Kríza Výmena premiéra? Či odchod Sulíka? To by nebola cesta

Napätie vo vláde sa dostalo do stavu, ktorý vyzerá neúnosne. Prakticky všetci koaliční hráči sa dnes zhodujú, že treba siahnuť po zásadných zmenách.

Pomerne otvorene sa spomínajú dve možnosti. Odchod Sulíka z vlády, na čo ho verejne vyzval premiér. Alebo výmena premiéra, o čom uvažujú niektorí poslanci (a zrejme aj Prezidentský palác).

Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šípoš tvrdí, že táto otázka nie je na programe, no ak by raz bola, medzi ministrami Obyčajných by sa podľa neho dal nájsť človek, „ktorý by dokázal zastávať pozíciu premiéra“.

Šípoš o tejto možnosti nehovoril len preto, že na odchod premiéra vyzvali niektoré médiá. Hlavný dôvod je inde: aj samotný Matovič už niekoľkokrát naznačil, že má dosť. A že nemá chuť pokračovať. Táto otázka teda nie je v OĽaNO celkom nová.

Ak sa na vec pozrieme z nadhľadu, koalícia má pred sebou tri možnosti. Jednu horšiu než druhú. A potom poslednú…

1. Výmena predsedu vlády

Táto možnosť je najradikálnejšia a zároveň najhoršia.

Jedna vec je kritizovať štýl a správanie Matoviča. Teda upozorňovať na chyby, ktoré by mal premiér vo vlastnom záujme naprávať. Druhá vec je žiadať jeho odchod (o prospešnosti odchodu premiéra písal napríklad Denník N). Tieto „výzvy“ nikam nevedú. Rovnako ako nikam nevedú o niečo mäkšie návrhy prezidentky, aby predseda vlády odovzdal riadenie pandemickej politiky niekomu inému.

Slovenská ústavná a politická tradícia predpokladá, že vládu riadi líder najsilnejšej koaličnej strany. Skúsenosť ukazuje, že takto to funguje (aj keď nie ideálne). Naopak, iné modely sa ukázali len ako dočasné opatrenie, ktoré neprináša riešenie, ale pokračovanie problému. Cez medzičlánok v rozhodovaní, ktorým by bol nový premiér – s ohnutým krkom a s uchom na telefóne.

Na taký zásadný krok, akým je výmena predsedu vlády krátko po voľbách, teda prelamovanie volebného rozkazu, musia byť splnené dve podmienky. Musí na to existovať mimoriadne vážny dôvod, resp. vážne zlyhania. A musí existovať alternatíva, ktorá by bola lepšia ako aktuálny stav.

Dovolíme si tvrdiť, že pri Matovičovi nie je splnená ani jedna z týchto kľúčových podmienok.

Matovič a jeho vláda bojujú na dvoch frontoch: na potláčaní zločinu a na potláčaní pandémie. Pri tom prvom výsledky vysoko prevyšujú aj tie najodvážnejšie očakávania. Vyšetrovateľom, prokuratúre aj súdom sa po zmene vlády darí stíhať podvodníkov a kriminálne skupiny, ich spojencov z radov polície a úradov a napokon aj oligarchov.

Pokiaľ ide o boj s pandémiou, tam sú výsledky sporné, no určite nie zúfalé. Sme na tom podobne ako iné krajiny. Trápime sa s opatreniami. A hádame sa, či premiér hodil na nákazu atómovú bombu alebo len atómový bumerang.

Samozrejme, vážnym problémom je hlavne nízke a konfliktné správanie predsedu vlády, nekompetentnosť v politickom riadení a chaotický štýl práce. Toto sa nedá prehliadať ani dlhodobo tolerovať. Tým sa však dostávame k druhej podmienke – k otázke, aká je alternatíva.

Chceme tu tandem Matoviča ako lídra koalície a Hegera ako premiéra? Čo by sa vlastne zmenilo? Zrejme len to, že priestor pre konflikty a pre chaos by sa rozšíril. Problém by sa ťahal k ďalším komplikáciám. Nie k riešeniu.

Navyše, experimenty s delením funkcie lídra a premiéra si môže dovoliť strana, ktorá má v slovenskej politike dominantné postavenie a situáciu v krajine pod kontrolou. Čo nie je tento prípad.

Podpora OĽaNO padá k desiatim percentám. Na Slovensku máme pandemickú krízu a núdzový stav – a kdesi v pozadí kopu zbohatlíckych skorumpovaných grázlov, ktorým ide o krk a ktorí naliehavo čakajú na oslabenie koalície…

Nie, v tejto situácii naozaj nepotrebujeme debaty o výmene premiéra. Teda o demisii celej vlády.

A ak by už k niečomu takému muselo dôjsť, poctivým riešením by boli nové voľby. Nie prebaľovanie krabíc.

2. Odchod Sulíka

Druhou možnosťou je naplnenie výzvy Matoviča. Teda odchod Sulíka z vlády.

Táto cesta je zrejme najpravdepodobnejšia. Sulík má podobný problém ako Matovič. Viacerí lídri sa sťažujú, že sa s ním ťažko komunikuje a ťažko spolupracuje.

Kombinácia Sulíka, ktorý rád provokuje, a Matoviča, ktorý sa rád uráža a mstí, je otravná a ťažko udržateľná. Hlavne v situácii, keď Sulíkovi rastú preferencie na historické rekordy a Matovičovi padajú.

Výmena Sulíka bola v hre už dlhšie. A bude v hre aj ďalej. Dôvody sú prevažne osobné. Keď premiér verejne povie, že mu je zo Sulíka fyzicky zle a že s ním nedokáže sedieť za jedným stolom, treba to brať vážne. Ako holý fakt.

Je to škoda. Pretože ak Matovič stratí trpezlivosť a Sulíka odvolá, bude to mať pre jeho budúcnosť zlé následky. SaS by síce formálne mohla ďalej podporovať vládu, no reálne by bola odstavená, resp. nastavená celkom naplno protivládne.

V Matovičovej koalícii nie je najslabším článkom reťaze Sulíkova SaS. Z pohľadu Matoviča je najrizikovejší partner strana Za ľudí – prezlečení progresívci. Mentálne aj politicky sú bližšie k prezidentke Čaputovej ako k premiérovi. Napokon, nebolo to tak dávno, čo progresívci (s podpredsedníčkou Čaputovou) chystali fúziu s Kiskom a jeho stranou. Padlo to s tým, že tesné spojenectvo si doladia po voľbách.

Za ľudí si voči Matovičovi pestovala odpor už dlho pred voľbami. Nerátali s ním, nechceli ho v budúcej koalícii. Podobný odpor majú aj voči Borisovi Kollárovi. Po voľbách žiadali, aby Sme rodina nebola súčasťou novej vlády.

Ak by sa Matovičova zostava zúžila na tri strany, Za ľudí by bola v koalícii, v ktorej by mala problém so všetkými, resp. s oboma partnermi. Skôr či neskôr by silneli alebo prevažovali nálady na odchod. Poslanci Za ľudí sa od začiatku hanbia za spoluprácu s Borisom Kollárom či Matovičom a po prehlbovaní problémov a odchode Sulíka z vlády by sa cítili v koalícii ešte horšie.

Ak by sa dostali pod tlak progresívnych médií, aby odišli a žiadali predčasné voľby, určite by tomu hlasu načúvali.

Slovom, Matovičova trojkoalícia by bola labilná a zraniteľná.

A Sila Borisa Kollára by ešte viac narástla. So všetkými rizikami vrátane skrytej spolupráce Sme rodina s obchodníkmi zo Smeru.

Je to práve Sulík, kto má politicky k OĽaNO bližšie ako ktorákoľvek iná parlamentná strana. Keď Matoviča v budúcnosti niekto po použití podrazí a hodí cez palubu, pravdepodobne to nebude Sulíkova SaS, ale iná skupina.

Slovom, politická logika by mala predsedovi vlády radiť, aby nepresekával staré puto s SaS. A aby sa neodovzdával do rúk nie veľmi jednotných poslancov Za ľudí. A ich blízkych spojencov – prezidentky Čaputovej a médií.

3. Zmena koaličnej dohody

Treťou možnosťou je snaha udržať koalíciu na jej pôvodných základoch. Teda urovnanie sporov a pokračovanie trápenia.

To už, samozrejme, nebude možné bez zásadnejších zmien na strane Matoviča aj na strane Sulíka. Ďalšie dohody o komunikácii už nezaberú.

Bude to chcieť hlbšie zmeny. A pokus o reštart s novými pravidlami a novými metódami práce, pod ktoré sa každý podpíše (a nielen formálne).

Jednou z ciest by mohla byť zmena koaličnej dohody. Teda súbor dodatkov, ktorý by reagoval na vzniknuté problémy a ktorý by preformátoval pracovné nastavenie koalície.

Najdôležitejšie je, aby si koaličné strany vynútili zmeny v riadení koalície a vlády, dôrazne a ultimatívne. Jadrom problému nie je len komunikácia (ako sa to často a veľmi povrchne podsúva). Jadrom problému je zle pripravené rozhodovanie, chaotické riadenie, ignorovanie politickej abecedy a postpubertálne správanie lídrov.

Je absurdné, aby premiér počas núdzového stavu oznamoval svoje spontánne nápady ako rozhodnutia – hoci neboli pripravené, prerokované a schválené s partnermi a následne vo vláde. Takisto je absurdné, aby premiér nútil ministrov „držať spoločnú líniu“, ak ju s nimi zabudol dohodnúť a nie je spoločná. Alebo aby ministrom zlomyseľne zadával úlohy mimo ich kompetencie a za trest, ako to bolo pri nákupe testov.

Každý premiér môže robiť len to, čo mu dovolia jeho partneri. Doteraz mu dovolili priveľa. A zašlo to priďaleko.

Následky sú také, že každá koaličná strana okrem SaS padá.

Po novom by si mali všetky štyri strany určiť jasné hranice a postupy, ktoré sa budú rešpektovať.

Predpokladať, že to zvládnu, je možno naivné. No treba sa o to pokúsiť – ako o poslednú možnosť pred ďalšími, tvrdšími zmenami. Politika sa nedá riadiť ako súkromný biznis, kde sa personálne problémy riešia personálne (jednoduchým prepustením tých, ktorí zlyhávajú). Výmeny lídrov sú dnes nereálne. A všetko ostatné je len o nastavení ich vzťahov.

Slovensko zrejme čakajú tri najťažšie mesiace pandemickej a následnej ekonomickej krízy. S rizikom, že novými ohniskami budú väčšie mestá (vrátane Bratislavy).

Toto by mal byť hlavný problém koalície a vlády.

Súťaž lídrov, kto vie vyrúbať väčšiu dieru do lode – a vyhodnotenie súťaže voličmi – si skúsme odložiť na vhodnejší čas.