Slovania Aký teda je náš najambicióznejší televízny seriál

Videli sme zatiaľ dve časti, takže na konečné hodnotenie je priskoro. Ale pár poznámok už napísať možno.

V prvom rade sa mi páči ambicióznosť TV JOJ, ktorá ide aj do súbojov, ktoré sa zdajú byť akoby dopredu márne. Veď ako môže divák oceniť seriál za limitované „slovensko-ukrajinské“ peniaze, keď už videl všetky tie nákladné seriály typu Games of Thrones? Ako uverí príbehu, keď ten istý herec (Maštalír) hrá o pol deviatej večer slovansko-avarského starešinu a o hodinu neskôr slovenského policajta v inom jojkárskom seriáli? A vieme takýto seriál napísať, zrežírovať, zahrať, nasnímať tak, aby slovenský divák pri jeho sledovaní nezískal komplex menejcennosti?

To všetko sú podstatné otázky, ale všetci tušíme, že niektoré veci za nás ani Netflix, ani HBO neurobia. Že sa o to musíme aspoň pokúsiť. A občas to aj vyjde. Napríklad jojkársky seriál Za sklom sa stal fenoménom v čase, keď sme ešte len tušili, aká prehnitá je polícia či súdy. Seriál vystihoval realitu lepšie, ako sme si vtedy vedeli predstaviť.

Aj seriál Slovania má svoju logiku. Dávne dejiny Slovanov, ich usádzanie sa v týchto miestach, ich formovanie, vývoj, ohrozenia – to je pozornosti hodná téma.

Drobná odbočka: Pred pár mesiacmi, keď ešte nebol lockdown a dokonca sa smelo ísť aj na Moravu, som sa bola pozrieť na Slovanské hradište v Mikulčiciach (dá sa tam prejsť zo Slovenska aj pešo príjemnou prechádzkou). Je tam moderné múzeum a krásne prostredie. Zhodou okolností som sa ocitla v skupine českých návštevníkov, ktorých dejiny Slovanov bavili. Neboli to divní slovanofili typu Rostasa. Boli to vzdelaní skromní ľudia s vášňou pre archeológiu a históriu. Kládli kompetentné otázky, dokonca dopĺňali lektorku svojimi znalosťami – a aj vďaka nim bol dávny život v slovanskom hradišti pri rieke Morava zrazu prekvapivo plastický a vzrušujúci.

Preto sa mi ten nápad natočiť seriál o Slovanoch nezdal uletený, naopak, ocenila som ho. Promoval sa na môj vkus dosť bombasticky, možno aj nabubrelo, že vraj najvýpravnejší seriál! Ale dobre, asi treba pritiahnuť pozornosť, zaujať, presvedčiť, aby tomu divák dal aspoň šancu. Po prvých dvoch častiach je jasné, že to nebola celkom klamlivá reklama. Seriál na naše pomery vyzerá naozaj výpravne. Nie iba načančaný lacný Jožko, aj keď finančné limity tušíme a aj vidíme.

Nasadené sú silné zbrane, úspešný režisér Peter Bebjak, kameraman Martin Žiaran, osvedčení scenáristi (Veronika Kolejáková, Jozef Koleják, Ján Luterán, Kira Lévai) a skúsená producentka Wanda Adamík Hrycová. 

Pôvabná ukrajinská herečka Polina Nosykhina v úlohe Drahy.

Pokus o veľkoleposť a výpravnosť je celkom poctivý, v rámci možností, ktoré dokážeme prijať a pochopiť.

Niektorí kolegovia, ktorí poznajú seriál Games of Thrones, sa neodvážili pozerať Slovanov. Práve preto, že by museli porovnávať a že by to možno bolo voči slovensko-ukrajinským tvorcom nefér. Ja som konkurenčný seriál nevidela, čo bola v niečom výhoda, ale aj nevýhoda. Výhoda bola v tom, že som nešla k televízoru s dopredu vysoko nastavenými očakávaniami svetovej produkcie. Možno by mi potom boli niektoré veci v slovensko-ukrajinskom seriáli naozaj smiešne, možno by to na mňa pôsobilo príliš lowcostovo, neviem.

Nevýhoda je v tom, že nepoznám tento filmový žáner, v ktorom sú dôležité aj mystické a fantazijné prvky. Že je tu všetko tak naschvál prepálené, vyšpičkované, emocionálne vypäté. Stále treba byť v strehu. Pre citlivejšie povahy to znamená aj to, že podstatnú časť seriálu pozerajú s vankúšom pred očami. A nie iba vtedy, keď sa vraždí. Lebo aj strašidelných duchov či zvukov je tu veľa.

Ja som skôr očakávala obyčajnejší historický seriál, v ktorom je zasadený silný príbeh. Tu je samotná história len kulisou.

Po prvých dvoch častiach tušíme, že kľúčový bude súboj medzi Slovanmi a Avarmi. Na jednej strane budú tí naši, nie celkom dokonalí, zlyhávajúci, zrádzajúci, pochybujúci, ale naši. No a potom tí druhí, možno divokejší, bojovnejší, tvrdší, ale cudzí. Palce budeme zrejme držať Slovanom. A bude to asi aj taký mystický boj dobra so zlom, kde dobrí a zlí duchovia či žreci zohrajú svoju rolu. V niečom je to skôr rozprávka ako historický film. Ale rozprávka nie je podradný žáner.

Scenáristi nasadili aj tradičné ľudské témy – zničujúca túžba po moci, bolestná túžba po potomkovi, už v prvých dvoch dieloch bola otcovražda aj bratovražda, vyhnanie nepohodlného múdreho starca. A nad všetkým visí taká temná atmosféra, ktorá veští, že všetko bude ešte dramatickejšie. Lebo nielen vášne poháňajú dej, budú aj Avari.

Je tu však krehká dievčina s magickými schopnosťami vychovávaná neláskavou macochou, taký ten klasický popoluškovský motív, a je vám od začiatku jasné, že celých dvanásť dielov sa budete o toto pôvabné žieňa (ukrajinská herečka Polina Nosykhina) obávať a držať jej palce. Lebo ona asi stelesňuje dobro aj láskavosť, krásu, múdrosť. Ale odhadujem, že niektoré zlo dostane aj možnosť polepšiť sa. To vždy funguje.

Po prvých dvoch dieloch vieme teda povedať zhruba toto: je to umelecky aj producentsky naozaj ambiciózny projekt a televízii patrí rešpekt, že má ambície neostať len pri slovenskej produkcii typu Inkognito, ktorá má isto skvelý pomer ceny a výkonu.

Aj spolupráca s ukrajinskými umelcami je sympatická, ukazuje odvahu, ako aj racionálny prístup, ale aj nepredpojatosť, že chudobný sused by v umeleckej sfére nemohol byť prínosom a silným partnerom. Neokukané ukrajinské herecké tváre sú veľkým bonusom.

Je pravdepodobné, že seriál osloví najmä mladšie vekové skupiny. Predpokladám, že u nich môže vzbudiť záujem dozvedieť sa, ako to bolo s tými Slovanmi v skutočnosti, nielen v seriáli. 

Možno historici budú mať výhrady, že nie je všetko verné a presné, ale ak niektorým divákom ostane v hlave aspoň to, že v siedmom storočí boli už na tomto území usídlení Slovania, mali tu svoje hradiská a museli o svoj domov bojovať s Avarmi – ani to nie je celkom málo. 

Pre iný typ diváka, možno k nemu patrím aj ja, je tam tých mystických motívov priveľa a seriál si nás možno neudrží celých dvanásť dielov. Pre mňa to bolo v istých momentoch až fyzicky vyčerpávajúce a nervy trhajúce neboli len potoky krvi, ale aj zvuk, najmä hudba. To však nehovorí nič o kvalitách seriálu vo svojom žánri.

Prvé čísla sledovanosti seriálu boli mimoriadne dobré. A potvrdili hypotézu, že seriál trafil dopyt slovenského diváka. Vystihol jeho potrebu, záujem, zvedavosť. 

A ešte jedna poznámka na záver: prvý diel seriálu som si pozrela z archívu TV JOJ. Takže reklamy som nemusela sledovať. Fungovalo to, dokázala som sa sústrediť aj ma to vtiahlo.

Druhú časť som pozerala ako klasický televízny divák. Niekedy v polovici, uprostred napínavej scény bol strih – a dlhočizný blok reklamy. To bolo absurdné. Vypadla som z deja, napätie aj záujem opadli. Už som takmer od televízora odišla.

Znalci televízneho sveta hovoria, že klasické televízne pozeranie seriálov je dávno pasé. Že takéto veci sa už budú pozerať len z archívu či zo streamovacích služieb a zvyčajne viac častí za sebou. Slovania sa však úspešne pokúša získať aj klasického diváka, ktorý si o pol deviatej večer sadne k televízoru, lebo ide seriál, hoci aj s reklamou.

A zároveň bude možno seriál zaujímavý aj pre skupinu divákov, ktorí si prosto jeden večer sadnú k počítaču (alebo inému vhodnému zariadeniu) a dajú celý seriál na raz či dvakrát. S tým, že nudné scény posunú ďalej.

Zdá sa, že jedných aj druhých bude pri Slovanoch dosť.