Regionalizmus ako hlavná misia je pascou.
Regionalizmus ako hlavná misia je pascou.
KDH sa viac ako rok od prehratých volieb prebralo k zásadnejšiemu politickému činu. V piatok predstavilo okrem nového loga aj náčrt zmien či reforiem, ktorých uskutočnenie považuje strana za prioritu.
Jednou z nich je reforma verejnej správy a dokončenie decentralizácie. KDH chce kompetenčné a finančné posilnenie obcí, miest a žúp. Druhou témou je zmena volebného zákona, kde strana volá po zavedení ôsmich volebných obvodov pre voľby do parlamentu.
Určite nejde o banálne témy a KDH s jeho vysokým počtom starostov, primátorov či komunálnych poslancov, nemôže v tejto sfére nikto uprieť kompetentnosť.
Problém je však v tom, že hlavný politický život dnes prebieha niekde inde. Stále bojujeme s pandémiou a ešte dlho sa budeme boriť s jej dôsledkami. Ostatné mesiace, možno ako nikdy doteraz, obnažili slabé miesta nášho zdravotníctva a školstva. Čaká nás debata o tom, ako čo najefektívnejšie minúť milióny eur z Plánu obnovy.
Aj často skloňovaný boj proti korupcii, ktorý táto vláda prezentuje ako zatiaľ svoju jedinú výkladnú skriňu, už priniesol niekoľko otáznikov, či sa predsa len nevymkol z mantinelov, ktoré by vymáhanie spravodlivosti v právnom štáte malo mať. Minimálne forma niektorých policajných zásahov spojená s prehnanou demonštráciou sily takúto pochybnosť vzbudzuje.
Zo súčasného KDH odhodlanie jednoznačnejšie sa vymedziť voči Igorovi Matovičovi príliš necítiť.Zdieľať
Potom je tu zahraničná politika. KDH má dvoch europoslancov. Tých však, na rozdiel od ich progresívnych kolegov, vôbec nepočuť počas diskusie o podmieňovaní čerpania európskych peňazí politickými kritériami, čo bol v danej realite najmä trest pre Poľsko a Maďarsko. Dokonca ich nebolo počuť ani vtedy, keď sa z progresívnych kruhov ozývalo volanie po prerušení našich aktivít v rámci Vyšehradskej štvorky.
Témy, ktorým sa europoslanci za KDH venujú, ako dodržiavanie ľudských práv v Hong Kongu či riziká umelej inteligencie, sú síce tiež dôležité, ale z pohľadu slovenského voliča dosť odťažité.
Plus je tu ďalšia veľká téma. Štýl vládnutia novej koalície, ktorý už rok vyčerpáva krajinu. Nedá sa to vybaviť len jednou všeobecnou vetou vo vyhlásení, že „antisystémové strany nedokážu zaviesť systém“.
Pred ostatnými voľbami vsadila časť konzervatívneho politického prostredia na Igora Matoviča. Dnes sa ukazuje, že to bolo veľmi problematické rozhodnutie. Pre KDH by v tejto situácii malo byť výzvou pokúsiť sa sformovať životaschopnú konzervatívnu alternatívu, ktorá bude nezávislá od OĽaNO.
Zo súčasného KDH však odhodlanie jednoznačnejšie sa vymedziť voči Igorovi Matovičovi príliš necítiť. Akoby stále kalkulovalo s tým, že OĽaNO môže byť pre nich dôležitým spojencom v komunálnych či regionálnych voľbách a možno aj v tých parlamentných.
Prezentované programové priority KDH sú ako ušité pre regionálnu stranu. Tou hnutie dnes aj de facto je. Regionalizmus ako hlavná politická misia je však pascou. Témy, ako sú väčšia decentralizácia či viac volebných obvodov, síce nikto nespochybní a mnohí budú súhlasne pokyvovať hlavami, v skutočnosti však takáto agenda elektrizuje len málo voličov.
Ak chce KDH pomýšľať na návrat do parlamentnej politiky, musí sa dokázať vrátiť z komunálneho priestoru späť na hlavné ihrisko.