Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
16. júl 2021

Anketa

Má aj Slovensko zaviesť povinné očkovanie zdravotníkov?

Odpovedajú Martin Šuster, Peter Stachura, Miloslav Bahna, Peter Visolajský, Martin Kršák a Viliam Karas.

Má aj Slovensko zaviesť povinné očkovanie zdravotníkov?

Foto - Andrej Lojan

V poslednom období viaceré európske krajiny pristúpili k povinnému očkovaniu proti covidu v prípade zdravotníkov a sociálnych pracovníkov. K Taliansku, Grécku, Francúzsku či Lotyšsku sa najnovšie pridalo aj susedné Maďarsko. Francúzsko sa v pondelok rozhodlo ísť aj cestou podmieňovania vstupu do viacerých verejných priestorov covid pasmi a prezident Macron presadil, aby si ľudia po novom plne hradili testovanie, čím chce docieliť, aby sa radšej dali zaočkovať.

Odborníkov sme sa opýtali:

1. Pokladáte povinné očkovanie zdravotníkov a sociálnych pracovníkov za správne riešenie?

2. Kým vo Francúzsku si obyvatelia budú musieť po novom plne hradiť testovanie, od čoho si prezident Macron sľubuje, že ich prinúti dať sa zaočkovať, Slovensko, naopak, zvažuje cestu symbolických poplatkov za testy. Ktorý prístup pokladáte za vhodnejší?

Tu je krátky výber z ich odpovedí:

Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia

  1. Náhle nariadenie povinného očkovania úzkej skupine neprinesie želaný efekt a môže byť dokonca kontraproduktívne. Ak by sme mali mať na Slovensku debatu o povinnom očkovaní, tak osobne preferujem, aby sme sa bavili o vekovej skupine, ktorá je infekciou koronavírusom ohrozená na živote. Pretože túto povinnosť možno zdôvodniť len ochranou života. 
  2. Pre plne očkovaného človeka koronavírus už takmer nepredstavuje smrteľné nebezpečenstvo a z tohto dôvodu sa už ťažko zdôvodňujú nariadenia lockdownových obmedzení pre očkovaných. Koniec-koncov heslo ministerstva je, že očkovanie je sloboda, avšak toto na Slovensku zatiaľ ľudia veľmi necítia. 

Martin Šuster, ekonóm NBS

  1. Pokladám za správne nielen povinné očkovanie zdravotníkov a sociálnych pracovníkov, ale aj klientov v DSS, verejných činiteľov (vojakov, policajtov) alebo učiteľov. Zároveň však je potrebné citlivo nastaviť výnimky.
  2. Nemyslím si, že (ne)platenie za testovanie sa rovná núteniu k očkovaniu. Ak sa niekto dobrovoľne rozhodne, že chce radšej testovanie než očkovanie, je to jeho voľba - ale nech si znáša náklady na túto voľbu sám. Naša krajina si taký luxus už nemôže dovoliť.

Peter Stachura, bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva

  1. Nemyslím si, že je správne vyžadovať povinné očkovanie populácie, keďže vakcíny majú len podmienečné povolenie EMA, ale pri zdravotníkoch a sociálnych pracovníkov si viem predstaviť podmieniť vykonávanie pracovnej činnosti dokladom o očkovaní, tak ako je to pri hepatitíde B. 
  2. Nie som zástancom povinného plošného očkovania, preto je z môjho pohľadu dôležité zabezpečiť dostupnosť testov. Nemali by byť zadarmo, aby ostala motivácia dať sa bez poplatku zaočkovať, ale ich cena by nemala byť nástrojom donútenia.   

Miloslav Bahna, sociológ

  1. Z epidemického hľadiska ide zrejme o správne riešenie, či ide o najlepšie riešenie aj zo sociologického hľadiska si nie som istý. U „nasilu zaočkovaných“ toto riešenie len prehĺbi nedôveru v našu spoločnosť a tento dlhodobý následok môže byť pre spoločnosť zhubnejší ako long-covid.
  2. Ak nezaočkovaná časť populácie na jeseň zaplní nemocnice a zaočkovaná časť ľudí sa preto nedostane na plánované operácie, bolo by celkom fér, ak by sa nezaočkovaní podieľali minimálne na nákladoch spojených s testovaním, ktoré sú v dlhodobom horizonte vyššie ako cena vakcíny, na ktorú majú nárok zadarmo. Aby to bolo pre nezaočkovaných únosné, dal by sa stanoviť mesačný strop na platby za testovanie.

Martin Kršák, infektológ

  1. Uprednostnil by som opatrenie typu - nezaočkovaní zdravotníci a sociálni pracovníci bez adekvátnej zdravotnej kontraindikácie nemôžu vykonávať pracovnú činnosť, pokiaľ nepracujú len s očkovanými pacientmi alebo pacientmi po prekonaní covidu.
  2. Súhlasím skôr s francúzskym prístupom. Verím, že práve plná úhrada za testovanie zníži počty samoplatcov dostatočne na to, aby počty ľudí bez akejkoľvek imunologickej ochrany boli na všetkých rizikových podujatiach skutočne nízke.

Viliam Karas, šéf Slovenskej advokátskej komory

  1. Ak máme dostatok vedecky dôkazov, že nezaočkovaný zdravotník predstavuje väčšie riziko pre šírenie nákazy ako zaočkovaný, je podľa môjho názoru v súlade s ústavou, ak dôjde na základe zákona k uloženiu takejto povinnosti pre zdravotníkov či sociálnych pracovníkov. 
  2. Je namieste, aby tie osoby, ktoré sa rozhodnú nezaočkovať, primerane znášali prípadné zvýšené náklady spojené so zabránením šírenia nákazy, medzi ktoré spadajú aj poplatky za vykonanie testov.
     

Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia

1. Ak sme sa už na Slovensku rozhodli ísť cestou dobrovoľnosti v očkovaní, myslím, že náhle nariadenie povinného očkovania istej úzkej skupine neprinesie želaný efekt a môže byť dokonca kontraproduktívne. Hlavne ak takéto rozhodnutie nebude mať logické zdôvodnenie. Práve pri zdravotníkoch takéto zdôvodnenie nevidím.

Absolútnou prioritou v očkovaní na Slovensku musia byť z pohľadu COVID-19 najrizikovejšie skupiny obyvateľstva, ktoré sú ohrozené pri koronavírusovej infekcii na živote. A to sú ľudia nad 60 rokov. Tu práve Slovensko trestuhodne zaostáva. Tento problém však povinné očkovanie lekárov nijak nevyrieši. Lekári sú už dnes najviac zaočkovanou skupinou, na druhej strane veľa zdravotníkov pri svojim povolaní už COVID-19 prekonalo.

A ak by sa takáto povinnosť nariadila tým pár lekárom, ktorí ešte stále očkovanie nepodstúpili, slovenský problém nízkej zaočkovanosti starších ľudí nijako nevyriešime, len zbytočne vybičujeme emócie, čo v konečnom dôsledku očkovaniu môže uškodiť. 

Na druhej strane takáto povinnosť môže viesť pri našom personálne poddimenzovanom zdravotníctve k ochromeniu poskytovania zdravotnej strostlivosti. Ak sa napríklad len pár percent sestier v nejakej nemocnici odmietne očkovať a odídu, bude to mať vážny dôsledok na chod danej nemocnice, rovnako ak by z rovnakého dôvodu nejaký obvodný lekár v odľahlom regióne odišiel zo svojej ambulancie, kto sa bude starať o jeho pacientov?  

Očkovanie síce do istej miery znižuje prenos koronavírusovej infekcie, ale nezabráni prenosu vždy. Podstatou očkovania je, aby COVID-19 nepredstavoval riziko úmrtia či ťažkého priebehu s potrebou prijatia do nemocnice. Preto ťažko zdôvodniť povinnosť očkovania mladších lekárov či nejakej profesie.

Ak by sme mali mať na Slovensku debatu o povinnom očkovaní, tak osobne preferujem, aby sme sa bavili o vekovej skupine, ktorá je infekciou koronavírusom ohrozená na živote. Pretože túto povinnosť možno zdôvodniť len ochranou života. 

2. Vo viacerých sférach, nielen v zdravotníctve, platí, že to, čo funguje v jednej krajine, nemusí rovnako fungovať v inej. V princípe štát vie chrániť ľudí pred úmrtím na koronavírus len dvomi spôsobmi - ochranou pred infikovaním lockdownom, testovaním, vyhľadávaním a karanténou infikovaných, druhá možnosť je očkovanie.

Pre plne očkovaného človeka koronavírus už takmer nepredstavuje smrteľné nebezpečenstvo a z tohto dôvodu sa už ťažko zdôvodňujú nariadenie lockdownových obmedzení pre očkovaných. Koniec-koncov heslo ministerstva je, že očkovanie je sloboda, avšak toto na Slovensku zatiaľ ľudia veľmi necítia. 

My máme problém v tom, že očkovanie na koronavírus sa už stalo predmetom politického boja a v takej situácii u nás nemusí dobre zafungovať to, čo funguje napríklad vo Francúzsku. 

Tesne pred prepuknutím delta vlny na Slovensku pokladám však za najvhodnejšie sústrediť sa na čím skoršie zaočkovanie tých, čo sú bezprostredne ohrození na životoch, a to sú ľudia starší ako 60 rokov. Práve nízka zaočkovanosť najrizikovejších je momentálne na Slovensku z pohľadu pandémie najväčší problém.

Za staršími ľuďmi, ktorí sa ešte nezaočkovali, však treba s vakcínou prísť.  

Martin Šuster, ekonóm Národnej banky Slovenska

1. Áno. Nielen zdravotníkov a sociálnych pracovníkov, ale aj klientov v DSS, verejných činiteľov (vojakov, policajtov) alebo učiteľov.

Zároveň však je potrebné citlivo nastaviť výnimky:

  • pre ľudí, ktorí sa nemôžu očkovať zo zdravotných dôvodov
  • pre ľudí, ktorí preukázateľne prekonali covid a preto už pre nich očkovanie predstavuje pomerne malý prínos. Preukázateľne prekonaný covid by znamenal buď pozitívny PCR test alebo ošetrujúcim lekárom potvrdené klinické príznaky covidu - zaznamenané v elektronickej zdravotnej karte poistenca a dostupné v databázach NCZI. 

2. Nemyslím si, že (ne)platenie za testovanie sa rovná núteniu k očkovaniu. Je to jednoducho čo najefektívnejšie využitie verejných financií. Tento štát nemá peňazí na rozhadzovanie. Štát ponúka každému bezplatné očkovanie - v hodnote asi 40 eur - ktoré s pomerne vysokou účinnosťou chráni aj očkovaného aj zvyšok spoločnosti. Naproti tomu testovanie antigénovými testami stojí asi 10 eur na test - a pri testovaní každé tri dni to vyjde vyše 1200 eur za rok.

Takéto testovanie pritom samotného testovaného človeka nechráni vôbec a zvyšok spoločnosti len čiastočne. Ak sa niekto dobrovoľne rozhodne, že chce radšej testovanie než očkovanie, je to jeho voľba - ale nech si znáša náklady na túto voľbu sám. Naša krajina si taký luxus už nemôže dovoliť.

Navyše, pri delta variante začínajú byť ľudia infekční už po dvoch až troch dňoch - za tú dobu u nás nestihneme ľudí otestovať aj trasovať kontakty, takže stratégia testovanie a trasovania je oveľa menej účinná než pri starších variantoch, kde sme mali asi 5-dňové okno.

Znovu treba pomerne citlivo nastaviť výnimky, kde bude štát preplácať aj testovanie: deti, ľudia s príznakmi alebo ľudia indikovaní lekárom, ľudia v čakárni na očkovanie (ale nie ak sa opakovane z čakárne odhlásia) a podobne. 

Inzercia

Peter Stachura, anestéziológbývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva 

1. Nemyslím si, že je správne vyžadovať povinné očkovanie populácie. Zvlášť, keď aj registrované vakcíny majú len podmienečné povolenie od Európskej agentúry pre lieky EMA a časť populácie (zdravé deti) má minimálne riziko ťažkého priebehu ochorenia.

Na druhej strane očkovanie rizikových skupín alebo pracovníkov v rizikovom prostredí má zásadný význam. Do tejto kategórie patria aj zdravotnícki a sociálni pracovníci. Sú v bezprostrednom kontakte s chorými pacientmi alebo ľuďmi vo vysokom veku, na ktorých môžu nákazu preniesť.

Ja som sa dal zaočkovať hneď, ako to bolo možné, pretože si uvedomujem riziká nielen pre seba, ale predovšetkým zodpovednosť za mojich pacientov a blízkych. Žiaľ, stále je vysoké percento nezaočkovaných aj medzi zdravotníkmi a pracovníkmi v zariadeniach sociálnych služieb. Tu si viem predstaviť podmieniť vykonávanie pracovnej činnosti dokladom o očkovaní, tak ako je to pri hepatitíde B. 

2. Aj keď je súčasná situácia priaznivá, môže sa kedykoľvek vymknúť spod kontroly. S ohľadom na nové varianty vírusu treba jasne zadefinovať, ktoré prostredie je z hľadiska prenosu vírusovej infekcie rizikové. Vstup do takéhoto prostredia by mal byť podmienený očkovaním alebo testom. Nie som zástancom povinného plošného očkovania, preto je z môjho podľadu dôležité zabezpečiť dostupnosť testov. Nemali by byť zadarmo, aby ostala motivácia dať sa bez poplatku zaočkovať, ale ich cena by nemala byť nástrojom donútenia.   

Miloslav Bahna, sociológ, Sociologický ústav SAV

1. Z epidemického hľadiska ide zrejme o správne riešenie, či ide o najlepšie riešenie aj zo sociologického hľadiska, si nie som istý. U „nasilu zaočkovaných“ toto riešenie len prehĺbi nedôveru v našu spoločnosť a tento dlhodobý následok môže byť pre spoločnosť zhubnejší ako long-covid.

Preto by to mal byť až posledný krok po tom, čo každú dedinu na Slovensku navštívi mobilný očkovací tím (azda naivne predpokladám, že v prípade domovov dôchodcov sa tak už stalo).

Naše percentá zaočkovanosti podľa vekových kategórií ukazujú, že sme si neurobili domácu úlohu a zaradili sme sa ku krajinám, ktoré neurobili dosť pre zaočkovanie svojich najzraniteľnejších. Náš očkovací profil, kde ľudia nad 80 rokov sú zaočkovaní menej ako menej ohrození ľudia vo vekovej skupine 60-69 či 70-79, ktorí ešte dokážu vyplniť formulár na internete či vycestovať do očkovacieho centra, je typický pre východoeurópske krajiny.

Naopak, očkovací profil vo väčšine západných krajín je taký, že najvyššia zaočkovanosť je v najstarších vekových skupinách a miera zaočkovanosti klesá s vekom.

Kamarát pracuje vo Veľkej Británii a napriek tomu, že je aktuálne na Slovensku, mu už trikrát prišla SMS s ponukou termínu na očkovanie. Koľko takýchto SMS sme poslali našim seniorom? Prečo si stále spojenie s operátorom na NCZI vyžaduje desiatky minút a mnoho neúspešných pokusov sa dovolať? Neurobili sme dosť ani pre presvedčenie váhajúcich.

Kde sú diskusie o očkovaní vo verejnoprávnej televízií? Kto ľuďom vysvetlil, aký je rozdiel medzi experimentálnou a podmienečne registrovanou vakcínou, či to, aký je rozdiel medzi génovou terapiou a mRNA vakcínami? Nechali sme to na sociálne siete a tie, ako vieme, preferujú senzačné správy pred pravdivými.

2. Podmieňovať vstup do verejných priestorov covid pasmi (teda pre nezaočkovaných testami) sa mi v čase vyššieho výskytu ochorenia COVID-19 zdá ako férové opatrenie, lebo má potenciál spomaliť šírenie epidémie. Základné nedorozumenie je v tom, že dať sa alebo sa nedať zaočkovať nie je len otázkou individuálnej slobodnej voľby – ako to zrejme vníma „slobodne nezaočkovaná“ časť populácie.

Zaočkovaní aj nezaočkovaní sme spojení pupočnou šnúrou, ktorú tvorí náš zdravotný systém. Vďaka ochote zaočkovaných zniesť – podľa nezaočkovaných neznesiteľné – riziko spojené s vakcináciou bude na jeseň pre nezaočkovaných miesto v nemocniciach, dostanú sa k zdravotnej starostlivosti a menej z nich zomrie.

Ak však nezaočkovaná časť populácie na jeseň zaplní nemocnice a zaočkovaná časť ľudí sa preto nedostane na plánované operácie, bolo by celkom fér, ak by sa nezaočkovaní podieľali minimálne na nákladoch spojených s testovaním, ktoré sú v dlhodobom horizonte vyššie ako cena vakcíny, na ktorú majú nárok zadarmo.

Aby to bolo pre nezaočkovaných únosné, dal by sa stanoviť mesačný strop na platby za testovanie, s tým, že by sa náklady na testovanie nad určitú hranicu spätne preplácali, podobne ako je to pri doplatkoch za lieky.

Martin Kršák, infekt​ológ, University of Colorado

1. Osobne nie som fanúšikom pojmu “povinné”, pretože to dáva ľuďom pocit, že niekto nemá chuť zásahy ani zdôvodňovať, ani na základe vysvetlenia ponúknuť alternatívy pre tých, ktorí by ich radi využili. Samozrejme, v tomto, ako aj v mnohých iných prípadoch, je to skôr technický detail.

Stále by som však uprednostnil opatrenie typu - nezaočkovaní zdravotníci a sociálni pracovníci bez adekvátnej zdravotnej kontraindikácie nemôžu vykonávať pracovnú činnosť, pokiaľ nepracujú len s očkovanými pacientmi alebo pacientmi po prekonaní covidu. Ďalej tí s adekvátnou zdravotnou kontraindikáciou môžu činnosť vykonávať tiež buď len s očkovanými a konvalescentmi, alebo za sprísneného režimu nefarmakologických preventívnych opatrení (respirátory atď.).

2. Konkrétne znenie plánovaných francúzskych nariadení som nečítal, ale podľa popisu súhlasím skôr s francúzskym prístupom. Ak navrhovaný covid pas bude povoľovať len prekonanie ochorenia a očkovanie, tak by som doplnil, že na rozdiel od mojej odpovede na prvú otázku – tu by som ľudí s adekvátnou zdravotnou kontraindikáciou zvýhodnil tým, že im by testovanie mohlo byť plne hradené.

Trestať ich za niečo, s čím nepohnú, aj keby chceli, nie je vhodné. Na podujatia môžu chodiť s negatívnym teston, s podpisom „na vlastné riziko“ a s odporúčaniami, ako sa prípadne chrániť. Je to tak preto, že týchto ľudí je jednak naozaj veľmi málo a zároveň budú chránení tým, že všetci okolo nich covid pas budú mať. Ľudia sa s ním nemajú prečo výrazne obávať rizika od zriedkavých a k tomu negatívne testovaných ľudí.

Samozrejme, je na mieste prediskutovať aj dĺžku platnosti negatívneho testu. Práve pri použití covid pasu by sa konečne dalo aj prakticky uskutočniť testovanie tých pár ľudí čo najtesnejšie pred podujatím.

Chápem, že bez pasu nebudú len tí s kontraindikáciou, ale aj samoplatcovia. Verím však, že práve plná úhrada za testovanie zníži počty samoplatcov dostatočne na to, aby počty ľudí bez akejkoľvek imunologickej ochrany boli na všetkých rizikových podujatiach skutočne nízke. Toto je tiež dôvod, prečo nepokladám symbolické poplatky za účinné a ani epidemicky vhodné.


Viliam Karas, predseda Slovenskej advokátskej komory

1. Štát má povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre svojich občanov. To implicitne zahŕňa aj povinnosť štátu zabrániť šíreniu chorôb tými, od ktorých oprávnene občania očakávajú poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Ak máme dostatok vedecky podložených dôkazov, že nezaočkovaný zdravotník predstavuje väčšie riziko pre šírenie nákazy ako zaočkovaný, je podľa môjho názoru v súlade s ústavou, ak dôjde na základe zákona k uloženiu takejto povinnosti pre zdravotníkov či sociálnych pracovníkov. 

2. Nemyslím si, že je správne vytvárať akúsi novú kategorizáciu občanov na zaočkovaných a nezaočkovaných, či vytvárať neprimeraný tlak na občanov, aby sa rozhodli zaočkovať.

Je ale v súlade so základnou ideou spoločenskej zmluvy, aby občania niesli primeranú časť zodpovednosti za spoločné dobro a za fungovanie štátu.

Preto je namieste, aby tie osoby, ktoré sa rozhodnú nezaočkovať, primerane znášali prípadné zvýšené náklady spojené so zabránením šírenia nákazy, medzi ktoré spadajú aj poplatky za vykonanie testov.

Skôr by som sa priklonil k symbolickým poplatkom minimálne v prechodnom období, aby nerástlo zbytočné napätie v štáte. Faktom ale je, učí nás to história, že niektoré životné lekcie si musíme prejsť osobne, nevieme sa poučiť zo skúsenosti iných.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame