Spoločnosť Rozhovory 21. apríl 2021

Psychiater Okruhlica Marihuana je ideologická droga. Jej užívanie je ako náboženstvo

Martin Hanus Lukáš Kekelák
Martin Hanus Lukáš Kekelák

Rozhovor s Ľubomírom Okruhlicom aj o tom, aké riziká prinášajú návrhy na dekriminalizáciu marihuany.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Hanus

Lukáš Kekelák

Marihuana je ideologická droga. Jej užívanie je ako náboženstvo

Rozhovor s Ľubomírom Okruhlicom aj o tom, aké riziká prinášajú návrhy na dekriminalizáciu marihuany.

Mediálne príbehy o marihuanových previnilcoch, ktorých posielajú súdy len za užívanie marihuany na roky do väzenia, sú podľa neho zjednodušeným podaním. Aj on si myslí, že tresty by sa mali v niektorých prípadoch humanizovať, na druhej strane by mal štát vytvoriť účinný systém, ktorým by mladých ľudí odklonil od drogovej cesty.  

Ľubomír Okruhlica v rozhovore pre Postoj hovorí, prečo sú dnešné marihuanové cigarety nebezpečnejšie než v minulosti, aké zdravotné dôsledky môže spôsobiť aj príležitostné užívanie, takisto vysvetľuje, prečo ani legalizácia marihuany, ktorá sa presadzuje v Severnej Amerike, neviedla k odstráneniu čierneho trhu. 

Psychiater Okruhlica je hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva na medicínu drogových závislostí. V Bratislave tiež roky vedie Centrum pre liečbu drogových závislostí. Venuje sa aj behu a v minulosti štyri roky pôsobil v africkej Zambii.

Silnie tlak na zmenu legislatívy, ktorá sa týka prechovávania marihuany, súčasné dekriminalizačné hnutie sa vzmohlo kvôli prípadu Roberta Džunku, ktorého súd odsúdil na 12,5 roka. Džunko bol prvýkrát odsúdený za držbu 13 gramov marihuany, v podmienke ho chytili s takmer 8 gramami, tvrdí, že to mal pre vlastnú spotrebu, ten trest vyzerá naozaj drakonicky. Tento prípad poznáte?

Poznám ho len z médií, ale to, čo je v médiách, sa mi zdá ako dosť zjednodušené podanie. V takýchto spisoch sú rôzne okolnosti, to nie je len tak, že niekoho prichytia s pár gramami a odsúdia do väzenia, práve tie okolnosti sú pre súdy rozhodujúce.

Bez ohľadu na to, aká je alebo bude legislatíva, mojou úlohou je pomáhať pri zdravotných ťažkostiach tým, ktorí to potrebujú, či už ide o následky užívania legálnych alebo nelegálnych drog.

Ale ak tomu dobre rozumieme, naznačujete, že to nemusí byť príbeh o chalanovi, ktorý mal dvakrát smolu, lebo ho chytili s väčším množstvom pre vlastnú spotrebu?

Len na samotnom zaistení pár gramov asi nemôže stáť takéto závažné odsúdenie. Na to, aby sme mohli povedať k tomu viac, museli by sme poznať celý spis a všetky okolnosti prípadu. Neviem sa však k tomu zodpovedne vyjadriť, lebo to nie je moja odborná „parketa“.

No aj bez ohľadu na to, či odsúdený nebol povedzme menším dílerom, pôsobia tie horné sadzby dosť tvrdo.

Súhlasím, aj ja osobne som za humanizáciu trestov. Treba si uvedomiť, že sa rozprávame o ľuďoch, ktorí sú často závislí, povedzme 17- či 18-roční chlapci, u ktorých je aj celkom vysoká pravdepodobnosť, že ich prichytia, keďže svojho jointa často kvôli závislosti potrebujú, nie sú prefíkaní a mazaní ako starší užívatelia.

Naozaj v takých prípadoch môžu byť tie tresty príliš veľké, čo môže poznačiť celú budúcnosť človeka, tie tresty by mali mať proporcionalitu.

Poznáte prípady, keď užívatelia pre vlastnú spotrebu išli do väzenia?

Viackrát som mohol mať pri nejakom pacientovi pocit, že sa tak stalo. Lenže ja to neviem zo svojho pohľadu posúdiť komplexne, objektívne. Prokurátor je ten, čo vedie celý proces a sudca, ktorý ten prípad posudzuje a vie veci, ktoré ja nemusím všetky vedieť.

Ale podľa teraz platného zákona samotné užívanie drog nie je trestné, trestné je ich prechovávanie, produkcia alebo distribúcia.

Stotožňujem sa s pozíciou, ktorú zastáva aj Úrad OSN pre drogy a kriminalitu, že týchto mladých ľudí je potrebné namiesto nejakého jednoduchého potrestania radšej odkloniť od ich cesty. Či už preventívnou starostlivosťou, alebo v prípade závislosti liečbou, nie trestaním. 

Teda namiesto toho, aby pristihnutý užívateľ dostal pokutu či podmienku, ako sa to dnes rieši najčastejšie, alebo išiel nebodaj do väzenia, ak mal pri sebe väčšie množstvo, by mala mať sankcia podobu liečby?

U mladistvých by mala byť vždy pre súd alternatíva preventívnej starostlivosti či liečby a u dospelých nad 18 rokov by sa liečba nemala automaticky súdom prikázať, ale mal by dostať dotyčný na výber medzi alternatívou liečby, a keď nechce, tak nech si odkrúti trest.

Aj v prípade, že užívateľ nemá závislosť, má význam, aby išiel do preventívnej liečebnej starostlivosti?

Áno, pretože prevencia má význam v tom, že ho odkloníme od cesty, na ktorú by mohol nastúpiť. Inak by podliehal tlaku rovesníkov, svojej partii, takto by bol však pod kontrolou a súdu by musel preukazovať, že chodí na prevenciu a povedzme po roku by mu bol trest odpustený. Je to alternatíva k trestom, ktorá má zmysel.

Je to tá portugalská cesta, o ktorej sa v odbornej komunite hovorí ako o jednom z modelov?

Približne áno. V Portugalsku majú na to vytvorené komisie, kde je evidovaný prichytený užívateľ s drogou, v týchto komisiách je právnik, sociálny pracovník a lekár, ktorí rozhodnú, aký postup odporúčajú, či už liečbu ústavnou, ambulantnou formou, alebo konzultácie - a v prípade, že to previnilec nedodrží, je sankcionovaný, čo sa vzťahuje na všetkých užívateľov všetkých drog.

Povedané inak, skôr než trestať by bolo dobré vybudovať regulačný systém, ktorý ochráni mladých. Bavíme sa totiž o mladých, u ktorých užívanie drog súvisí s problémami, ktoré sa začali v škole, často mohli byť objektom šikanovania alebo môžu mať vážne problémy doma, týmto ľuďom treba pomôcť. Ak sa dostanú do výkonu trestu, ocitnú sa v prostredí, ktoré ich môže nasmerovať na zlú cestu.

Liberálnejší poslanci OĽaNO prichádzajú s iniciatívou dekriminalizácie marihuany, aj Kolíkovej ministerstvo spravodlivosti pracuje na príslušnom návrhu, ktorý zjavne nadväzuje na návrh predchodkyne Lucie Žitňanskej. Tá prišla v roku 2017 s čiastočnou dekriminalizáciou marihuany, čo vtedy stopla SNS. Ten návrh rátal s tým, že bude presne vymedzená hranica medzi priestupkom a trestným činom podľa množstva zaistenej drogy aj podľa množstva účinnej látky v gramáži. Čo si o tom myslíte?

Takéto ohraničovanie dávkami je administratívnym rozhodnutím. Samozrejme, rozumiem, že pre orgány činné v trestnom konaní aj pre súdy by to bolo jednoduchšie, ale z individuálneho hľadiska to vôbec nemusí sedieť. Napríklad díler, ktorého prichytia pod stanovenou hranicou, sa dopustí priestupku, kým užívateľ, ktorého prichytia s prekročenou hranicou, bude páchateľom trestného činu?

Ako inak možno rozlišovať medzi dílerom a užívateľom?

Na základe množstva nájdenej drogy u užívateľa je to z lekárskeho hľadiska zložité. Je zopár krajín, ktoré majú v jurisdikcii stanovené hranice, nad koľko gramov povedzme marihuany je to už trestným činom, niekde je tá hranica stanovená nad 0,2 gramov, inde nad 2 gramy, teda je to určované arbitrárne.

Sú však krajiny, kde z dobrých dôvodov nejdú touto cestou, napokon, ani my dnes v zákone nemáme stanovené hranice, ale posudzovanie prebieha individuálne, hoci sú nejaké tabuľky. Na to sú však znalci psychiatri, ktorí posudzujú tieto prípady, idú do histórie a dokumentov, vyšetrujú previnilca podľa klinických príznakov, určia, s akou pravdepodobnosťou išlo o množstvo drogy pre osobnú spotrebu užívateľa.

Je však vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby preukázali, že obvinený vedome drogu zhromažďoval, vyrábal, predával iným osobám.

Vy ste teda tiež prívržencom takéhoto individuálneho posudzovania?

Z odborného hľadiska to dáva väčší zmysel. Ono aj keď sa stanoví hranica, okamžite sa tomu distribúcia prispôsobí – to znamená, že koncoví distribútori si začnú dávať pozor, aby mali pri sebe len menšie množstvá drog a vyhli sa tak v prípade dolapenia trestnému stíhaniu.

A naopak, sú užívatelia, ktorí sa boja, že keď budú často chodiť za dílerom, tak ich prichytia, tak si radšej raz za mesiac kúpia väčšie množstvo do zásoby. Lenže ak ich polícia s týmto množstvom odhalí, boli by posudzovaní ako díleri, hoci nimi nie sú.

Teda ak by sme prijali posudzovanie podľa množstva zaistenej drogy, bolo by to veľké zjednodušenie. Ak ide o dílera, polícia musí zhromaždiť dôkazy o tom, že naozaj drogu vyrábal či distribuoval. Konečný verdikt napokon vynesie súd.

Teda z toho, čo hovoríte, nerozlišovali by ste medzi priestupkom a trestným činom na základe zaistenej gramáže, na druhej strane, aj vy ste za znižovanie trestov.

Ale aj to treba vnímať v celkovom kontexte. Ak sa znížia tresty a vďaka tomu sa aj ušetria prostriedky z trestnoprávneho procesu, tie treba investovať do zvýšenia prevencie. Teda nie že si to všetko uľahčíme, ale že vybudujeme alternatívu k trestom, ktorá bude riešiť podstatu veci.

Poviem to na príklade: ak sa niekto, kto je závislý od drogy, dopustí povedzme trestného činu krádeže, napríklad ukradne v obchode topánky, aby si zaobstaral drogy, nech môže ísť na liečenie ako alternatívu k výkonu trestu s tým, že trest sa mu skráti alebo ide na podmienku.

U nás sa stáva, že ide do väzenia a po odpykaní trestu ešte nastúpi na liečbu. To je však dvojité potrestanie, ide o pozostatok z komunistického trestného zákona. Škoda, že na toto aktivisti nepoukazujú, hoci je to veľký ľudsko-právny problém, ktorý treba riešiť tiež. Aj tak je to však najmä v rukách politikov.

My sa vás však pýtame ako odborníka.

Rozumiem, ale rád by som zdôraznil, že mojou úlohou nie je riešiť politické otázky ako prohibícia, dekriminalizácia či legalizácia dostupnosti akejkoľvek drogy. To je v plnej kompetencii politikov.

Snažím sa prezentovať len na dôkazoch podložené zistenia, ktoré súvisia s medicínou, aké sú možné zdravotné riziká užívania drog či prospech pri využití týchto látok ako liekov. Politik a zákonodarca však musí pri rozhodovaní brať do úvahy aj ďalšie expertízy z iných oblastí, z ekonómie, právnych a spoločenských vied. To je jeho nie ľahká úloha.

Marihuana má dnes u mladých imidž neškodnej drogy, pritom je dnes jej kvalita iná, než keď sa u nás rozmohla v 90. rokoch, koncentrácia THC sa zvyšuje. Čo to vlastne znamená?

To je naozaj vážny problém, pre užívateľa je to na pohľad ten istý joint, ale pritom tam môžu byť zásadné rozdiely. Kedysi bola v marihuane koncentrácia THC na úrovni dvoch či troch percent, posledné roky okolo 13 percent, aj oveľa vyššie koncentrácie okolo 25 percent. Má to vyšší psychoaktívny účinok, spôsobuje to zmeny vedomia, ktoré sú pre užívateľa veľmi intenzívne.

Pod vplyvom tejto zvýšenej koncentrácie aj stúpa závislosť od marihuany alebo to nemá taký priamy súvis?

Súvis to má, ale najmä v tom, že klesli zábrany a strach z užívania marihuany a z možných zdravotných dôsledkov. Ukazujú to prieskumy medzi mladými, ktorí to berú na ľahkú váhu, hovoria si, nemôžem sa predávkovať, mnoho kamarátov si to predsa vyskúšalo, nič sa im nestalo, nie sú závislí a normálne fungujú.

Touto laickou skúsenosťou sa oslabila obava. A to je rizikom v situácii, keď stúpa koncentrácia THC v jednotlivej dávke a častejšie dochádza k tým najvážnejším následkom.

K akým následkom?

V prípade marihuany to nie je smrť z predávkovania, ale tým najväčším rizikom je spustenie psychóz, napríklad schizofrénie.

Psychózu môže odštartovať aj príležitostné fajčenie marihuany?

Áno, najmä pri tých vyšších koncentráciách. Je to podložené aj experimentálne, keď sa ukázalo, že čím vyššia koncentrácia THC, tým je vyššia pravdepodobnosť psychózy.

Ako sa to mohlo overiť experimentálne?

Samozrejme, skúmalo sa to v laboratóriách na dobrovoľníkoch. Na experimentálne účely sa môžu využívať aj drogy, bolo to skvele ošetrené právne aj metodologicky, a výskum sa uskutočnil tak, aby nedošlo k trvalej zmene duševného stavu.

Na to, aby sa u niekoho spustila pod vplyvom marihuany psychóza, je nevyhnutná genetická predispozícia?

Ak je dávka veľmi vysoká, dôjde k poruche vedomia u hocikoho, ale k tomu, aby tá porucha pretrvávala, už tam musí byť dispozícia, pričom koncentrácia nemusí hrať až takú vysokú rolu, skôr pravidelné užívanie. Problém je, že nevieme vopred povedať, kto je disponovaný. Je veľa ľudí, ktorí pravidelne užívajú drogy, sú závislí, ale neprepukne u nich psychóza.

Vidíte v poslednom desaťročí nárast prípadov psychóz vyvolaných marihuanou?

To je komplikovaná téma. Pri výskumoch je totiž dôležité rozlíšiť, či nejde o človeka, u ktorého sa už psychóza rozbehla. K poruche psychiky môže prichádzať postupne, typicky v dospievaní sa začínajú objavovať schizofrénie, ak na to dieťa má predispozíciu.

Kvôli tomu, aby mladý človek tieto príznaky uvoľnil, napríklad veľké vnútorné napätie, začne brať marihuanu. Ide o „self-medication“ (samoliečbu), akoby o sekundárnu činnosť.

Otázka je, či medzi užívaním marihuany a prepuknutím psychózy je vzťah korelácie alebo kauzality.

Ide o to, či užíva marihuanu nezávisle od rozvoja schizofrénie a opačne. Je faktom, že výrazný nárast schizofrénií užívaním marihuany nenastal. Naopak, v čase veľkej epidémie užívania heroínu sa zistilo, že počet schizofrénií klesol, boli totiž užívaním heroínu zakryté. Aj tam sa hovorilo o self-medication, že im droga čiastočne pomáhala.

Už niekoľko rokov je veľkou témou využívanie marihuany na liečebné účely. Vo viacerých krajinách došlo v tomto smere k legalizácii. V kontrolovanej forme pri prísne vymedzených diagnózach si to viete predstaviť? Je prínos marihuany nad rizikom dostatočne preukázaný?

To, čo je podstatné, je THC, teda tetrahydrokanabinol, a ten je účinný. Ale lieky s obsahom THC sú registrované už aj u nás, hoci ich skoro nikto nepredpisuje.

Prečo?

Lebo sú vyhradené na presné špecifické diagnózy, akou môže byť svalová stuhnutosť pri sklerosis multiplex, či na potlačenie zvracania u AIDS, alebo pri chemoterapii, a u nepsychoaktívnej zložky kanabidiolu sú to zriedkavé detské epilepsie. Ale hovorí sa aj o iných diagnózach.

Diskutuje sa o tom aj na pôde Svetovej zdravotníckej organizácie, či marihuanu preradiť do skupiny menej kontrolovaných opiátov a opioidov, kde je zaradený napríklad aj morfín, ktorý síce môže vyvolať silnú závislosť a hrozí pri nelekárskom užití i možnosť predávkovania, ale zároveň je na druhej strane nenahraditeľný ako liek pri ťažkých neutíchajúcich bolestiach. V prípade marihuany je však rozdiel, či ide o THC alebo o celú rastlinu.

V čom konkrétne?

THC je nesporne účinné a pri rozumnom, lekárom odporúčanom dávkovaní, ak ide o čistý farmaceutický prípravok, nie sú prakticky žiadne škodlivé účinky. V prípade celej rastliny hovoríme možno aj o vyše dvoch stovkách rôznych substancií alkaloidov, je tam množstvo nepreskúmaných komponentov a nemáme ani dostatočné štúdie, ktoré by ich účinnosť potvrdzovali.

Z medicínskeho hľadiska preto odporcovia jej využitia hovoria, že je neprípustné a nekorektné pri dnešných kritériách povedať, že marihuana ako rastlina v surovom stave by mala byť povolená na liečebné účely. Samozrejme, pri kanabidiole o účinkoch a jeho využití nie je pochýb. Na druhej strane, nedáte dvojročnému dieťaťu fajčiť jointa, ale na epilepsiu mu dáte liek len s obsahom kanabidiolu.

Severná Amerika, Kanada a viaceré štáty v rámci USA už legalizovali marihuanu na liečebné účely, aké to prináša dôsledky?

Ak sa hovorilo, že legalizácia zruší čierny trh s touto drogou, tak sa to nestalo, napríklad v štáte Colorado zistili, že čierny trh úplne nevymizol, lebo jej predaj je hlavne ekonomický záujem. Všade, aj v povestných „greenshopoch“ v Kanade je stanovené množstvo koncentrácie THC, ktorá môže byť prítomná.

Na to, aby sa čierny trh udržal, množstvo THC v marihuane, ktorú na ňom predávajú, ešte zvýšili. Môže však ísť len o prechodné reakcie vo vzťahu medzi ponukou a dopytom na trhu relatívne krátko po tom, čo sa zmenili zákony.

Čierneho drogového trhu sa tak nedá celkom zbaviť ani pri legalizácii marihuany?

Áno, ale je zrejmé, že sa do istej miery redukoval. Lenže väčším zdravotným problémom, ako sa ukázalo niekde v USA, bol nárast príjmov detí na urgentoch s intoxikáciami organizmu. Dôsledkom síce nebola smrť, ale išlo o ťažké stavy.

To všetko treba brať do úvahy, hlavne pri mladých ľuďoch. Aj čo sa týka spoločensko-diskriminačného prístupu. Keď niekto povie, že 30-ročný drogovo závislý človek si za to môže sám, zavrime ho, potrestajme a nedajme mu na liečbu, lebo si to nezaslúži, treba sa na to pozrieť aj z inej strany. Väčšinou všetci začínali, keď boli ešte mladiství a nemali dostatočné vedomosti ani schopnosť sa ovládať. Naruší sa im vôľa, keď sa stanú závislými, genéza je potom takáto.

Mladých treba chrániť, preto nie som za uvoľňovanie prístupu k marihuane pre túto vekovú skupinu. Veď zákon ich chráni aj pred alkoholom. Tresty by nemali byť, ak vôbec, priveľké, a na druhej strane alternatíva k opatreniam pri mladistvých by nemala byť ponechaná len na nich.

Prednostne pred trestom by som dal možnosť prevencii, poradenstvu a liečbe. Tak ako to majú Portugalci. Človek si musí uvedomovať riziká a nenechať to tak, keď 17-ročného mladíka prichytia s jointom. Už vtedy to treba riešiť, lebo chlapec môže mať naozaj problémy.

Je možné, že tlak na legalizáciu marihuany na rekreačné účely sa zo Severnej Ameriky presunie aj do Európy. Vaše poznatky hovoria o tom, že spotreba marihuany sa po jej legalizácii či väčšej dekriminalizácii výraznejšie rozšírila?

Z publikovaných dát vyplývajú rôzne možnosti. Napríklad v Kanade stúpla spotreba u staršej generácie. Naopak, v Česku to po legalizácii na liečebné účely a širšej dekriminalizácii vyskočilo u mladých ľudí. V americkom Colorade bol, ako som už spomínal, veľký problém s deťmi. Situácia však nie je stabilná, ale sa dynamicky môže meniť rôznym smerom.

A hoci predaj mladistvým v týchto krajinách povolený nie je, logicky sa k droge v takomto voľnejšom režime potom ľahšie dostanú.

Nie je pri marihuane okrem možného spustenia psychóz možným problémom aj to, že marihuanu užívajú mladiství práve v čase, keď sa im formuje racionálne zmýšľanie, čo ich vo vývoji do istej miery poznačí?

Áno, ale to platí, ak sú dlhodobí a pravidelní užívatelia. Tak je to však pri každej droge. Marihuana je tak trochu zvláštna. Vravím, že je to takzvaná ideologická droga.

V akom zmysle?

Jej užívanie je niečo ako marihuanové náboženstvo. Keď sa niekto stane závislým, táto droga vo všetkom zapĺňa jeho vedomie. Rozmýšľa len nad ňou, kreslí si obrázky. Chlapec, ktorý ani nevie variť, si z nej pečie koláčiky. Nie každý, ale deje sa to veľmi často. Heroín toto napríklad nerobí.

Marihuana doslova človeku okupuje myseľ, rieši témy, ktoré sú pre iných veľmi nudné a, samozrejme, práve v tejto skupine je aj veľa stúpencov jej legalizácie.

Koľko ľudí sa môže stať závislými?

Je to asi ako pri alkohole, približne päť až sedem percent z tých, čo párkrát užijú drogu.

Závislosť sa tak môže rozvinúť veľmi rýchlo?

Môže aj nemusí. Môže sa rozvinúť aj neskôr, ale Američania, ktorí o tom robili veľké štúdie, zistili, že časť mladých ľudí, ktorí opakovane, najmenej päť či šesťkrát užili marihuanu, tak z nich približne tých päť až sedem percent spadlo do závislosti. Podobné štúdie sa robia pri každej droge, hovoríme tomu adiktívny potenciál. Pri heroíne a nikotíne je tento potenciál najvyšší. Prakticky každý fajčiar je závislý, len päť percent možno nie je.

Pri marihuane mnohí tvrdia, že nie sú závislí, lebo si drogu dajú iba občas. Podľa čoho možno posúdiť, či človek je alebo nie je závislý?

Zaručená a univerzálna je metóda samotestovania, ktorá sa dá použiť na každú psychoaktívnu, teda „návykovú“ látku. Podobne ako pri alkohole, stačí, keď človek skúsi byť mesiac bez neho. Takí, ktorí tvrdia, že závislí nie sú, nemajú motiváciu k liečbe a prídu k nám na vyšetrenie alebo ich k liečbe núti partnerka, si to môžu takto ľahko overiť. Nech sa človek sám presvedčí tak, že mesiac danú látku, či už ide o alkohol alebo marihuanu, nebude užívať.

Ak to nedokáže, tak má vážny problém, pravdepodobne už závislosť a treba sa začať liečiť. Ale aj keď dokážete počas mesiaca abstinovať, ale budete mať problém prvé dni, týždeň, dva alebo aj celý čas, lebo na to budete myslieť a neviete sa sústrediť, tak evidentne sklon a asi aj závislosť už vo vás je. Lebo to nie je iba o tom, že to vydržím...

...ale že mi to nechýba.

Presne tak. Lebo keď ten mesiac skončí, potom sa človek opäť rozbehne. Povedal mi to v minulosti kolega z Turecka. Vždy, keď sa tam začal ramadán, mali v istanbulskej nemocnici viac alkoholikov, ktorí rýchlo potrebovali stopnúť, lebo im hrozili ťažké abstinenčné príznaky.

Pomohli im, odišli domov, mesiac sa postili a nepili, a potom zase začali piť. Takže len to, že mesiac vydržím, nie je ešte dôkaz, že nie som závislý. Pri marihuane sa však látky z tela vylučujú dlhšie ako pri alkohole a to, že ju človek vydrží týždeň nefajčiť, neznamená ešte, že nemusí mať s ňou problém.

Aká je úspešnosť liečby závislosti na marihuane?

Pomerne vysoká. Podľa našich štúdií dve tretiny až tri štvrtiny, teda okolo 70 percent, po liečení dlhodobo abstinuje. To sú však takí, ktorí prišli k nám dobrovoľne a ide o relatívne mladých ľudí bez dlhej histórie s drogou. Čím príde človek starší, tím je to ťažšie. Dá sa to však aj vtedy. Veľa robí, ak majú silnú motiváciu k abstinencii.

U mladých vidíme do tridsiatky aj akési vyzrievanie. V tom období majú veľkú šancu, že sa z toho vekom či inými okolnosťami dostanú. Ako aj hovorievali starí rodičia, nech sa chlapec ožení, potom sa polepší. Naozaj zmena, rola rodiča či miera zodpovednosti mnohých stopla.

Stále platí, že ide najmä o generačnú drogu?

Áno. Okolo tridsiatky to klesá nie tak celkom preto, že by mladí prechádzali na tvrdé drogy, ale skôr sa dajú na alkohol. Ale rovnako platí o mnohých ľuďoch, že sa aj sami zo závislosti dostali. Ťažšie sa zo závislosti dostávajú tí, ktorí majú jasné príznaky závislosti.

Tak ako pri alkohole sa k nám dostávajú až štyridsiatnici, aj tu okrem mladistvých, ktorí do toho rýchlo spadli, je ten nábeh pomerne dlhý a kým sa to dostane do fázy, že im to začne vo veľkom obmedzovať ich normálnu činnosť, trvá to niekedy dlho.

Spomínali ste ideologizáciu marihuany. Závislosť na nej neraz dokáže spojiť aj ľudí, ktorí by inak nenašli spoločnú reč. Uvedomujú si to tí, ktorí sa vyliečia zo závislosti, ako aj to, že jej celkom podriadili svoj štýl života?

Je to úplne typické a títo ľudia na to, samozrejme, prichádzajú. Kto marihuane či alkoholu prepadne, má si čo povedať hlavne s tými, čo droge prepadli tiež. Často keď ide o chlapca a dievča, ktorí spolu chodia, jeden už užívateľom drog bol a druhý sa ním stane a následne sa obaja stanú závislými. Je to úplne bežné.

Povedzme to tak, že dievča je z takzvanej dobrej rodiny a chlapec, ktorý je pravidelný, ležérny, nezodpovedný hulič, privedie k droge aj ju. Pokiaľ drogy spolu berú, rozumejú si. A keď prestanú, tak v triezvom stave a abstinencii majú úplne iné hodnoty, záujmy a rozchádzajú sa. Teda v drvivej väčšine je to tak. Počas užívania si síce po sexuálnej stránke rozumejú, ale z hľadiska dlhodobého vzťahu, rodiny a detí to však pre väčšinu dievčat nemá perspektívu.

Ak teda muži v závislosti pokračujú aj po tridsiatke, väčšinou sú bez partnerky, žijú u rodičov a sú často aj bez pravidelného vlastného príjmu. Stagnujú.

Hovoríte o ležérnom nezodpovednom chlapcovi-„huličovi“. Nie je to len zovšeobecnenie?

U nás na Slovensku, pokiaľ ide o závislých od marihuany, prevažujú výrazne chlapci a muži. A je to výrazné aj v porovnaní s inými drogami, už len v porovnaní s alkoholom či pervitínom, marihuana je jednoducho „mužská“ droga.

Čo sa týka pravidelných užívateľov marihuany, možno pri nich hovoriť naozaj o menšej spoľahlivosti, nedodržiavaní termínov, a aj keď v škole prepadávajú, je im to jedno. Nezáleží im tak ani na známkach, ani na hmotných statkoch. A je jedno, či pochádzajú z takzvanej slušnej a neraz i z hlboko veriacej rodiny. Od nich je však potrebné odlíšiť bežných konzumentov bez závislosti na marihuane, ktorí takéto charakteristiky nemajú. Zovšeobecnenie sa vzťahuje na závislých.

Prečo je to tak, že je závislých viac mužov?

Nevieme, lebo sú krajiny, kde ten rozdiel taký priepastný ako u nás nie je.

Po sociálnej stránke sa profil závislých užívateľov marihuany nejakým spôsobom mení? Badáte nejakú zmenu za posledných tridsať rokov?

Je to náročné posúdiť. Neviem o takých štúdiách, ktoré by to explicitne pozorovali. Nevidíme veľký rozdiel, ale z toho to nemožno usudzovať. Je totiž veľká skupina takých, ktorí sú skrytí a k nám sa nedostanú. Existuje istá skupina u ľudí, pri ktorých sa nevyžaduje povedzme práve dochvíľnosť a majú také profesie, kde im to až tak nezasahuje do života z hľadiska ich časového harmonogramu a povahy práce.

U tých sa dá byť dlhodobým užívateľom aj bez toho, aby to človek výrazne spozoroval. Či už ide o umelecké a kreatívne profesie, aj v IT sektore. Tu je na mieste otázka, do akej miery sú závislí a nakoľko ide o rekreačných užívateľov.

Pozorujete za tie roky nárast závislosti od marihuany?

Vidíme ho. Aj v 90. rokoch, keď tu bol heroín, bola tu už aj marihuana v porovnateľnej ponuke, no nárast počtu závislých nevieme celkom odlíšiť od zvyšovania koncentrácie THC, čo išlo ruka v ruke s tým. A práve koncentrácia vplýva aj na zrýchlenie rozvoja závislosti. Pri heroíne sa však napríklad jeho koncentrácia znížila.

Je pravda alebo mýtus, že marihuana je vstupnou drogou pre tvrdšie drogy či iný typ závislostí?

Ak sa tým myslí na biologickej nevedomej úrovni, že to vyslovene láka človeka a zvyšuje mu to chuť na inú látku, tak tam nie je dostatok dôkazov.

Ale existuje ešte sekvenčná a expozičná teória, ktorej by som prikladal väčšiu váhu. Tá vychádza z dostupnosti ohľadom veku. Vie sa, že mladí v Európe najskôr začínajú s cigaretami, potom sa prechádza na alkohol a iné drogy. Ale čo sa týka užívania čisto drog, odhliadnuc od legálne dostupných návykových látok, tak marihuana býva prvá, lebo je najlacnejšia. Dá sa vypestovať a je najdostupnejšia.

Vstupnou bránou môže byť aj v tom zmysle, že tam, kde sa distribuuje, ľahko sa človek dostane aj k iným drogám. Ten, ktorý má partiu a chodí s ňou len na pivo, nie je v takom riziku, že sa dostane aj k inej ilegálnej droge ako ten, ktorý je v partii, kde sa húli.

Čo urobil lockdown s užívaním drog, poklesol u vás počet pacientov?

U nás nie, lebo sme stále poskytovali a nepretržite poskytujeme zdravotnú starostlivosť. Ľudia chodia stále. Ťažko povedať či viac, lebo mnohí sa aj kvôli covidu báli, ale druhí zas chodili preto, lebo ich iní psychiatri nebrali. No pri drogách sa nedá liečiť dištančne a na začiatku to tak ani nesmie byť. Mali sme teda stále dosť pacientov, ale zaznamenali sme výrazný pokles gamblerov, čo je logické, pokiaľ ide o tých, ktorí hrali v herniach.

Nepresunuli sa títo gambleri do online priestoru?

To nie je pre nich psychologicky také jednoduché, i keď logicky to tak pôsobiť môže. Podľa osobnej histórie hrania takéhoto človeka láka automat či ruleta a nie online hry.

Takže počet užívateľov iných drog podľa vás neklesol?

Logicky kleslo užívanie extázy, pretože sa obmedzili festivaly a párty či oslavy. Celkovo ilegálne drogy poklesli a bola obmedzená aj ich distribúcia vzhľadom na prísny lockdown. I keď nám sa to v liečbe výrazne až tak neprejavilo.

Čo sa týka marihuany, podľa zahraničných štúdií jej užívanie v tomto období zas niekde stúplo. Nejde však o štúdiu zo Slovenska, takže za našu krajinu nemáme presné dáta. Určite však nezaniklo jej užívanie a možno s uvoľnením očakávať aj jej istý rozkvet.

Foto: Andrej Lojan

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0