Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
05. jún 2021

Klasické vzdelanie a slobodný jednotlivec

Vyučovanie v minulosti a ako sa z neho poučiť

O nadčasovosti klasického vzdelania a ako vytvára slobodného všestranného človeka.

Vyučovanie v minulosti a ako sa z neho poučiť

Knižnica univerzity v talianskom meste Bologna, najstaršej univerzite v Európe. FOTO - Mattes / Wikimedia Commons

Najpriamejším predchodcom organizovaného vzdelávania na Západe sú studia generalia, ktoré prevádzkovali európske mníšske spoločenstvá. Tieto studia boli otvorené pre mníchov i laikov a predstavovali reakciu na dve sily, ktoré v stredoveku pôsobili v Európe.

Prvou bol stále väčší záujem o klasických autorov a klasické myšlienky v dôsledku interakcie s islamom. Hovorí sa, že arabskí učenci boli stáročia pred svojimi severnými susedmi, a to nielen v prekladoch gréckych a latinských textov (s pomocou sýrskych kresťanov), ale aj v takej dôležitej práci, akou bolo rozvíjanie a uplatňovanie vedeckých teórií pochádzajúcich od Aristotela, Galena a iných.

Druhou silou bolo rozširovanie aktivít kláštorov, ktoré spájali vedu, umenia a obchod. Čokoľvek mnísi robili – či už to bolo obrábanie pôdy, výroba vína či piva alebo preklady – používali pri tom najnovšie dostupné poznatky.

Čo sa stalo s osvieteným a vedeckým islamom, ktorý hľadel najmä do budúcna, to je záležitosť, ktorú podrobne vysvetľuje Robert R. Reilly v knihe The Closing of the Muslim Mind: How Intellectual Suicide Created the Modern Islamist Crisis (Uzatváranie mysle moslimov: ako intelektuálna samovražda spôsobila modernú islamistickú krízu), a je varovaním aj pre našu súčasnú „kultúru rušenia“ – ako pripomienka toho, že každá kultúra môže upadnúť, keď sa stane ideologickejšou a ikonoklastickejšou.

Vyššie vzdelanie začalo byť na Západe ideálom už od 7. storočia za Karola Veľkého. Láska k vzdelaniu u tohto veľkého kráľa ovplyvnila nielen rozvoj písomníctva (v rámci inovácií karolínskeho písma) a literatúry – od podpory trubadúrov až po otváranie knižníc – ale aj štruktúru a inštitúcie vyššieho vzdelávania. Práve na popud Karola Veľkého zaviedol anglický mních Alcuin v kráľovej palácovej škole základný program slobodných umení.

Vzdelanie však začínalo nadobúdať vážnosť nie ani tak preto, že vďaka nemu bolo možné stať sa výkonnejším profesionálom, ale predovšetkým preto, že vďaka nemu bolo možné stať sa lepším človekom. Vidíme to v diele klerických autorov, ako bol napríklad Chrétien de Troyes. „Prvé, staroveké romance,“ napísal historik Stephen Jaeger, „uvádzajú dve témy: lásku a rytiersky súboj. V Chrétienových dielach však do romance vstupuje úplne iná téma: vzdelanie a výchova či morálna formácia rytiera. Samotná rytierska činnosť bez akéhokoľvek vyššieho motívu vedie rytiera do záhuby.“

V súčasnosti žijeme v dobe, ktorá sa veľmi podobá na obdobie stredoveku. Novým skriptóriom, kde sa uchováva aj vytvára civilizácia, je internet – so všetkými jeho kladmi aj zápormi. Pôvodné skriptórium bola miestnosť v kláštore (obvykle vedľa knižnice), kde pisári odpisovali rukopisy. Bolo to nevyhnutné, lebo každý zvitok v knižnici bolo treba napísať ručne až do čias, keď Gutenberg vynašiel zjednodušenie kníhtlače a po roku 1450 začal tlačiť knihy.

Do skriptória sa „kniha“ iba požičala – každá bola vzácna a cenná – a pisár ju prepísal – obvykle so živo „iluminovanými“ iniciálami – aby obohatila zbierku jeho vlastného kláštora.

Mali by sme sa poponáhľať a znovu objaviť hodnotu vzdelania v slobodných umeniach, výučby o tom, ako sa tešiť zo života, nielen ako si pomôcť v kariére. Nepodceňujem odborné vzdelávanie, no kultivovanosť si vyžaduje slobodné vzdelanie. Žiaden iný druh vzdelávania človeka skutočne nebuduje.

Nezáleží na tom, či človek získa toto vzdelanie v škole alebo niekde inde. A to je dobre, lebo väčšina vysokých škôl a univerzít už opustila integrované vyučovanie tradičného trivia (gramatika, rétorika a logika) a kvadrívia (aritmetika, geometria, hudba a astronómia).

Inzercia

Prvá skutočná univerzita bola založená v Bologni koncom 11. storočia a po nej ďalšie v Paríži a v Oxforde. Univerzity vo všetkých prípadoch predstavovali rozšírenie katedrálnych škôl alebo kláštorných studia a ich kurikulum sa primárne sústredilo na teológiu a právo. Keď však univerzity začali lákať učencov z celého sveta, mužov, ktorí so sebou prinášali odbornosť v rozličných disciplínach, vytvorili študijné programy zo slobodných umení, ako sa neskôr nazývali, čiže vzdelanie, ktoré prislúcha slobodnému človeku.

Dnes niektorí študenti utekajú zo štátnych škôl do tradičných súkromných a farských škôl, prípadne do netradičných experimentálnych škôl, a v stále väčšom počte dokonca aj do domácej školy. A hoci začíname experimentovať s takými reformami, ako sú kupóny na vzdelávanie či chartrové školy (súkromné so štátnou podporou, pozn. prekl.), nesmieme zabúdať, akú dôležitú úlohu pri fungovaní americkej demokracie zohralo „bezplatné“ štátne vzdelávanie. (Slovo „bezplatný“ dávam do úvodzoviek, lebo nič – a určite nie vzdelávanie – nie je v skutočnosti grátis.) Do tej či onej miery sa možno zhodneme na tom, že štátne školstvo zlyhalo, no pri týchto diskusiách azda zabúdame na to, aké bolo úspešné a ako zjavne predstavovalo dôležitú príčinu vzostupu Ameriky.

Ako nedávno ukázal Thomas Sowell (vo svojej knihe Charter Schools and Their Enemies (Chartrové školy a ich nepriatelia), chartrové školy v New Yorku, ktoré fungujú v rovnakých budovách ako štátne, nepredstavujú pre daňových poplatníkov žiadne ďalšie výdavky a ich žiakov žrebujú z príslušnej spádovej oblasti, no majú prekvapujúco lepšie výsledky podľa všetkých akademických kritérií než deti, ktoré vyučujú učitelia združení v odboroch a podľa štátom regulovaného kurikula.

Dnes je na všetkých úrovniach vzdelávania ohrozené štúdium pre samotné štúdium. V knihe Idea univerzity sv. John Henry Newman jasne vyjadruje presvedčenie, že vyučovanie rozmanitého učiva nikdy nesmie ohroziť cieľ univerzity: vzdelávať celú osobu. Newman bol presvedčený, že problémom veľkej časti myslenia o vyššom vzdelávaní ako aj predstavy o gentlemanovi (ktorou sa zaoberal v tej istej knihe), je absencia skutočne vyššieho vzdelávania a vyššieho života, čo znamenalo priveľa špecializácie a primálo náboženstva.

Newman vedel, že vzdelávanie bez vízie svojho pravého cieľa je len obyčajný diletantizmus – rovnako, ako mal pravdu v tom, že gentleman bez rytierstva je len obyčajný frajer.

Brad Miner je zástupcom šéfredaktora K veci, vedúcim členom Faith and Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) a sekretárom správnej rady Aid to the Church in Need USA (Pomoc trpiacej Cirkvi). Býval literárnym redaktorom v National Review. V súčasnosti je v predaji jeho nová kniha Sons of St. Patrick (Synovia sv. Patrika), ktorú napísal spolu s Georgom J. Marlinom. Jeho The Compleat Gentleman (Príručka pre dokonalého gentlemana) vyjde 11. mája 2021 v treťom vydaní vo vydavateľstve Regnery a na Audible je dostupné aj jej audio vydanie (číta Bob Souer).

Pôvodný článok v angličtine si môžete prečítať TU. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame