Koalícia Matovič to ďalej hrotí. Zrejme rozohral vabank

Asi sa dalo čakať, že Matovič po dvoch týždňoch pasivity prejde do protiútoku. Najskôr predsa bez tvrdších podmienok ustúpil tlaku dvoch strán a obetoval ministra Krajčího. Nepomohlo to ani na jediný deň.

Ak by mal aj teraz bezpodmienečne kapitulovať a ofukovať rany SaS a Za ľudí, už by nebol lídrom koalície. Bol by odpísaný.

To, čo v nedeľu postavil pred partnerov, však nevyzerá ako podmienky Obyčajných pre pokračovanie vlády. Vyzerá to ako tvrdý trest za vzburu. 

Trestná lavica

Ak Matovičovi naozaj ide o zachovanie koalície, potom si vybral tú najhoršiu možnú cestu. Tá pôsobí ako jeho osobná pomsta. Nie ako dobre premyslené východisko z krízy.

Keď si to zhrnieme, Matovič žiada odchod Sulíka z vlády (s čím sa, samozrejme, rátalo). A k tomu aj redukčnú diétu pre SaS. Má sa vzdať jedného z troch ministerstiev, ktoré jej prisúdila koaličná dohoda.

Ešte viac pritvrdil pri strane Za ľudí. Odmieta Kolíkovú. Odmieta Šeligu vo vedení parlamentu. A zrejme by ho nechcel ani v rekonštruovanej vláde. Čím vlastne Remišovej znemožňuje udržať na uzde nespokojné skupiny v strane.

Posun? Na začiatku krízy sme tu mali dve nespokojné strany, pre ktoré bol neprijateľný Matovičov konfliktný, osobný štýl. Na konci tu majú byť dve extrémne nespokojné strany, na ktoré dopadol Matovičov hnev. Pretože premiér sa pri riešení sporov akosi nevedel odosobniť – a zamerať sa na vec (režim, v ktorom koalícia chytí druhý dych).

Pripomenieme, že jadrom úrazu nie sú – alebo nemusia byť – osobné konflikty Matoviča so Sulíkom. Tie by sa predsa dali riešiť. Ak by sa Matovič a Sulík zavreli na dve hodiny do kancelárie, výsledkom mohla byť dohoda. Sulík má svoju stranu pevne v rukách. Všetko by bolo o pragmatickej „zmluve“, ktorá by (aspoň dočasne) tlmila problémy.

Remišová vo zveráku

Jadrom problému koalície bola a stále je strana Za ľudí, ktorá je demotivovaná a vnútorne rozložená. Ak by sa Matovič zavrel na dve hodiny do kancelárie s Remišovou, nevyrieši vôbec nič. Lebo na Remišovú tlačia nespokojné skupiny v „jej“ strane. Hlavne ambície Šeligu (ktorý by sa možno rád videl vo vyššej funkcii), skepsa iných poslancov, ktorí sa za koalíciu hanbia (a hanbia sa za ňu od marca 2020). A labilita Kolíkovej, ktorá je naviazaná viac na prezidentku Čaputovú ako na Remišovú…

Matovič svojími podmienkami rituálne prefackal všetky skupiny Za ľudí. Čím celkom znemožnil, aby sa strana skonsolidovala a postavila za vládu.

Inými slovami: Matovič urobil opak toho, čo sa vyžadovalo pre udržanie prímeria v koalícii. Nespokojných partnerov sa nepokúša získať, ale skôr zdeptať a odradiť.

Ústupok? Ani nie

Navyše, ako „principiálny ústupok“ zo svojej strany ponúka len malý trik. Odíde z pozície premiéra, no ostane vo vláde. Zmenilo by sa len to, že novým premiérom by bol – čisto formálne – nejaký Matovičov sekretár. Posadený vedľa šéfa strany a ministra Matoviča vo vláde…

Tento stav by bol zrejme ešte horší než ten súčasný. Matovič by ostal v centre rozhodovania aj v centre pozornosti. So všetkými osobnými, politickými a komunikačnými problémami, ktoré SaS a Za ľudí odmietli ďalej znášať.

Ak by SaS a Za ľudí prikývli na všetky podmienky Matoviča, nevyriešili by nijaký z problémov koalície. Rátať by mohli akurát tak vlastné straty. Koalícia by aj ďalej ostala na hrane zrútenia.

Záhadou ostáva, aký je vlastne Matovičov motív.

Na prvý pohľad to vyzerá ako jeho starý charakterový problém: spory spravidla nerieši, ale vyhrocuje. Lebo jeho prístup nie je vecný ani politický, ale čisto osobný. Pomsta prevážila nad snahou upratať koalíciu do funkčnej podoby.

Druhou a pomerne pravdepodobnou možnosťou je, že Matovič má už ústretové a pragmatické pokusy o riešenie za sebou. Neúspešne. Je možné, že vec pred týždňom vyhodnotil racionálne – a prišiel s ponukami nielen pre Remišovú, ale aj pre jej ľudí. Aby prijali nové miesta vo vláde a podržali ho v trojkoalícii, keď sa bude chcieť zbaviť Sulíka.

Ak dostal odpoveď NIE, mohol prejsť na plán B. Od cukru k biču.

Aj táto druhá možnosť by však bola len jemnejšou odrodou tej prvej. Formou osobnej pomsty za odmietnutie ponúk.

Obrat

Treťou možnosťou je, že Matovič skúsil plán s vystrihnutím Sulíka zo zostavy a s trojkoalíciu Obyčajných, Sme rodina a Za ľudí. Padlo to na neochote a rozkoloch Za ľudí.

Následne sa rozhodol pre vabank. Buď pokračovanie koalície, v ktorej rebeli prijmú trest a trpko oľutujú, že sa opovážili pípnuť. Alebo radikálna očista – odchod dvoch strán, ktoré sú pre dlhodobé pokračovanie aj tak celkom nepoužiteľné. Pokúšal by sa udržať vládu Obyčajných, Sme rodina a skupiny nezávislých poslancov, ktorí by ju boli ochotní podporovať (kuffovci, Podmanický, možno malá časť Za ľudí a ďalších nezávislých).

Tento scenár by bol zrejme len núdzový a dočasný, no dal by Matovičovi šancu hrať chvíľu vlastnú hru podľa vlastných pravidiel, nie podľa záujmov Sulíka, Kolíkovej a Čaputovej.

Matovič dosť naliehavo potrebuje čas. Možno pár mesiacov na prekonanie pandemickej krízy a na návrat k agende boja so zločinom a korupciou. Mimochodom, ak by mal pustiť funkciu premiéra, vo vláde by údajne žiadal nové alebo na mieru „prerobené“ ministerstvo pre boj s korupciou. Aby mal stoličku, na ktorej zasvieti a porastie.

A zároveň potrebuje garancie, že „partneri“ nebudú dookola stupňovať koaličné krízy a požiadavky (ako to ukázali po odchode Krajčího). Po nedeľnej lekcii buď nespokojné skupiny odídu, alebo po vyrokovaní kompromisnej dohody ostanú a nebudú riskovať ďalšie krízy. Čiže ďalšie straty pozícií. 

Aby sme boli k Matovičovi aspoň trochu spravodliví: áno, veľa pokazil svojou agresívnou povahou a úplnou neschopnosťou zniesť kritiku a riešiť spory. Na svoju funkciu nemal osobnostné predpoklady. No určite mu nemôžeme na hlavu hodiť všetko. Až také jednoduché a čiernobiele to zas nie je. Tí, ktorí útočia na Matoviča, takisto nepatria k vzorom v skúsenostiach a profesionalite. 

Pod krízu sa podpísali aj rozkol v strane Za ľudí po dovoze vakcín Sputnik (tým sa to celé v tejto „atlantickej strane“ začalo), nárast preferencií SaS (dovtedy Sulík pri útokoch Matoviča pokorne klopil zrak) a zákulisné hry Prezidentského paláca. Tím Zuzany Čaputovej sa zjavne snaží vyradiť Matoviča z najvyššej politiky a pootvoriť dvere pre rast alternatívy – napríklad progresívcov.

Matovič veľa pokazil, keď nechal zájsť problémy tak ďaleko, že ho prerástli. No ešte viac by pokazil, ak by sa pri prvej koaličnej kríze zľakol Sulíka s Čaputovou a Kolíkovou. A nechal si diktovať podmienky, ktoré by z OĽaNO urobili bezmocnú trosku bez akejkoľvek politickej perspektívy.

Kto z koho

V konečnom dôsledku je to tak, že aj Matovič je jeden z partnerov, ktorý už stráca trpezlivosť s pomermi v koalícii. A ktorý môže mať veľmi zásadné výhrady k tým druhým.

Najmä k tým, ktorí sa rozhodli, že ho politicky zlikvidujú.

Ich plán zosadiť Matoviča, grilovať OĽaNO (s podporou prezidentky a médií) a deliť si jeho voličov možno vyzeral pekne. No bolo by asi naivné, ak by sme od Matoviča očakávali, že na povel pobeží po uhlie.

Koalícia je tak či tak v zúfalom a nie veľmi perspektívnom stave. Je pritom rozdiel, či by išiel Matovič do ďalších kríz a do rizika predčasných volieb ponížený a odstavený alebo ako líder, ktorý má ešte stále stranu, koalíciu aj vládu pod kontrolou. Aspoň sčasti.

Matovič si pred tichou kapituláciou vybral odvrávanie a boj. So všetkými rizikami.

Napríklad aj s tým, že ho opustia partneri. A svoj obľúbený obraz „sme na jednej lodi” bude musieť časom zľahka aktualizovať. Do prvej osoby jednotného čísla.