnené, preto dúfam, že sa dohodne nejaký kompromis. Je dôležité, kto vyhrá v Nemecku voľby, keby to boli Zelení, máme problém.

V europarlamente máte asi povesť antizeleného radikála, ktorý uprednostňuje krátkodobejší blahobyt postavený na emisiách než záchranu klímy. Čo si vlastne myslíte o teórii CO2 a vplyve človeka na zmenu klímy?

Na rozdiel od členov v našom výbore, kde sú bývalí novinári či aktivisti, ktorí tej téme až tak nerozumejú, len preberajú rôzne PR-slogany, mám z klimatológie aj vysokoškolskú skúšku (Úsmev.). Nepochybne tu je nejaký neblahý vplyv politiky na vedu, ktorá žije z grantov, pričom všetci od vedcov chcú, aby overovali teóriu o skleníkoch plynoch. Ja sa o to dosť zaujímam, komunikujem s vedcami z oblasti klimatológie, je nesporné, že sa zvyšuje teplota, čo nejako korešponduje s nárastom emisií CO2. Takže nepopieram, že by človek na to nemal vplyv. Na klímu pôsobia aj ďalšie vplyvy, ktoré súvisia so slnečným žiarením a rotáciou planét, pripravujme teda adaptačné stratégie, ktoré sú konformné so slobodnou spoločnosťou, nie s akýmsi komunizmom, ktorý aj tak neprinesie žiadané výsledky. 

Čína otvára tri-štyri tepelné elektrárne mesačne a bude tak robiť ďalších desať rokov. My sa môžeme v Európe aj rozkrájať, nebude to mať žiaden vplyv na klímu.

Lenže keď najmä politici sprava namietajú proti čoraz radikálnejším návrhom, ktoré prichádzajú z Nemecka či Bruselu, môžu hovoriť akokoľvek racionálne, ale ide z toho emócia, že sú necitliví voči životnému prostrediu a necítia zaň zodpovednosť, ako čelíte takejto kritike?  

Ja som človekom, ktorému je myšlienka chrániť životné prostredie veľmi drahá, napokon odovzdávať životné prostredie v lepšom stave, než v akom sme ho prebrali, je konzervatívnou záležitosťou a je určite chybou, že to pravica zanedbávala.  

Tu je však problém, že ako záchrana planéty sa propaguje klimašialenstvo dekarbonizácie, no v skutočnosti je pre viacerých hráčov aj tak väčšou motiváciou profit než záchrana planéty. Istá skupina krajín na tom jednoducho zarobí, to sú tie, ktoré majú vietor na mori alebo majú hydroelektrárne, alebo tí, ktorí majú slnko, im sa ľahko hovorí, vykašlite sa v strednej Európe na výrobu, natiahnime drôty a my vám to dodáme.

Celú túto agendu však určuje jedna časť spektra, konzervatívne strany ten radikalizmus len zmierňujú a hovoria, že dekarbonizácia musí byť zlučiteľná s ekonomikou. Aká by však mala byť pozitívna zelená agenda konzervatívcov?

Ten „green deal“ má štyri nohy, jednou je dekarbonizačná, druhá sa týka zelenšieho poľnohospodárstva, ďalšia biodiverzity a posledná eliminácie odpadov. Všetky tie tri nohy považujem za veľmi dôležité. Náklady v tých oblastiach nie sú zďaleka také vysoké ako pri dekarbonizácii, dosahy na zlepšenie životného prostredia sú rýchlejšie a majú aj silný estetický rozmer. My jednostranne šprintujeme k tej dekarbonizácii, čo je jednoduché, lebo stačí zmanipulovať veľké firmy, ktorým sa dajú podmienky, aby si udržali zisky, náklady sa postupne prenesú na zákazníkov.

V oblasti poľnohospodárstva to nie je také jednoduché, mali by sme znižovať podiel pesticídov, ktoré majú zlý vplyv, Francúzi však majú asi štyrikrát viac pesticídov na hektár ako my, farmárov je tam veľmi veľa, keby to od nich zrazu niekto žiadal, zoberú traktory, vidly a vyrazia na Brusel. Pritom nám by tieto veci oveľa viac pomohli a ochránili biosféru. Ďalšou obrovskou výzvou je nakladanie s vodou, ale to tiež v Bruseli neriešia, pritom v Česku je problém s vodou pre suchá alebo nárazové dažde veľmi vážny.

Európska komisia práve spustila právne konanie proti Maďarsku a Poľsku, novinkou je to, že doterajšie spory o právny štát sa presúvajú na pole kultúrnych vojen. Komisia napadá Maďarsko za takzvaný antipedofilný zákon, ktorý sa týka aj témy homosexuality v školách, Poľsko čelí konaniu za takzvané zóny bez ideológie LGBTI. Dosiaľ proti právnemu štátu, teraz sa to dostáva na pole kultúrnych vojen. Čo si o tom myslíte?

Ak chcú mať Maďari pod kontrolou, aké mimovládky im budú podnikať nájazdy do škôl a blázniť hlavy osemročným deťom, že si môžu vybrať, či sú chlapec alebo dievča, tak tomu rozumiem. Pokiaľ by to malo viesť k zakazovaniu Shakespeara či Verlaina, debaty o živote homosexuálov, to by nebolo správne, som za slobodu slova. Ale nemyslím si, že Maďari to robia z tohto dôvodu. Veď tie nájazdy ideológov genderizmu do škôl sú na Západe a najmä v USA už bežnou normou. Keď už sú prieskumy, že k trans sa hlási desať percent tínedžerov, to je klasická ukážka pôsobenia týchto ideológov, ktorí mätú neplnoleté deti. Chápal by som, keby Maďari uplatňovali zákon tak, že by to viedlo k porušovaniu slobody garantovanej listinou základných slobôd. Teraz na zásah Komisie nevidím žiaden dôvod.

Ak chcú mať Maďari pod kontrolou, aké mimovládky im budú podnikať nájazdy do škôl a blázniť hlavy osemročným deťom, že si môžu vybrať, či sú chlapec alebo dievča, tak tomu rozumiem. Zdieľať

A čo sa týka Poľska, to je typická ukážka kultúrnych vojen, kam sa nemal Brusel zapliesť. Poľskí starostovia na vidieku sa bránia proti aktivistom, ktorí prenikajú do kostolov a tam zahaľujú panenku Máriu do dúhových šiat. Samozrejme, to normálneho poľského katolíka uráža. Ja nehovorím, že som za takéto vyhlasovanie zón, ale na začiatku príbehu nebol katolík, ale ten antikatolícky provokatér. Nechápem, prečo Komisia na toto naskakuje, nepovedie to k ničomu dobrému, len to vytvorí ďalšiu líniu štiepenia medzi členskými štátmi.

Poľská vládnuca strana PiS, Orbánov Fidesz, lídri talianskej pravice Matteo Salvini a Georgia Meloni, Francúzka Marine Le Pen a ďalší podpísali Deklaráciu o Európe, kde kritizujú budovanie superštátu a žiadajú reformu EÚ. Vaša ODS sa k podpisu nepridala, hoci zrejme s obsahom deklarácie súhlasíte, napokon ešte kedysi ste aj spolu s britskými konzervatívcami a PiS napísali podobný dokument, na základe ktorého vznikla vaša frakcia konzervatívcov a reformistov. Túto deklaráciu ste nepodpísali najmä preto, že máte problém s niektorými signatármi?

Na deklarácii mi neprekáža, čo tam je napísané, ale čo tam nie je a čo považujeme na EÚ za dobré, teda neprotekcionistickú agendu ako voľný pohyb osôb, tovarov, služieb, kapitálu, informácií. Asi nie je náhoda, že to tam chýba, lebo sa k tomu prihlásili dominantne konzervatívne sily, z ktorých mnohé zastávajú antiliberálne hodnoty.

Až sa bojím to tak povedať, keďže aj do Európy sa presúva americká verzia liberalizmu, ktorý je v skutočnosti socializmom, ale ja stále zastávam klasické liberálne postoje, ku ktorým sa zvykol hlásiť aj konzervatívec. A áno, druhým problémom je pre nás Le Penová, mnohé jej postoje sú pre mňa neprijateľné.

Hovorí sa, že signatári tejto deklarácie by mohli vytvoriť novú frakciu v Európskom parlamente, ktorá by bola tretia najsilnejšia. Z toho, čo ste povedali, je asi zrejmé, že ODS by sa k nej nepridala, hoci vaša frakcia, v ktorej už po brexite nie sú britskí konzervatívci, by po odchode PiS stratila politický význam…

Ale ja si nemyslím, že takáto frakcia vznikne, neviem si celkom predstaviť, že by Poliaci chceli byť súčasťou rovnakej frakcie s Le Penovou, a to v čase blížiacej sa francúzskej predvolebnej kampane.

Už ste to sám naznačili, mení sa svet okolo aj povaha liberalizmu, dnes už znie označenie ako „liberálny konzervatívec,“ ktoré sa kedysi používalo, ako úplný oxymoron. Vy ste boli súčasťou prostredia Václava Havla, niekto ako pravicový havlovec, zrejme mnohí, ktorí sa cítia ako dediči Havlovho odkazu, sa s vami názorovo úplne rozišli. Ako to doľahlo na vaše prostredie?

Celoživotne sa snažím o to, aby politické názory nezasahovali do osobných vzťahov, život v bublinách, ktorý dnes pozorujeme, je jedným z najväčších problémov našej civilizácie. Je veľmi dôležité hovoriť spolu otvorene a rešpektovať sa. Ja sa naďalej s mnohými stretávam, určite som pre väčšinu z nich dnes konzervatívcom, ja im na to hovorím, že ja sám som sa veľmi nezmenil, skôr sa zmenil svet naokolo a celý ten diskurz.

Iste sú aj ľudia, ktorí život vo svojej bubline prežívajú tak, že sa mi radšej vyhnú, a ak sa niečo také stane, zdá sa mi to ako hlúposť. Život je niečo viac, než byť fanúšikom Slávie či Sparty, ktorí keď sa niekde stretnú, tak si dajú po hube.

Čo by vám však Václav Havel povedal na to, keby počul vaše názory o utečeneckých témach, o zelenej politike, o dnešnom Maďarsku, Poľsku?

Havla si pamätám ako veľmi slobodomyselného človeka, v tomto sme boli rovnakého razenia, on bol ešte liberál tradičného typu. Isté obdobie sme sa stretávali na každodennej báze a fungovalo to medzi nami skvele. Iste, on bol dieťaťom 60. rokov, ja som bol o nejakú generáciu mladší, tento étos som v sebe nemal, takže sme sa vo všeličom líšili. On napríklad čítal teóriu Gaia, ja som to nečítal a zľahka som sa usmieval, keď mi o tom hovoril.

V poslednej životnej etape v názoroch určite viac zozelenal, ale ani to neovplyvňovalo našu komunikáciu. Nesmierne si ho vážim, zohral absolútne skvelú rolu v českom príbehu konca 20. storočia. Niektorí sa snažia jeho odkaz uniesť smerom doľava, iní ho chcú zničiť, žiaľ, to niekedy robí aj Václav Klaus, aby povýšil sám seba, hoci teraz aj on sám vidí, ako zas iní ponižujú a deštruujú ten jeho odkaz.

Ja preto sústavne hájim rolu oboch Václavov, aj ich schopnosť spolupracovať, hoci mali celkom iné názory a vôbec sa nemali v láske, no v záujme krajiny sa prvých sedem rokov nad to dokázali povzniesť. To bolo pre našu krajinu oveľa lepšie než to, čo prišlo potom.

Foto: Andrej Lojan