Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
19. marec 2021

Infektológ Sabaka o AstraZenece

Aj keby bola pravda všetko, čo sa hovorí, je to stále lepšie, než prekonať covid

Rozhovor s Petrom Sabakom o vakcíne AstraZeneca, riziku vzniku trombóz po očkovaní aj o účinnosti vakcín.

Aj keby bola pravda všetko, čo sa hovorí, je to stále lepšie, než prekonať covid

Očkovanie AstraZenecou v poslednom období preventívne pozastavila vyše dvadsiatka krajín. Stalo sa tak po správach o výskyte krvných zrazenín u viacerých zaočkovaných osôb touto vakcínou. Európska lieková agentúra však súvislosť s celkovým zvýšeným rizikom vzniku krvných zrazenín odmietla, hoci vakcína môže byť podľa nej spojená s veľmi zriedkavými prípadmi tohto druhu. Hoci vykonáva ďalšie preskúmanie, viaceré krajiny už obnovujú očkovanie.

O prínosoch vakcíny, ktoré prevažujú nad rizikami, je presvedčený aj lekár infektologickej kliniky na bratislavských Kramároch Peter Sabaka. Tvrdí, že pravdepodobnosť, že niekto po očkovaní dostane trombózu alebo embóliu, je približne rovnaká ako v neočkovanej populácii. 

Okrem toho hovorí o účinnosti tejto vakcíny, jej odolnosti voči mutáciám, ale i o tom, či má koronavírus šancu časom zoslabnúť a prečo sa podľa neho budeme pred ním musieť chrániť pravidelným očkovaním.

Ako sa pozeráte na pozastavenie očkovania vakcínou AstraZeneca v kontexte výskytu trombóz po očkovaní u niekoľkých pacientov, ako aj v súvislosti s posledným stanoviskom EMA či WHO?

Fakt, že existuje hlásenie možných nežiaducich účinkov v priebehu klinického používania lieku alebo vakcíny, je úplne normálne. Keďže sa vyskytovali medzi očkovanými trombózy, teda krvné zrazeniny, aktivovalo sa prešetrenie Európskou liekovou agentúrou, čo pokladám za správne. Či teda tvorba týchto zrazením môže byť skutočne asociovaná s vakcínou, sa ďalej prešetruje.

Z hľadiska výskytu krvných zrazenín, keďže zatiaľ ide len o pár prípadov spomedzi zaočkovaných, skutočne nevyzerá, žeby toto riziko bolo zvýšené samotnou vakcináciou. Pravdepodobnosť, že niekto po očkovaní dostane trombózu alebo embóliu, je približne rovnaké ako v neočkovanej populácii, takže som nevidel dôvod na pozastavenie očkovania.

Pozastavenie očkovania vakcínou AstraZeneca viacerými krajinami ste teda vnímali ako prílišnú opatrnosť z ich strany?

To, že si niektoré krajiny dovolili pozastaviť očkovanie, vnímam určite ako opatrnosť, ktorá nemusí byť neopodstatnená. Samozrejme, ide aj o to, v akej zlej epidemickej situácii sa daná krajina nachádza. Ak je na tom po tejto stránke relatívne dobre, a nie je na tom tak zle ako my, môže si dovoliť na nejaký týždeň alebo dva pozastaviť tento proces, kým sa to všetko prešetrí. My sme však v takej situácii, že súťažíme s vírusom a nemohli sme si to dovoliť.

Bolo rozhodnutie zo strany Slovenska nepozastaviť očkovanie AstraZenecou a nepočkať na finálne prešetrenie správne?

Pri súčasných zisteniach ho pokladám za veľmi správne rozhodnutie. Predsa sa rovnako rozhodla aj drvivá väčšina krajín sveta vrátane Veľkej Británie, kde sa masovo očkuje touto vakcínou, ako aj Kanady, Indie či Austrálie. Musíme teraz zaočkovať čo najviac ľudí, pretože vieme, že zaočkovaný sa takmer stopercentne vyhne návšteve nemocnice, nehovoriac o extrémne nízkej pravdepodobnosti, že ak by sa aj nakoniec koronavírusom nakazil, že by naň aj zomrel. Musíme sa na to pozerať aj z epidemického kontextu.

Čo keď sa nakoniec preukáže, že vznik krvných zrazenín má súvis s touto vakcínou? Napríklad v Nemecku či severských krajiných sa vedie celkom odlišná diskusia. Nie je predsa v tomto smere opatrnosť na mieste?

Ak by sa táto súvislosť s vyšším výskytom trombóz u zaočkovaných nakoniec preukázala, hoci pripomínam, že nič tomu dnes nenasvedčuje, treba sa pozrieť, ako veľmi toto riziko prevyšuje benefity vakcíny. Pretože zvýšené riziko vzniku trombóz a pľúcnej embólie je nielen násobne vyššie pri prekonaní Covid-19, ale aj pri braní hormonálnej antikoncepcie. A aj napriek tomu obrovské množstvo žien túto antikoncepciu užíva, hoci aj tu je pravdepodobnosť vzniku trombóz veľmi malá. Vždy sa tak treba pozerať na pomer benefitov a rizík.

EMA má zatiaľ 37 hlásení o prípadoch krvných zrazenín po zaočkovaní viac ako 17 miliónov ľudí v EÚ a v Británii.

V tomto prípade to vychádza na asi dva prípady na jeden milión a to skutočne nie je veľa. Aj keby to bolo 10 na milión, stále by išlo o veľmi vzácny prípad takmer totožný incidencii v neočkovanej časti populácie. Vzhľadom na všetky riziká, ktoré prináša prekonanie ochorenia Covid-19, od rizika zlyhania pľúc, embólie, trombóz, infarktu myokardu, cievnych mozgových príhod, dlhodobých následkov a, samozrejme, smrti, momentálne akákoľvek schválená vakcína je jednoducho rádovo bezpečnejšia než prekonanie covidu. Je to tak, či niekto chce, alebo nie. A keď si predstavíme, že toto ochorenie tu bude s nami ešte mnoho rokov, tak si môžete len vybrať medzi tým, či sa zaočkujete alebo prekonáte Covid-19 nezaočkovaný. To si už človek musí sám zohľadniť.

To, či vakcína od spoločnosti AstraZeneca stojí za spôsobenými trombózami či pľúcnymi embóliami, stále presne nevieme. Ak však v tomto smere nehrala žiadnu rolu, čo sa už preukázalo napríklad u 38-ročnej Slovenky, ako si takýto jav krátko po očkovaní vysvetliť?

Pripomínam, že trombózy a pľúcne embólie sa vyskytujú v bežnej populácii aj bez ohľadu na to, či majú nejaké vyvolávajúce faktory alebo nie. Existujú aj mnohé ochorenia, ktoré nemusia byť rozpoznané. Napríklad mnohé genetické predispozície, ktoré zvyšujú toto riziko. Takže aj zdravý doposiaľ na nič neliečený človek môže dostať hlbokú žilovú trombózu, hoci ide asi o také riziko, ako že vás zrazí auto na priechode. Ale aj to sa občas stáva.

Momentálne sú však vakcíny pod takým veľkým drobnohľadom, že sa v podstate medializuje a skúma akékoľvek úmrtie, ktoré nastane v nejakej časovej súvislosti s vakcínou. Je nevyhnutné sa tým zaoberať a hodnotím to veľmi pozitívne, pretože všetky tieto prípady treba dôkladne preskúmať.

Niektoré krajiny nepozastavili očkovanie AstraZenecou celkovo, ale pozastavili očkovanie len jednotlivou šaržou. Hoci EMA vo štvrtok uviedla, že neexistujú dôkazy o probléme súvisiacom s konkrétnymi šaržami vakcíny alebo s konkrétnymi výrobnými závodmi, je vôbec možné, žeby niektoré prípady krvných zrazenín boli spôsobené práve nekvalitou či znečistením danej šarže?

Vylúčiť sa to nedá, ale štandardy výroby vakcín sú také prísne, že to pokladám za veľmi málo pravdepodobné. K rozvoju trombóz môžu prispieť teoreticky aj iné nežiaduce účinky vakcín, či už dlhotrvajúca vysoká horúčka, bolesti svalov a kĺbov, či zníženie fyzickej aktivity, ale to už naozaj veľmi teoretizujeme. V tomto smere ťažko povedať.

S podobnou teóriou prišli aj nórski výskumníci. Za vznikom krvných zrazenín vidia práve prejavy silnej reakcie imunitného systému medzi pacientmi, ktorých zaočkovali vakcínou AstraZeneca.

Závery nórskych vedcov nie sú zatiaľ ani náhodou definitívne. Ide viac-menej len o teóriu vysvetľujúcu, akým mechanizmom by tam mohla byť spojitosť.

Je tak podľa vás na mieste túto silnú imunitnú odpoveď nejakým spôsobom brzdiť?

Je predčasné uvažovať nad tým, čo by sa mohlo robiť inak. V tejto chvíli je dôležité zistenie EMA, že vyššie riziko embolických príhod vakcína od AstraZeneca nespôsobuje a že benefit prevažuje nad rizikami.

Prečo je vlastne imunitná reakcia pri Astre a najmä u mladších ľudí oproti iným vakcínam o toľko silnejšia? Od čoho sila imunitnej reakcie po očkovaní závisí?

Vysvetlenie, prečo môže byť po AstraZenece búrlivejšia imunitná odpoveď, je zrejme ukrytá vo vyššej dávke antigénu v organizme.

Niektorí tiež preventívne po očkovaní či aj pred ním užívajú antipyretká. Je to správne?

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, žeby to bol nevhodný krok alebo žeby tieto lieky mali nepriaznivý vplyv po vakcinácii. Sám som užíval lieky proti bolesti po očkovaní, lebo ma bolela ruka.

Ampulka vakcíny AstraZeneca. Foto – TASR/AP

V súvislosti s AstraZenecou sa počas klinického skúšania ukazovala rôzna miera účinnosti vakcíny, jej výpočet vyvolával rozpaky a určite nepridával na jej dôveryhodnosti. Dnes sú ňou už zaočkované milióny ľudí. Zvýšila sa jej účinnosť podobne, ako to nedávno preukázali výsledky z Izraela pri vakcíne spoločností Pfizer&BioNTech?

Áno. V podstate údaje zo Škótska a z Veľkej Británie nám hovoria, že pri podaní vakcíny s väčším časovým odstupom medzi dávkami efektivita na zabránenie akejkoľvek symptomatickej infekcie prevyšuje vysoko 85 percent.

To v podstate zodpovedá efektivite aj ostatných vakcín ako Pfizer či Moderna. Je dôležité brať na zreteľ aj to, aká mutácia alebo aký variant sa šíri v danej populácii, ktorá sa vakcinuje, pretože efektivita proti symptomatickému ochoreniu v oblastiach, kde sa šíri rezistentnejší variant na protilátky, je výrazne vyššia.

To môže byť aj prípad AstraZeneca, ktorá mala veľkú vetvu prvotného skúmania v Brazílii. Aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo štúdia nedopadla tak dobre ako pri ostatných vakcínach. V každom prípade, jej efektivita v súčasnom režime podávania je slušná.

Takže v súvislosti s účinnosťou je v tomto smere pre vás najpodstatnejšie to, s akou pravdepodobnosťou človek skončí v nemocnici?

Áno, to je najdôležitejšie. Zatiaľ všetky schválené vakcíny sú skoro 100-percentne účinné proti potrebe hospitalizácie a vyzerá to, že sú zrejme stopercentne účinné, aj čo sa týka prevencie smrti. Aj AstraZeneca ak by aj nedokázala zabrániť rozvoju symptomatického ochorenia, tak je tu takmer 100-percentná istota v tomto smere. Ak by sme nemali žiadnu inú vakcínu len AstraZenecu, myslím, že aj ona by nám umožnila ukončiť pandémiu a ťažkú situáciu, v ktorej sa nachádzame.

Medzi odborníkmi prevláda názor, že neexistuje žiadna lepšia alebo horšia vakcína. Treba sa jednoducho vakcinovať tými vakcínami, ktoré sú k dispozícii.

Mnohí politici však AstraZenecu dlho zaznávali a v očiach verejnosti nemá dobrú povesť aj preto, že na ňu imunitný systém najmä u mladších reaguje o čosi výraznejšie. Nehovoriac o posledných udalostiach, po ktorých sa mnoho ľudí odhlasuje z očkovania touto vakcínou a mnohé krajiny jej majú plné sklady.

Je to pomerne nešťastné, pretože ak by naozaj boli tie nežiaduce účinky búrlivejšie a ak by aj bola pravda všetko, čo sa medializovalo, tak aj tak je to stále omnoho lepšie ako prekonanie covidu bez zaočkovania sa. Všetkým pacientom a známym odporúčam, aby sa touto vakcínou dali zaočkovať. Iná situácia by bola, ak by Európska lieková agentúra zistila, že je nejaký problém s touto vakcínou, a pozastavila by očkovanie, tak v takom prípade by som to neodporúčal ani ja. Dnes však na niečo podobné naozaj nevidím dôvod. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že je dostatočne bezpečná a účinná a na takmer 100 percent chráni pred smrťou.

Keby sa ukázalo zásadnejšie pochybenie, je možné že by AstraZeneca prišla aj o licenciu?

Ťažko povedať. Je možné, že by bola stiahnutá a deregistrovaná. Samozrejme, musíme počkať, ako dopadne šetrenie, no nemyslím si, žeby pri súčasných dátach k tomu došlo.

Podanie druhej dávky sa pri tejto vakcíne predĺžilo zo štyroch na 10 týždňov. O koľko presne sa tým zvyšuje účinnosť vakcíny?

Nebolo to testované v tej istej populácii, preto nevieme povedať, o koľko presne to zvyšuje účinnosť.

Minimálne však vieme, že jej účinnosť je nižšia ako v prípade iných vakcín, napríklad mRNA, alebo nie?

Ani to tak celkom nevieme povedať. Pokiaľ viaceré vakcíny neboli porovnávané v jednej klinickej štúdii, tak nevieme s istotou tvrdiť, či je jedna účinnejšia a druhá menej. Pri výsledkoch účinnosti vakcín pripadá do úvahy aj to, že výsledok mohol byť iný aj kvôli inému dizajnu štúdie, inej populácii, jej veku či iným vírusovým variantom. Podieľa sa na tom veľa vecí a nevieme tak presne povedať, či je nejaká vakcína účinnejšia ako druhá.

Čo potom publikované informácie, že AstraZeneca má nižšiu účinnosť voči mutáciám? Ani v tomto smere nevieme jasne povedať, že AstraZeneca je „slabšia“?

Nevieme. Zatiaľ bola realizovaná len malá štúdia na mladých ľuďoch v Juhoafrickej republike, ktorá mala za cieľ zistiť, či táto vakcína funguje voči ťažkému priebehu. Lenže participantov bolo málo, žiadne ťažké priebehy sa tam nevyskytli, takže nevieme povedať, či je efektívna alebo nie.

Momentálne nemáme presvedčivé údaje o tom, že je táto vakcína efektívna proti juhoafrickej mutácii, no nemáme ani údaje o tom, že nie je.

V prípade Pfizeru a Moderny je to však takto komunikované.

Ani pri týchto vakcínach nemáme zatiaľ údaje z reálneho klinického skúšania, do akej miery sú zaočkovaní chránení pred infekciou juhoafrickým kmeňom vírusu. My len vieme, že protilátky, ktoré majú ľudia zaočkovaní týmito vakcínami, sú dostatočne silné, aby juhoafrický variant neutralizovali.

Inzercia

Očkovanie infektológa Petra Sabaku. Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Takže všetky správy v tomto smere sú stále založené len na čiastkových údajoch a nedá sa o ne dostatočne opierať?

Áno. Jediné rukolapné dáta sú zo skúšania vakcíny Novavax a Janssen, ktoré boli priamo testované v Juhoafrickej republike, kde aj väčšina ľudí juhoafrický variant má. Fungovali takmer na 100 percent, neutralizovali riziko hospitalizácie a nikto z vakcinovaných nezomrel. Na základe týchto výsledkov potom vieme z toho odvodiť, že aj ostatné vakcíny – keďže fungujú veľmi podobne – by mali zabrániť ťažkému priebehu aj pri juhoafrickom variante.

Efektivita pred ľahkou infekciou bude zrejme nižšia, ale proti ťažšiemu priebehu by mala byť zachovaná. Nasvedčuje tomu aj to, že nedávno bola realizovaná klinická štúdia, ktorá zistila, že mutácie v rámci juhoafrického variantu nemajú nejaký veľký vplyv na aktivitu bunkovej imunitnej odpovede.

Protilátky v tomto smere celkom neobstáli, nie je tak?

Tie, ktoré vzniknú proti pôvodnému variantu, fungujú trochu menej proti juhoafrickému. Napríklad sérum človeka po zaočkovaní by dokázalo dvestokrát zriedené neutralizovať pôvodný variant, ale len 40-krát zriedené by neutralizovalo juhoafrický variant. No keďže my máme v krvi sérum nezriedené, tak by to asi malo fungovať.

Ochrana pred slabou infekciou však nie je až taká vysoká, keďže o to sa starajú hlavne protilátky. Ony majú za úlohu, aby sa vírus do buniek vôbec nedostal. A potom keď sa dostane, prichádza na rad bunková imunita alebo takzvané neutralizujúce protilátky, ktoré fungujú normálne, no tie nezabránia, aby sa vírus do buniek nedostal. Dokážu však označiť napadnuté bunky a potom ich imunitný systém dokáže efektívnejšie ničiť.

V tomto prípade však už vďaka bunkovej imunite.

Áno. Ale bunková imunita dokáže fungovať ešte nezávisle od protilátok. Vznikajú T-lymfocyty, ktoré dokážu rozpoznať napadnutú bunku, pretože poznajú spike proteín. A receptory T-lymfocytov sú omnoho menej náchylné na mutácie. Čiže dokážu perfektne rozpoznať aj bunky napadnuté juhoafrickým variantom. Je to zrejme práve bunková imunita, ktorá nás chráni pred ťažkým priebehom. Ak sa totiž vírus do nás dostane a začne sa množiť, bunková imunita množenie rýchlo zastaví ešte pred tým, než sa vírus dostane do pľúc. Osobne sa juhoafrického variantu až tak nebojím.

Konečne nejaká pozitívna správa. Napriek tomu stále existuje obava nových mutácií. Máme už kalifornskú, newyorkskú a zrejme spektrum ďalších. Nerobí vám starosti, že aj na základe selekčného tlaku očkovaním vznikne mutácia, ktorá bude unikať imunitnej odpovedi alebo odpovedi neutralizujúcich protilátok?

Asi k tomu časom dôjde, ale s najväčšou pravdepodobnosťou nie tento rok a dúfajme, že ani ten budúci. Keďže očkovacie platformy sú naozaj veľmi flexibilné a dajú sa veľmi rýchlo upraviť, aby fungovali aj proti novým variantom, predpokladám, že ani imunita nevydrží tak dlho, aby sme sa nemuseli preočkovať každý rok alebo dva.

Takže počítate s pravidelným očkovaním?

Počítam s tým, že sa preočkujeme upravenou vakcínou, ktorá bude efektívna aj proti novým variantom. Vyzerá teda, že by to nemal byť neprekonateľný problém. Máme skúsenosti aj s inými ľudskými koronavírusmi, ktoré spôsobujú nádchu, a vieme, že aj ony dokážu úplne uniknúť imunitnej odpovedi za takých štyri až šesť rokov. Keďže tento vírus, čo sa týka mutačného potenciálu, im je veľmi podobný, vieme, že sa to môže stať. Ale za taký čas už hádam na to budeme pripravení. Vieme efektívne bojovať aj proti chrípke a tá mutuje mnohonásobne rýchlejšie ako koronavírus.

Vravíte, že hádam budeme pripravení. Myslíte vakcinačne alebo čo sa týka manažmentu pandémie?

Myslel som na vakcíny. Protiepidemické opatrenia nie je možné ťahať dlho. Nebola by ani veľká vôľa ich zavádzať. Najlepšie je dať sa zaočkovať. Pravidelné preočkovanie drvivej väčšiny populácie bude výzva. Je to však nevyhnutné, aby sa vírus u nás nešíril. Svet s koronavírusom už nikdy nebude taký, ako bol pred tým. Budeme sa musieť chrániť očkovaním zrejme rok čo rok.

Takže osobne neočakávate, že by koronavírus SARS-CoV-2 zoslabol do takej miery, že by mutoval ako chrípka a nespôsoboval by takú skazu, ako vidíme v súčasnosti?

Možné to je. Len zatiaľ k tomu nejako nedošlo. V Singapure sa už objavil variant koronavírusu, ktorý bol omnoho menej nebezpečný. Problém je však v tom, že sa veľmi neujal a, žiaľ, nerozšíril. Ako perspektívnejší vyzerá tento britský variant. Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa vírus oslabil natoľko, že by prestal byť problémom.

Teória, ktorá hovorí, že vírusy šírením sa populáciou časom slabnú, vychádza najmä z toho, že pre vírus nie je výhodné spôsobovať ťažké ochorenie. Ak je človek ťažko chorý, tak to ochorenie menej šíri. Problém s koronavírusom je však ten, že človek je najviac infekčný ešte predtým, než dostane symptómy. Keď mu potom začnú zlyhávať pľúca, už veľmi infekčný nie je, čiže to je už vírusu z hľadiska šírenia jedno. A svedčia o tom aj iné príklady.

Čo konkrétne myslíte?

Napríklad vírus HIV, ktorý tu je zrejme od prvej svetovej vojny a zatiaľ sa menej smrtiacim nestal. Rovnako vírus pravých kiahní bol tiež vysoko smrtiaci a v ľudskej populácii bol veľmi dlho. Na druhej strane, je tu vírus, ľudský koronavírus, ktorý sa volá CoV-NL63, ktorý spôsobuje nádchu a do ľudskej populácie sa dostal zrejme z netopiera. A došlo k tomu pred niekoľkými stovkami rokov. Teraz je ten vírus úplne v pohode. Je možné, že aj SARS-CoV-2 čaká rovnaký osud. Ale my sa toho už možno ani nedožijeme.

Dnes sa diskutuje o tom, či by zaočkovaní ľudia mohli mať voľnejší režim oproti nezaočkovaným. Je už jasne vedecky potvrdené, že ľudia, ktorí sú zaočkovaní, prenášajú infekciu menej alebo takmer vôbec než nezaočkovaní?

Áno, vieme z údajov z Veľkej Británie, že ľudia, ktorí boli očkovaní vakcínou AstraZeneca, ochorenie Covid-19 omnoho menej prenášajú. A vieme to aj na základe výsledkov Pfizeru z Izraela, čiže áno. Zaočkovaní ľudia sú buď absolútne neinfekční, alebo sú omnoho menej infekční. Prípadne je veľmi malá šanca, že dostanú hoci asymptomatickú infekciu. Čiže úvahy o tom, že by vakcinovaní mali výnimky z protiepidemických opatrení, sú na mieste. V USA sa to už v podstate zavádza a je to racionálne. K niečomu takému sa zrejme časom pristúpi aj v Európe. Ale, samozrejme, musíme mať vakcinovaných omnoho viac ľudí než desať percent populácie.

Platí aj to, že človek, ktorý sa po očkovaní náhodou nakazí, má v sebe menej vírusu?

Áno, jednak je oveľa nižšia šanca, že by sa vôbec nakazil. Keby sa aj nakazil, tak je zrejme omnoho menej infekčný, lebo vírus sa v ňom množí kratšie a menej. Čiže očkovanie je jednoducho cesta, ako eliminovať vírus.

Peter Sabaka. Zdroj: Reprofoto Ministerstvo zdravotníctva SR.

Čo ruská vakcína Sputnik V, ktorá funguje v zásade na podobnom princípe ako AstraZeneca? Ak ŠÚKL rozhodne, že vakcína je bezpečná, teda šarže, ktoré k nám prišli, ste pripravení touto vakcínou očkovať aj bez schválenia od EMA?

To je pre lekára veľmi ťažká otázka.

Práve preto sa vás to pýtam.

Na jednej strane mám naozaj vážny problém s tým, že táto vakcína nie je schválená Európskou liekovou agentúrou. Neexistuje totiž záruka, že táto vakcína je fakt bezpečná a účinná. Všetky tie dáta treba poriadne preskúmať, rovnako spôsob výroby vakcíny, jej čistotu a deklarovať, že je to naozaj všetko v poriadku. No a toto zatiaľ v prípade Sputnika nevieme. Ale je tu pre mňa aj druhá strana mince.

Aká?

Že človek, ktorý je zaočkovaný, nemusí ísť do nemocnice a nezomrie. Čiže lekári by, samozrejme, chceli, aby bolo zaočkovaných čo najviac ľudí, hoci aj Sputnikom. Takže ak by sa vakcína dala využiť nejakým takým šalamúnskym spôsobom, napríklad v rámci nejakého klinického skúšania na vlastné riziko vakcinovaných, viem si to predstaviť.

Režim klinického skúšania s takmer stopercentnou pravdepodobnosťou možný nebude.

Áno. Aj preto by som bol s tým oveľa viac v pohode, keby bola táto vakcína schválená Európskou liekovou agentúrou.

Čo zároveň môže trvať ešte istý čas a možno k tomu nemusí ani dôjsť.

To je fakt.

Za nežiaduce účinky po očkovaní neregistrovanou vakcínou by mal nakoniec prevziať zodpovednosť štát. Ak by ste teda vy stáli pred rozhodnutím, že by ste mali pacienta, ktorý by sa chcel dať zaočkovať ruskou vakcínou, zaočkovali by ste ho?

Ono je to naozaj veľmi, veľmi ťažká otázka. Môj momentálny názor, ktorý vyplýva z toho všetkého, čo o tom viem, hoci vôbec nemusí byť smerodajný a rozumný, je taký, že by som do toho šiel. Ak by som bol ja potenciálny pacient a mal by som možnosť zaočkovať sa Sputnikom, tak by som sa tiež dal zaočkovať Sputnikom. A ak by bola legislatívna možnosť zaočkovať pacienta Sputnikom, o ktorom viem, že inak má vysoké riziko ťažkého priebehu ochorenia, tak tiež by som ho zaočkoval. Epidemická situácia na Slovensku je momentálne veľmi zlá. Buď sa dá človek zaočkovať, alebo dostane covid. A dostať covid vôbec nie je v pohode. Takže toto by momentálne ovplyvňovalo moje rozhodovanie.

Išli by ste teda do toho aj napriek tomu, že nesúhlasíte s tým, ako sa k schvaľovaniu Sputnika pristupuje?

Áno.

Čo sa týka širšej lekárskej komunity, vnímate podobnú atmosféru?

Lekári sú momentálne naozaj, a to nielen pri Sputniku, ale aj pri mnohých iných veciach, medzi dvoma mlynskými kameňmi. Snažíme sa zabrániť čo najviac úmrtiam a snažíme sa čo najviac ľuďom pomôcť. To je na jednej strane. A na druhej musíme pozerať, čo je bezpečné a účinné. A niekedy je veľmi ťažké rozhodovať sa medzi tým, čo je ešte bezpečné a účinné. Významne toto posudzovanie môže ovplyvniť naša vôľa a želanie pacientom pomôcť. Je to tak nielen s vakcínami.

Predpokladám, že narážate aj na ivermektín.

Napríklad. Ale nielen na ten, ale aj mnohé iné veci, ako napríklad aj vitamín D, ktorý tiež nie je jednoznačne odporúčaný, no používame ho. Ivermektín používame len v tom prípade, ak si to pacient vyžaduje. Tie dôkazy nie sú natoľko presvedčivé, aby sme ho používali iniciatívne.

Etika za tým je však veľmi ťažká, preto rozumiem lekárom, ktorí ho ordinujú, ako aj tým, ktorí používajú iné lieky, ktoré nie sú odporúčané. Je tu naozaj obrovské prianie pacientom pomôcť a všetci chcú, aby tie lieky fungovali. Niekedy však to prianie môže viesť ku skresleniu pohľadu, či to aj naozaj funguje. To už je na svedomí lekára, či chce byť v prístupe „agresívnejší“ alebo opatrnejší.

Momentálne mierne klesá počet pacientov v nemocniciach. Súčasná situácia vo vašej nemocnici je už stabilizovaná?

Je stabilná v tom smere, že sa nezhoršuje. Je však stabilizovaná v bode, v ktorom rozhodne byť nechceme. Takže je stále veľmi zlá a nemožno ju z dlhodobého hľadiska znášať. Ideálne by bolo, aby sa zlepšovala rýchlejšie, ako je to teraz.

Ako zdravotníci ste v týchto kritických podmienkach už štvrtý mesiac. Ako to so silami stále zvládate?

Sme nastavení, že to budeme zvládať, dokedy budeme musieť. Ani fyzicky, ani mentálne však nie sme nevyčerpateľní. Pozerať sa na mnohých pacientov, ktorým už ani neviete pomôcť, je naozaj veľmi ťažké. A tráviť hodiny v plnom nasadení je tiež náročné. Momentálne som seknutý v krížoch a musel som sa nadopovať liekmi, aby som mohol s vami hovoriť. Bojujeme. Aj keď to psychické vyčerpanie je oveľa horšie ako fyzické.

Jediným pozitívom tohto obdobia je to, že sa venujeme len jednej chorobe, ktorá má síce veľké množstvo rôznych komplikácií, ale je to stále viac-menej o tom istom a sme v tom teraz skutočne dobrí. Ale už to človeka veľmi ubíja. Toto bol naozaj ako rok v pekle. Je to už dlho nesmierne ťažké a dokonca už ani neviem povedať, ktorý moment bol ten najhorší. Bolo ich toľko, že jednoducho neviem. Ale treba tiež povedať, že tento rok mi dal veľa, najmä priateľov aj ľudí, ktorí bojovali s veľkým nasadením, a za to ich veľmi obdivujem.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.