Kinorecenzia Ako by asi vyzeralo stretnutie C. S. Lewisa so Sigmundom Freudom

Keď som kráčal divočinou tohto sveta, narazil som na určité miesto, kde bol brloh, a ja som si na tom mieste ľahol spať. A kým som spal, sníval sa mi sen. – Bunyanova Cesta pútnika (Pilgrim’s Progress, 1678)

Film Posledné Freudovo sedenie, ktorý nedávno natočil Matthew Brown, má za námet divadelnú hru Marka St. Germaina, ktorý s pánom Brownom napísal scenár filmu. Film i hra majú pôvod v knihe The Question of God: C. S. Lewis and Sigmund Freud Debate God, Love, Sex, and the Meaning of Life (Otázka Boha. C. S. Lewis a Sigmund Freud debatujú o Bohu, láske, sexe a zmysle života) od Armanda Nicholiho.

Psychiater doktor Nicholi štyri roky viedol presne na túto tému populárny kurz na Harvarde a v rámci neho uvádzal študentov do konfliktu medzi sekulárnym a náboženským, pričom staval proti sebe dve mocné ľudské emócie, zúfalstvo a nádej.

Na začiatku filmu vidíme obrazy antisemitizmu, Židov a iných náboženských postáv vrátane Ježiša – z Turínskeho plátna. Vstupujeme do brloha vo Freudovom londýnskom dome, ktorý je plný artefaktov vrátane vyobrazení starovekých božstiev, dalo by sa povedať múzeum totemov a tabu.

Freud (ktorého hrá Anthony Hopkins) pozval Lewisa (Matthew Goode) do svojho londýnskeho domova, aby sa rozprávali o náboženskej viere, čiže o čomsi, čo Freud odmieta ako detinskú fantáziu. Samozrejme, toto stretnutie sa mení na terapeutické sedenie, pričom obaja muži sa pokúšajú nájsť prasklinu v psychologicko-filozofickom brnení toho druhého.

Freud po anšluse ušiel z Viedne, do Londýna prišiel v roku 1938 a s Lewisom sa stretol o rok nato. Všade kvília sirény ohlasujúce nálety počas druhej svetovej vojny a Lewisovi sa v rámci posttraumatickej stresovej poruchy začínajú vynárať spomienky zo služby v zákopoch v období prvej svetovej vojny.

Je 3. september 1939 a Freud začína svoje „posledné“ analytické sedenie – posledné, lebo čoskoro zomrie. Trpel následkami rakoviny ústnej dutiny spôsobenej rokmi fajčenia cigár a o dvadsať dní nato zomrel, ale nie na rakovinu. Na jeho žiadosť mu priateľ lekár podal smrtiace injekcie morfia.

Asistovaná samovražda: nevyriešené zúfalstvo.

Toto mimoriadne stretnutie medzi Freudom a Lewisom sa nikdy neuskutočnilo. Alebo by som mal povedať, že nie je isté, či boli niekedy spolu – vo Freudovom diári sa pri tomto dátume nachádza iba záhadná poznámka o stretnutí s „oxfordským profesorom“. Mohol to teda byť ktokoľvek z Inklingov: Barfield, Cecil, Williams, Dyson či Tolkien. A mohol to byť aj profesor biológie alebo fyziky.

Z divadelnej hry pre dvoch hercov sa stal film s vyše dvadsiatimi rolami – ktoré boli pravdepodobne pridané preto, aby dráme dodali hĺbku a farbu. Hru som nevidel, ale predpokladám, že tvárou v tvár fungovala lepšie. Vo filmovej verzii sa zdá, že ostatní sú tam z dôvodov nesúvisiacich s dejom.

Jedinou výnimkou je Freudova dcéra Anna (nemecká herečka Liv Lisa Friesová) spolu so zimomriavkami, ktoré prináša, lebo podobne ako Anna v skutočnom živote, aj ona sa nachádza v sexuálnom vzťahu s Američankou Dorothy Burlinghamovou (Jodi Balfourová).

Iróniou je, že tento vzťah hnevá práve muža, podľa ktorého akoby sexualita prenikala do každého zákutia psychoanalýzy. Príťažlivosť k rovnakému pohlaviu považoval Freud u mužov za neurotickú a u žien pravdepodobnejšie za psychotickú. A ešte horšie pre neho bolo to, že lesbizmus podľa neho vzniká zo zlyhania vzťahu medzi otcom a dcérou.

Porušil dokonca jedno z vlastných pravidiel vedenia terapie a dcéru si vzal za pacientku. Jej prítomnosť vo filme by sa zdala zbytočná, nebyť skutočnosti, že prehlbuje otcovu úzkosť.

Protikladom zúfalstva Sigmunda Freuda je, samozrejme, kresťanská nádej C. S. Lewisa, aj keď vo výmene názorov medzi nimi dvoma nie je žiadny kresťanský triumfalizmus. A treba povedať, že sa tento zápas končí remízou. Keby niekto dokázal zlomiť Lewisovho ducha, mohol by to byť Freud. Keby niekto dokázal priviesť Freuda k tomu, aby padol na kolená a modlil sa, mohol by to byť Lewis. Obaja sú však na konci bez zmeny, čo je hlavný nedostatok tohto filmu.

Lewis by mohol dokazovať Boha s najväčšou pravdepodobnosťou tak, že by sa vrátil k základom – napríklad k Akvinského dôkazom. Tu sa však základy redukujú na sex.

Po jednej scéne so spomienkou na pani Janie Moorovú (matku jedného z Lewisových druhov v zbrani zabitého vo veľkej vojne), s ktorou Lewis potom žil a – podľa všeobecne prijímanej mienky – mal sexuálny vzťah, Freud s dosť veľkou radosťou využije príležitosť pripomenúť svoju teóriu oidipovského komplexu.

Sex-nesex, film stojí na predstave, že skutočným podnetom na stretnutie bola Lewisova kniha The Pilgrim’s Regress (Pútnikov ústup) z roku 1933, v ktorej Lewis parodoval freudizmus ako filozofiu, ktorou sa riadi miesto zvané Eschropolis, čo po grécky znamená odporné mesto. Freud tvrdí, že knihu nečítal, ale pri rozlúčke čosi strčí Lewisovi do vrecka na kabáte.

Cestou vlakom späť do Oxfordu si Lewis na dar spomenie, vyberie ho z vrecka a je to výtlačok knihy The Pilgrim’s Regress, do ktorého Freud napísal: „Od omylu k omylu človek objavuje celú pravdu.“ Je to slávny Freudov citát.

Možno chce povedať, že sa všetci potkýname, až kým nedospejeme k jasnosti a k záväzku. Ako povedal Chesterton v Ortodoxii (1908):

Jestvuje nekonečné množstvo uhlov, pri ktorých človek spadne, a iba jeden, pri ktorom stojí… Vyhnúť sa im všetkým [starým aj novým módnym výstrelkom] je jedno vírivé dobrodružstvo; a v predstavách vidím, ako vekmi letí a buráca ohnivý voz, tupé herézy ležia porazené na zemi a divoká pravda sa krúti, ale vzpriamene.

Alebo ako napísal doktor Nicholi o rozdiele medzi Freudom a Lewisom:

Jeden pohľad tvrdí, že vesmír je… bolestná hádanka spôsobujúca veľkú úzkosť, zúfalstvo a trpkosť. Druhý vidí smrť ako posledný krok… toho, čo Lewis nazval „veľkým zázrakom“ zmŕtvychvstania.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Brad Miner je zástupca šéfredaktora K veci a vedúci člen Faith and Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum). Pracoval ako literárny redaktor v National Review. Aktuálne je v predaji jeho najnovšia kniha Sons of St. Patrick (Synovia sv. Patrika), ktorú napísal spolu s Georgeom J. Marlinom. Jeho The Compleat Gentleman (Príručka dokonalého džentlmena) vyšla v 3. prepracovanom vydaní vo vydavateľstve Regnery a je k dispozícii aj v audio vydaní na Audible (číta Bob Souer). Pán Miner slúžil ako člen správnej rady Aid to the Church in Need USA (Pomoc trpiacej Cirkvi), ako aj v odvodovej komisii agentúry Selective Service System v okrese Westchester v štáte New York.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.