Samotestovanie Nastupuje nová éra antigénového testovania v domácnostiach?

Slovensko sa na jeseň stalo veľmocou antigénového testovania. V súčasnosti pravidelné plošné testovania zabezpečuje Covid automat.

Objavujú sa dohady, že vláda chce pravdepodobne prejsť od testovania na mobilných odberových miestach k testovaniu v domácnostiach. Nakúpila 35 miliónov antigénových testov, ktoré sa pravdepodobne budú distribuovať najmä do domácností, ale aj škôl či iných zariadení. Vláda dala tieto testy Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo na posúdenie ich použitia na samotestovanie.

Za jeden test štát zaplatil približne štyri eurá. Doteraz sme na Slovensku celkovo na všetky testovania minuli 22 miliónov antigénových testov, preto nákup ďalších 35 miliónov veští novú veľkolepú akciu.

Túto stratégiu do istej miery zaviedli niektoré iné krajiny. Má však isté úskalia a reaguje na ňu aj Európske centrum pre kontrolu infekčných chorôb (ECDC).

Ide o krok správnym smerom?

Začneme pozitívami. Mnohým zdravotníkom odľahne, že už nebudú tlačení do plošných testovaní, ktoré nám zabezpečuje Covid automat. Zdravotníci sú vyčerpaní z náročnej situácie v nemocniciach a ambulanciách plus na ich pleciach pristáli plošné testovania a očkovanie.

Bývalý minister zdravotníctva nedávno lakonicky podotkol, že asi máme zdravotníkov dosť, keďže plošné testovania napriek obavám dobre fungujú. Pravda je však taká, že zdravotníci chodia na „plošáky“ skôr z pocitu záväzku voči miestnej samospráve, priateľom a susedom ako pre nadbytok voľného času.

Samotestovanie bude taktiež podstatne lacnejšie, pretože celkové náklady na antigénové testovanie doteraz vystúpili na závratných viac ako 500 miliónov eur. Len si pripomeňme stav našich nemocníc alebo národnú nemocnicu Rázsochy, ktorú sme po tridsiatich rokoch dokázali len zbúrať. Za 500 miliónov eur sme mohli postaviť špičkovú krajskú nemocnicu v každom kraji. Či sa tieto obrovské finančné prostriedky nedali vynaložiť efektívnejšie, je na samostatnú diskusiu.

Samotestovacie antigénové súpravy sa ako doplnok k ostatným opatreniam používajú v Rakúsku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Dajú sa využívať napríklad v školách u detí a ich rodinných príslušníkov, učiteľov a u nepedagogických zamestnancov. V Rakúsku však boli prvé výsledky do značnej miery sklamaním, lebo sa ukazuje, že citlivosť pri samoodbere z prednej časti nosa v školách je približne len tretinová oproti antigénovým testom s hlbokým výterom z nosohltana.  

Je výter rovnako kvalitný, keď si ho urobím sám?

Pozitívnou správou je, že možno aj áno. Existuje štúdia, podľa ktorej sú výsledky testov približne rovnaké, ak si výter robí človek sám alebo ak ho vykonáva zdravotník. Ďalšia štúdia zas tvrdí, že najlepšie výtery robia laboratórni diagnostici, potom zdravotníci a napokon bežní ľudia, ktorí si návod sami naštudovali.

Všeobecne platí, že dôležité je, ako často sa testy vykonávajú, pričom optimálne je dva až trikrát týždenne.

Majú tieto testy nejaké výhody?

Okrem ekonomických pri súčasnom vysokom počte mobilných odberových miest (MOM) ani nie. Prevádzka MOM sa totiž stala výnosným biznisom. Mesačné výdavky štátu na jednu MOM sú približne 40-tisíc eur.

Každý, kto má príznaky ochorenia alebo nejaké podozrenie, sa môže ísť dať prakticky ihneď otestovať na MOM alebo sa objedná na PCR test, kam sa dostane zväčša na druhý deň a výsledok dostane do 24 hodín.

Istú výhodu môžu samotesty poskytnúť napríklad v školách, kde je problém zabezpečiť iný spôsob testovania a pre niektoré deti je pravidelný výter iným človekom značne stresujúci.  

Na druhej strane, vzhľadom na nižšiu citlivosť, negatívny test u žiaka neposkytuje žiadnu záruku a naďalej treba dodržiavať základné opatrenia zamedzujúce šíreniu vírusu (ROR plus vetranie). Takisto môžu byť alternatívou pre fabriky, iné firmy či úrady, kde je väčšie množstvo zamestnancov na malom priestore.

A nevýhody?

Tie sú štandardné, ako napríklad nízka záchytnosť pozitívnych, teda že veľa ľudí si bude myslieť, že nie sú infekční, aj keď infekciu majú a aj ju môžu šíriť. S týmto problémom sa boríme už teraz a je častou príčinou šírenia infekcie.

Veľkým problémom je aj falošná pozitivita. To znamená, že za pozitívneho je označený človek, ktorý je v skutočnosti zdravý. Okrem zbytočnej izolácie by sa nestalo nič strašné, keby sme ľuďom po prekonaní covidu-19 nedávali výnimky z ďalších testovaní a karantén.

Ak chceme dávať ľuďom takéto výnimky, potom treba, aby sme si boli naozaj istí, že daný človek covid skutočne prekonal. Inak sa ľahko stane, že človek si len na základe antigénového testu (falošne pozitívneho) bude myslieť, že má po covide, nebude ostražitý a vďaka výnimkám z testovania ho ani v budúcnosti nezachytíme a nezistíme, či sa nenakazil a či ochorenie nešíri ďalej. Preto človek s pozitívnym antigénovým testom bez jasných príznakov ochorenia má ísť na potvrdzujúci PCR test alebo neskôr na protilátkový test.

Testy na domáce použitie však prinášajú ďalšie nové nevýhody oproti bežným antigénovým testom v MOM-kách. Jedným z nich je nahlasovanie výsledkov. Pre dobré manažovanie pandémie je nevyhnutné vedieť, koľko testov sa vykoná kde, v ktorý deň a koľko z nich je pozitívnych. Inak stratíme kontrolu nad dátami, ktoré sú veľmi dôležité napríklad pre plánované otváranie ekonomiky.

Toto je obrovský problém, lebo mnohí pozitívni sa nebudú nikam nahlasovať, aby nemuseli byť doma 14 dní a nebodaj aj s celou rodinou.

Výpadok príjmu pre rodinu môže byť zásadný a ak má človek ľahký priebeh, je pre neho výhodné radšej mlčať a izoláciu ukončiť čím skôr. Hoci aj súčasná kontrola karantény má významné nedostatky, pri vyšetrení v MOM majú ľudia aspoň pocit, že ich niekto môže skontrolovať, keďže o ich výsledku vedia.

Vzorky odobraté doma tiež automaticky vypadávajú z možnosti ďalšej diagnostiky na nové mutácie (sekvenovanie). Taktiež obvolávanie kontaktov (trasovanie) zostane čisto na báze zodpovednosti dotyčného.

Ak sa teda vláda opäť politicky rozhodne a plošné testovanie domácností bude ďalším pokusom „zlomiť pandémii krk“, je nevyhnutné, aby bol pozitívny výsledok skontrolovaný PCR testom a daný človek bol aj pozitívne motivovaný, aby sa k výsledku priznal a dodržal potrebnú karanténu. Rovnako je nevyhnutné zabezpečenie karantény ostatných členov domácnosti.

Výsledok?

Nákup 35 miliónov testov a ich použitie bez zohľadnenia názorov a argumentov odborníkov veľmi pravdepodobne nespôsobí výrazné zlepšenie situácie. Keďže využitie testov v domácnostiach je spojené s početnými rizikami a aj tak je tu veľký predpoklad slabého efektu. Časté využitie antigénových testov v školách, firmách, fabrikách, ale aj ohniskách je s veľkou pravdepodobnosťou ďaleko efektívnejšie.

Je škoda, že naša krajina neustále investuje stámilióny do masívneho využívania antigénových testov a stále opomíname napríklad zvýšenie kapacity vyšetrení PCR, ktoré sú podstatne presnejšie, a oproti ostatným krajinám testujeme prostredníctvom PCR mimoriadne málo. 

Za zlomok ceny, ktoré sme investovali do antigénových testovaní, sme mohli mať nakúpené PCR stroje, ktoré dokážu vyhodnotiť test za 70 minút. Pár takýchto strojov na Slovensku máme napríklad vďaka ochote Lekárskej fakulty UK a je chybou, že ich nemáme viac. Takýto ľahko kúpiteľný prístroj potrebujeme do každej nemocnice, aby sme zabránili šíreniu vírusu medzi najrizikovejšími.

A v rámci Slovenska sme mohli mať už dávno nakúpené tri alebo štyri plne automatické veľké prístroje, ktoré za deň vyšetria niekoľko tisíc vzoriek len so zlomkom personálu a výrazne lacnejšie. Bývalí členovia permanentného krízového štábu to navrhovali ešte v polovici minulého roka.

Takmer rok lekári žiadajú PCR testovanie všetkých pacientov prichádzajúcich do nemocníc, aby nemocnice neboli rizikom pre ďalších pacientov či ohniskom pre svoj kraj. Žiaľ, až dnes, keď im dali za pravdu jasné čísla úmrtí a infekcií v nemocniciach, ministerstvo sľubuje, že čoskoro sa začne testovať každý pacient v nemocnici PCR testom. Dúfajme, že čím skôr. Ide tu totiž skutočne o život.

Slovensko sa zatiaľ neustále zameriava predovšetkým na antigénové testy, aj keď výsledky našej stratégie sú pomerne tristné. Počty úmrtí, preplnené nemocnice a naše smutné svetové prvenstvá hovoria samy za seba.

Aj antigénové testy majú svoj zmysel, ale je potrebné ich využívať tam, kde patria, netreba ich podceňovať, ale ani preceňovať. Existujúce MOM-ky dostupné pre ľudí s príznakmi či podozrením sú dobrým riešením. Veľmi prospešné by bolo časté antigénové testovanie vo firmách a fabrikách.

Namiesto ďalších nadbytočných nákupov antigénových testov investujme v prvom rade do toho, v čom zaostávame – do kvalitného PCR testovania, do kontroly izolácie a karantén, ako aj do trasovania a vyhľadávania ohnísk. Najefektívnejším riešením je však riadny nákup vakcín a organizácia očkovania. Čím skôr zaočkovať najzraniteľnejších. A hlavne si nesmieme nechať ujsť už žiadnu ďalšiu (schválenú) vakcínu. A už vôbec nie 3 milióny.