Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
01. február 2021

Klinicky skúšal ivermektín

Nevieme, ako môže liek ovplyvniť imunitný systém, chýbajú dôveryhodné dáta

Rozhovor s doktorom Carlosom Chaccourom, ktorý sa dlhodobo venuje ivermektínu a jeho možnému použitiu na rôzne ochorenia. 

Nevieme, ako môže liek ovplyvniť imunitný systém, chýbajú dôveryhodné dáta

FOTO Clínica Universidad de Navarra, Manuel Castells

Zázračný liek na covid, ktorý nemá žiadne vedľajšie účinky. Aj to sa hovorí o ivermektíne, ktorý iba minulý týždeň ministerstvo zdravotníctva schválilo na experimentálne použitie pri liečbe pacientov s koronavírusom. Samotný liek sa však stal predmetom polemík medzi odborníkmi a kým jedni horlivo zastávajú jeho použitie, iní sú proti.

Doktor Carlos Chaccour sa ivermektínu venoval už vo svojej doktorandskej práci a aktuálne skúma jeho potenciálne využitie pri liečbe malárie. Ako hovorí v rozhovore, keď prišla pandémia, rozhodol sa pozrieť na to, či by liek nemohol pomôcť aj pri covide. Tak vznikol projekt SAINT pod záštitou barcelonského Inštitútu globálneho zdravia a Kliniky Navarrskej univerzity. 

Výsledky klinickej štúdie boli publikované v januári v prestížnom odbornom časopise The Lancet a ukázali, že liek naozaj pomáha utlmiť koronavírus v tele. Aj napriek tomu je však Chaccour zatiaľ proti tomu, aby bol vo veľkom používaný. 

Ako by ste v skratke priblížili ivermektín?

Ivermektín je antiparazitický liek vyvinutý pôvodne na liečbu zvierat. Je veľmi účinný proti vnútorným, ako aj vonkajším parazitom. Vyvinula ho americká farmaceutická spoločnosť Merck, no keďže platnosť patentu už vypršala, dnes patrí medzi generiká. Vďaka svojej vysokej účinnosti a zároveň bezpečnosti bol dlhé roky jednotkou na veterinárskom trhu. 

Ivermektín sa však nepoužíva iba pre zvieratá, ale aj na niektoré ľudské ochorenia. Jeho objavitelia zaň dokonca dostali Nobelovu cenu za medicínu a niektorí hovoria, že spolu s penicilínom a aspirínom patrí k liekom, ktoré najviac pomohli ľudstvu. V čom je jeho najväčší prínos?

V 80. rokoch sa začal používať aj u ľudí, a to na liečbu onchocerkózy, inak nazývanej aj riečna slepota. V tých rokoch bolo toto ochorenie obrovským problémom a bolo najčastejšou príčinou odvrátiteľnej slepoty na svete. Rozšírené bolo najmä v Afrike a v niektorých krajinách Južnej a Strednej Ameriky a devastovalo celé komunity. Neskôr sa začal tento liek používať aj na lymfatickú filariózu, ktorá spôsobuje elefantiázu. V oboch prípadoch ide o parazitické ochorenia prenášané komármi. Ivermektín sa však používa aj pri niektorých črevných parazitických ochoreniach.

U nás bola humánna verzia tohto lieku donedávna takmer neznáma. Aké rozšírené je vo svete jeho užívanie?

Merck urobil v 80. rokoch veľmi zaujímavú vec: rozhodol sa darovať také množstvo ivermektínu, ako bude potrebné, na to, aby sa dostali tieto tropické ochorenia pod kontrolu, a to tak dlho, ako bude treba. Vďaka tomu sa za posledných 30 rokov rozdistribuovalo okolo 3,5 miliardy dávok. Ide teda o veľmi používaný liek, vďaka čomu je aj podrobne preštudovaný.

Hovorí sa, že ide o veľmi bezpečný liek. Vďaka čomu je taký bezpečný?

Ukazujú nám to skúsenosti. Každý rok ho berie asi 300 miliónov ľudí a za posledných 30 rokov ho prijalo asi 3,5 miliardy ľudí. Zvykne sa podávať v množstve 200 mikrogramov na kilogram. Pri tejto dávke a pri použití na indikované ochorenia sa zvykne vyskytovať iba veľmi málo vedľajších účinkov a ak sa aj nejaké objavia, sú ľahké a prechodné. V niektorých štúdiách sa podávali aj desaťnásobne vyššie dávky a tiež sa ukázalo, že liek bol bezpečný. To však neznamená, že ivermektín je ako voda, vyskytli sa totiž aj vážne intoxikácie a ťažké vedľajšie účinky. No v porovnaní s tým, koľkým ľuďom sa liek podal, to bolo zanedbateľné množstvo. 

Ide teda o veľmi účinný liek proti parazitom, covid je však vírus. Ako je možné, že sa o ňom začalo uvažovať ako o možnom lieku na koronavírus?

Ivermektín má aj iné účinky ako tie, čo sa oficiálne uvádzajú. Je to prípad mnohých liekov, je napríklad veľa antibiotík, ktoré majú čiastočný antimalarický účinok. Taktiež je veľa antimykotík, ktoré majú čiastočný antibiotický účinok. No a ivermektín je antiparazitikum, ktoré má zároveň čiastočný antivirotický účinok, konkrétne pri RNA vírusoch nazývaných flaviovírusy. Ide napríklad o žltú horúčku, horúčku dengue, vírus Zika a množstvo iných. Keď sa teda začala pandémia, mnohí z nás, čo sme sa už predtým zaoberali ivermektínom, sme si povedali, že ide síce o iný typ vírusu, no je to choroba, ktorá nemá liek, a ivermektín je bezpečný a že by teda možno stálo za to pozrieť sa, či by nefungoval aj pri covide. 

Prvé štúdie však neboli veľmi pozitívne. Prečo sa vôbec pokračovalo ďalej?

Áno, v apríli 2020 vyšla jedna štúdia z Austrálie, kde skúšali účinnosť ivermektínu in vitro, v bunkových kultúrach. Ivermektín síce potlačil vírus, no iba ak sa do buniek podal vo veľmi vysokej koncentrácii, ktorú je nemožné dosiahnuť v ľudskom tele. Na základe tohto sa vedecká obec rozdelila na dve skupiny. Jedna hovorila, že ide o veľmi veľké koncentrácie a nemá teda cenu pokračovať. Toto stanovisko však považujem za chybné. 

Prečo? Znie to logicky. 

Bunková kultúra nie je ľudské telo. Telo má imunitný systém a liek sa teda môže správať inak. Ivermektín je bezpečný liek, covid je ochorenie, na ktoré zatiaľ neexistuje účinná liečba, a tak by sme podľa mňa mali urobiť klinickú štúdiu, aby sme videli, čo sa po jeho podaní v tele naozaj deje. No tiež sa sformovala skupina akýchsi apoštolov, ktorí sa k veci postavili radikálne odlišne a povedali, že už je jasné, že liek funguje a treba teda začať s masívnou distribúciou. Vďaka tomu si v Latinskej Amerike desiatky tisíc ľudí vstrekli ivermektín určený pre kone alebo ovce. Aj tento prístup bol podľa mňa prehnaný. 

Pacienti s covidom plnia nemocnice po celom svete. Liek, ktorý by zľahčil priebeh ochorenia, by nemocnice výrazne odľahčil. FOTO TASR/AP

Čo by bola teda podľa vás správna cesta?

Treba sa rozhodovať na základe faktov, dát. Ľudia využili pocit akútnosti a preskočili množstvo krokov. Ja súhlasím s tým, že počas pandémie treba veci urýchliť. V angličtine sa tomu hovorí cut corners, orezať kúty. Ale nemôžeme odrezať všetky. Môžeme preskočiť niektoré kroky, zrýchliť ich, ale nie všetky.

Odvtedy čo bola publikovaná spomínaná austrálska štúdia, však vyšlo množstvo ďalších, nestačí to?

Áno, urobilo sa množstvo analýz a štúdií rôzneho druhu a veľmi rôznej kvality. Od observačných štúdií, kde sa sledovalo, čo sa stane s pacientmi, až po case-control štúdie, ale iba veľmi málo randomizovaných štúdií. No práve tie sú zlatým štandardom, podľa ktorého sa v medicíne prijímajú rozhodnutia. Dokonca začínajú vychádzať aj ekologické štúdie. V nich sa spájajú rôzne javy, napríklad spotreba tabaku a výskyt rakoviny v nejakej krajine. Takto sa vytvárajú vzťahy medzi makrodátami z celého obyvateľstva. Toto však podlieha obrovskému riziku skreslenia. V podstate sa dá dať do súvisu všetko, napríklad sa dá veľmi dobre prepojiť vek miss Ameriky s množstvom ľudí, ktorí zomreli pri autonehodách. 

Aký je však problém s tými ostatnými?

Tieto štúdie boli realizované za rôznych podmienok. V niektorých podali ivermektín zdravým ľuďom, aby predišli ochoreniu. V iných zase ľuďom, ktorí prišli do kontaktu s nakazeným a následne sledovali, či sa nakazia. Ďalší, vrátane nás, podali ivermektín ľuďom v počiatočnom štádiu ochorenia, no a iné štúdie sa zamerali na pacientov vo vážnom stave. Rôzne štúdie zároveň používali rôzne dávky, v niektorých použili malé, v iných veľmi vysoké. Taktiež sa veľmi líšili skupiny pacientov, na ktorých štúdiu robili. V niektorých sa sústredili na rizikových pacientov, v iných zasa na zdravých. Z tohto všetkého vyplýva, že je veľmi ťažké dáta z týchto štúdií vyhodnotiť a prísť k nejakým spoločným záverom, pretože sa na seba nepodobajú. 

Znamená to, že ivermektín radšej netreba používať?

Nie, znamená to, že potrebujeme viac informácií, aby sme mohli prijať racionálne rozhodnutia. 

Predsa je však veľká skupina ľudí, ktorí používanie tohto lieku presadzujú.

Áno, obhajujú ho a bojujú za jeho schválenie. Ale na to, aby si mohol za niečo bojovať, najprv potrebuješ dáta. V Spojených štátoch vznikla skupina lekárov, ktorá narobila veľký humbug. Chcem upozorniť, že ja nesúdim lekárov, ktorí sú zúfalí a hľadajú alternatívy, ktoré by mohli pomôcť ich pacientom. Vychádza to z legitímnych starostí o dobro pacientov a naozaj ich nesúdim. Ale konkrétne táto skupina lekárov zozbierala všetky dostupné štúdie. Ako som už povedal, ide o veľmi rôznorodé výskumy, od klinických štúdií dobrej kvality až po ekologické štúdie, kde je veľké riziko skreslenia. Vďaka jednému republikánskemu senátorovi mohli vystúpiť pred Výborom domácej bezpečnosti a tým získali veľkú viditeľnosť. 

Inzercia

Čo táto skupina lekárov presadzovala?

Vo svojom vystúpení uviedli, že existuje obrovské množstvo dôkazov o účinnosti a že by sa mal ivermektín okamžite schváliť na všeobecné používanie. To však nie je pravda. Po druhé uviedli, že keďže existuje toľko dôkazov, bolo by neetické robiť klinické štúdie, pretože nemôžeš niekomu dať placebo, ak vieš, že niečo funguje tak dobre. Ale ani to nie je pravda. 

V rámci Spojených štátov však ivermektín stále nie je schválený na liečenie covidu.

Nie, ale keďže ide o Spojené štáty, ich aktivita mala veľký dosah. Všetci to videli a v mnohých krajinách vrátane Slovenska či Južnej Afriky sa rozhodli ivermektín schváliť na základe dôkazov, ktoré však nie sú definitívne. No a aj pri zapálenom boji sú potrebné jasné dáta. 

Obhajcovia môžu namietať, že ide predsa o veľmi bezpečný liek, nemôže teda uškodiť, iba pomôcť. 

No čo ak je jeho účinok iba čiastočný a potlačí vírus iba parciálne? Čo ak masové podávanie spôsobí, že vznikne viac mutácií a vírus sa stane ešte nákazlivejším? Ďalšou vecou je, že ivermektín je antiparazitikum, a teda zabíja aj črevné parazity, ktoré sú v ľudskom tele bežne prítomné. Zároveň vieme, že pre imunitný systém je veľmi dôležitá črevná mikroflóra. Čo ak podaním ivermektínu a vyhubením tejto črevnej mikroflóry ovplyvníme spôsob, akým náš imunitný systém odpovedá na koronavírus? Myslím, že sú to veci, o ktorých by sme mali mať aspoň nejaké informácie pred tým, ako začneme tento liek podávať všetkým. 

Prvá štúdia ukázala, že ivermektín v bunkových kultúrach fungoval iba vo veľmi vysokých dávkach. Akú vysokú dávku môže prijať človek?

Je síce pravda, že ide o bezpečný liek, ale ak sa podáva vo veľmi vysokých dávkach, môže byť toxický a my vlastne nemáme dosť informácií o bezpečnosti v prípade, že sa ivermektín berie na iné ochorenia než tie, na ktoré je indikovaný. Ak sa napríklad niekto rozhodne užívať tento liek 30 dní, my vôbec nevieme, čo to môže spôsobiť. Je to liečivo, ktoré sa zvyčajne podáva raz alebo dvakrát do roka. A sú ľudia, ktorí ho teraz berú každý deň počas jedného mesiaca. Ak chceme prijímať rozhodnutia na úrovni verejného zdravia, musíme mať seriózne dáta a táto prísnosť musí platiť aj počas pandémie. Prednedávnom bol veľký rozruch okolo kolchicínu, hovorilo sa, že funguje na covid, no keď vyšli presné dáta, ukázalo sa, že to tak vlastne nie je.

Vy ste spolu so svojím tímom autorom klinickej štúdie o účinnosti ivermektínu. Čo ukázala?

Išlo o pilotnú štúdiu, ktorú sme robili so zámerom poskytnúť konkrétne dáta na ďalší výskum. Ideou celého projektu bolo zistiť, či užitie ivermektínu má preukázateľný účinok, čo by oprávnilo spustenie väčšej klinickej štúdie. Nie je to štúdia, vďaka ktorej možno povedať, že sa ivermektín môže vo veľkom užívať ako cukríky. 

Tím, ktorý pod vedením Carlosa Chaccoura (druhý zľava) realizoval klinickú štúdiu ivermektínu. FOTO ISGlobal

Ako celý projekt prebiehal?

Išlo o dvojito zaslepenú štúdiu, čo znamená, že ani pacienti, ani tí, čo sa o nich starali, nevedeli, či im podávajú ivermektín alebo placebo. 24 pacientom sme teda náhodne dali jednu dávku ivermektínu v množstve 400 mikrogramov na kilogram, čo je maximálna hodnota povolená Európskou úniou. Pacientom sme ju podali počas prvých 72 hodín od začiatku symptómov covidu, akými je horúčka alebo kašeľ. Boli to mladí pacienti, ktorí okrem covidu netrpeli žiadnymi inými ochoreniami ako cukrovka, hypertenzia či astma. Sledovali sme ich 28 dní s tým, že na štvrtý, siedmy a 21. deň sme im urobili PCR test. Zároveň sme im v 21. deň urobili sérologické vyšetrenie a samotní pacienti každý deň vypĺňali dotazník o symptómoch.

Preukázala štúdia účinnosť ivermektínu?

Videli sme tri veci: virálna nálož mala u pacientov, ktorým bol podaný ivermektín, tendenciu byť nižšia. Hovorím, že išlo o tendenciu, pretože ich bolo 12, čo je veľmi málo, a intervaly spoľahlivosti sa teda prekrývali. V každom prípade je to určitý signál. Taktiež bola u týchto pacientov nižšia virálna koncentrácia, vďaka čomu boli rýchlejšie menej infekční. No a v 21. deň mali aj menej titrandu IgG, čo je možné pripísať tomu, že v sebe mali menej vírusu, a teda ľahšiu formu infekcie. A po tretie, títo pacienti menej strácali čuch a skôr sa im aj vrátil. Tento príznak je veľmi špecifický pre covid. 

Naše výsledky idú v rovnakej línii ako dáta z Inštitútu Pasteur. Tamojší výskumníci infikovali covidom škrečky, následne im podali ivermektín a videli, že škrečkom sa rýchlejšie vrátil čuch. Každá z vecí, čo som spomínal, by mohla byť v malej štúdii iba náhodou, šťastím a ničím viac. Ale spolu dávajú jasný signál v prospech ivermektínu. Ale je to zatiaľ iba signál, nie je to robustný dôkaz, na základe ktorého by sa mali určovať verejné politiky. 

Aké riziko predstavuje možnosť, že by sa začal masovo podávať?

Rizikom je, že sa stane akýmsi štandardným liečebným postupom pri covide a už sa ani nebude dať zistiť, či vôbec funguje. Tu v Španielsku dostalo počas prvej vlny 83 percent pacientov hydroxychlorochín. A potom sme vlastne zistili, že nefunguje. 

Ak beriete do úvahy výsledky vašej štúdie a informácie, čo o ivermektíne a jeho pôsobení máte, môže byť prospešný pri liečbe covidu?

Môže byť, že pomáha, ale je potrebné, aby sme pozitívne signály, ktoré už máme, potvrdili aspoň jednou veľkou klinickou štúdiou, v ktorej sa presne definujú parametre. Môže byť, že ivermektín naozaj pomáha, no stále zostáva veľa otáznikov a tie nemôžeme brať na ľahkú váhu, pretože s nimi môžu byť spojené riziká. Nemyslím si, že by bolo nebezpečné používať ivermektín, ale existuje riziko, že ak nie je veľmi účinný, tlak na vírus bude neúplný a to prispeje k ďalšej mutácii. Treba byť opatrný.

Príchod zázračného lieku na covid sa teda zatiaľ nekoná.

Ja nesúdim lekárov, ktorí sú zúfalí a potrebujú niečo, čo by pomohlo ich pacientom. Môžem iba povedať, že neexistuje dôkaz o tom, že by išlo o zázračný liek. Hovorí to aj americký Národný inštitút zdravia. Neexistujú dôkazy v prospech, ale ani v neprospech. Vážnym problémom je však to, že v Latinskej Amerike sa začal používať, ale iba veľmi málo sa kontrolovali jeho účinky a dosahy na pacienta. Dúfam, že na Slovensku bude aspoň robustný program farmaceutického dozoru, ktorý prinesie dáta o účinnosti a bezpečnosti ivermektínu. 

V akej fáze ochorenia môže byť ivermektín najúčinnejší?

Najviac dát, ktoré však nie sú definitívne, poukazuje na to, že najlepšie je ivermektín užiť krátko po tom, čo sa prejavia prvé príznaky. Neskôr je už menej účinný. Ale naozaj to nie sú definitívne dáta. 

Pre nedostatok humánnej verzie ivermektínu sa niektorí ľudia rozhodli užiť ivermektín pre zvieratá. Je to nebezpečné?

Je to tá istá molekula, ale problém je v tom, že štandardy kvality nie sú pri humánnych a zvieracích liekoch rovnaké. Dá sa to porovnať s letom lietadlom. Pred každým letom pilot a personál musia prejsť checklist, podľa ktorého skontrolujú všetky dôležité veci. Môže sa lietať lietadlom aj bez toho, aby sa prešiel chceklist? Môže. A ak ho odstránime, je dokonca pravdepodobné, že letov bude viac, budú rýchlejšie a lacnejšie. Ale kto by chcel lietať bez toho, aby boli skontrolované všetky dôležité veci? Takže môže človek užívať lieky pre zvieratá? Môže. Je to toxické, zabije ma to? Nie. Prešiel rovnakými kontrolami ako humánne lieky? Nie. 

Niektorí tvrdia, že ivermektín sa nepoužíva preto, že je lacný, a farmaceutické firmy nechcú, aby sa o ňom vedelo. Čo hovoríte na tieto teórie?

Tak ako všade inde, aj vo farmácii je množstvo rôznych biznis modelov a nie všetky spočívajú v predávaní remdesiviru po 2000 eur za jednu dávku. Aktuálne je dopyt po lieku na covid obrovský, záujem oň má sedem miliárd ľudí. Takže aj keď je zisk z každej krabičky nízky, celkový zisk môže byť vďaka veľkému dopytu obrovský. Je trochu krátkozraké myslieť si, že sa dá zarobiť iba vďaka vysokým cenám. Nie je to pravda. Rozumiem, že veľké farmaceutické firmy môžu mať svoje chyby a nedostatky, ale nie sú diabol. Spoločnosť Johnson&Johnson napríklad práve oznámila, že svoju vakcínu bude predávať iba za výrobné náklady a nič na nej teda nezarobí.

 

Carlos Chaccour (41)
Pochádza z Venezuely, kde aj vyštudoval medicínu. Po skončení školy odišiel do Veľkej Británie, kde na Londýnskej škole hygieny a tropickej medicíny absolvoval master v oblasti tropickej medicíny. Neskôr získal atestáciu ako internista a zároveň si urobil doktorát na Navarrskej univerzite. Témou jeho doktorandskej práce bolo možné použitie ivermektínu pri eliminácii malárie. V nasledujúcich rokoch pôsobil v odľahlých tropických oblastiach medzi Indiánmi v Amazonskom pralese, ako aj v Mozambiku. Už niekoľko rokov vedie projekt BOHEMIA, ktorého cieľom je vyvinúť liek na elimináciu malárie.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva