Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
16. december 2020

Richard Rybníček

Sám sa pýtam, kde sa stratili premiérova odvaha a líderstvo

Rozhovor s primátorom Richardom Rybníčkom o plošnom testovaní v Trenčíne, opatreniach vlády i schizofrénii strany SaS.

Sám sa pýtam, kde sa stratili premiérova odvaha a líderstvo

Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček. FOTO TASR – Martin Baumann

Epidemická situácia v meste Trenčín je natoľko kritická, že sa primátor Richard Rybníček rozhodol ísť cestou plošného pretestovania, od ktorého si sľubuje zvrátenie kolapsu miestnej nemocnice a záchranu životov. Vysvetľuje, aké kompetencie využil na spomalenie šírenia nákazy i prečo nebudú v Trenčíne ako v jednom z mála slovenských miest vianočné bohoslužby. 

Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček je tiež súčasťou Ústredného krízového štábu. V rozhovore približuje atmosféru na štábe, na ktorom mu chýba väčšie zastúpenie odborníkov. Podľa jeho slov sa na jeho zasadnutiach niekedy viac „povídá“, než rieši, čo treba robiť. Kritizuje schizofréniu zo strany SaS a nerozumie, prečo dnes premiér nie je schopný tresnúť do stola a povedať – takto to bude.

Dnes ste oznámili, že v meste Trenčín cez víkend uskutočníte plošné testovanie. Prečo ste sa preň rozhodli?

Zo všetkých krajských miest je u nás najhoršia pandemická situácia. Aj ako okres sme na tom suverénne najhoršie a chorobnosť nám dramatickým spôsobom stúpa. Chceli by sme týmto spôsobom predovšetkým ochrániť lekárov a zdravotné sestry vo fakultnej nemocnici pred možným kolapsom kvôli nárastu chorých. A zároveň by sme chceli ochrániť aj občanov mesta Trenčín pred ďalším šírením vírusu a pokúsiť sa, aby mali vďaka tomu príjemnejšie Vianoce. Budú mať totiž možnosť zistiť, či sú zdraví a či sa môžu stretnúť s blízkou rodinou pri štedrovečernom stole.

Situácia je u vás kritická už dlhšie obdobie, minimálne analytici z projektu Dáta bez pátosu už dlhšie upriamovali pozornosť na región Horného Považia. Prečo ste k testovaniu nepristúpili skôr, keďže situácia – obzvlášť v nemocniciach vo vašom regióne – je dlhodobo na hrane?

Pretože pred pár týždňami Ústredný krízový štáb aj vláda prijali prísnejšie opatrenia a čakalo sa, či prinesú nejaký výsledok. Vždy je to tak, že efekt opatrení sa začne ukazovať až po dvoch týždňoch, no a keď sa teda začalo ukazovať, že nie sú veľmi účinné, tak sme opäť čakali na reakciu vlády. Ale vzhľadom na to, že to trvá trochu dlhšie a zatiaľ platia súčasné opatrenia, tak som si povedal, že urobím v rámci svojich kompetencií a možností ako primátor všetko, čo je v mojich silách. Že vezmem situáciu v meste Trenčín do svojich rúk a urobím všetko pre to, aby som dokázal zachrániť aspoň nejaký ten ľudský život a pomôcť v tejto situácii. 

Už po pondelkovom neschválení návrhu pandemickej komisie vládou ste povedali, že využijete všetky kompetencie, ktoré máte, aby ste znížili mobilitu a zlepšili situáciu. K čomu všetkému ste pristúpili?

V pondelok sme v rámci mestského krízového štábu, ktorý som zvolal, odporučili regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, aby vydal vyhlášku, aby sme od piatku zakázali podávanie alkoholických nápojov cez okienko. Ten sa s tým stotožnil. Vydali sme teda zákaz predaja alkoholu, zrušili sme všetky hromadné aj športové podujatia a dali sme zatvoriť kiná, divadlá, všetky kultúrne strediská. Všetko, čo sa týka kultúry či hromadných podujatí. Zároveň sme, bohužiaľ, museli zakázať aj bohoslužby, či už v katolíckych kostoloch, alebo služby Božie v evanjelickom kostole. Dokonca sme určili, že športovať sa môže iba v exteriéri, a to maximálne šesť osôb.

Obmedzujete aj verejnú dopravu v meste?

Áno, budeme prechádzať do prázdninového režimu. A tento rok určite nebude premávať autobusová linka, ktorá obvykle vozí ľudí na polnočnú.

Vláda dnes neprijala opatrenie, ktoré plošne zakazuje konanie bohoslužieb. V meste Trenčín bude tak ako v jednom z mála miest na Slovensku platiť zákaz bohoslužieb aj počas Vianoc?

Dočasne áno, ale len v meste Trenčín. V tejto chvíli platí, že mestá a samosprávy môžu v spolupráci s regionálnym úradom verejného zdravotníctva sprísňovať opatrenia, ktoré prijíma Úrad verejného zdravotníctva. Nemôžeme opatrenia uvoľňovať, ale môžeme ich sprísňovať. Čiže vzhľadom na to, v akej sa nachádzame situácii, tak áno, sprísnenie bude platiť až do odvolania, a to aj pre zákaz bohoslužieb. Spovedanie sme však ponechali.

Nemali s tým cirkvi problém?

Priznám sa, že s cirkvami som o tom nehovoril. Asi sa na mňa budú aj hnevať, ale v tejto chvíli naozaj ide o životy aj tých ľudí, ktorí chodia do kostola. Podľa epidemiológov sú aj kostoly inštitúcie, kde sa covid šíri. Sú teda rovnako nebezpečné ako iné inštitúcie, ktoré sme zavreli.

Neočakávate nevôľu zo strany verejnosti v Trenčíne, keďže tu budú platiť prísnejšie opatrenia ako inde na Slovensku?

Keďže sme to oznámili iba dnes ráno, zatiaľ nemám žiadne reakcie. Ale úprimne vám poviem, že v tejto chvíli je mojou úlohou ochrana zdravia obyvateľov mesta. Ja viem, čo robím, a hovorím otvorene, že aj keď sa na mňa obyvatelia budú hnevať, tak z týchto opatrení jednoducho neustúpim, pretože sa snažím chrániť ich život.

Ako vždy s obľubou hovorím, politika je aj o ťažkých a nepopulárnych rozhodnutiach. To nie je šoubiznis, kde vám všetci tlieskajú a majú vás radi. Politika je o veľkej zodpovednosti a službe ľuďom. Niekedy musíte prijať aj tvrdé opatrenia, o ktorých ste presvedčený, že prinesú nejaký výsledok. A ja si myslím, že naše opatrenia prinesú ochranu zdravia, spomalenie šírenia koronavírusu a v neposlednom rade pomôžu trenčianskej nemocnici.

Čo si okrem toho od samotného plošného testovania sľubujete?

Výhodou tohto testovania, ktoré bude bezplatné a dobrovoľné, je, že ideme do sviatkov, ktoré sú z hľadiska mobility utlmenejšie. Sú dovolenky, ľudia trávia viac času doma, nechodia tak veľmi do práce a testovaním sa vlastne v prvom rade snažíme zachytiť všetkých tých, ktorí možno ešte nevedia, že sú pozitívni, a chcú sa stretnúť so svojimi rodinami. Keď to zistia, tak sa aspoň budú izolovať a nebudú šíriť nákazu. Nebudú tak ohrozovať svojich blízkych.

Zároveň ak testovaním vychytíme pomerne slušné percento pozitívnych, tak podľa mňa znížime chorobnosť v meste Trenčín a o týždeň alebo o dva znížime tlak na nemocnicu, aspoň teda čo sa týka možných pacientov z Trenčína či priľahlých obcí. Takto vlastne znížime čísla, ktoré tu aktuálne máme, a to je ďalšia dôležitá vec.

Na tlačovom brífingu ste uviedli, že testy vám ponúkne ministerstvo obrany i ďalšie inštitúcie, ale zdravotníkov a dobrovoľníkov si zabezpečujete sami. Budete mať všetkého dostatok, aj testov, ktorých dnes nie je veľmi nazvyš? Viete už, že to logisticky dokážete po všetkých stránkach pokryť?

Odberné tímy už v tejto chvíli máme zostavené. Veľmi nám pomáha Fakultná nemocnica Trenčín, ktorá zostavila drvivú väčšinu tímov a dodala nám zdravotníkov. Armáda Slovenskej republiky nám dodala päť zdravotníkov, čiže aj tá nám pomohla. Máme už aj dobrovoľníkov a postupne obsadzujeme všetkých 30 alebo 33 odberných miest, ktoré budeme v rámci mesta mať.

Myslím, že z hľadiska kapacity, možností aj priepustnosti nám vychádza, že tých 40-tisíc testov by malo bohato stačiť. Samozrejme, že nevylučujem, že sa nám tu navalia davy ľudí, ale platia pravidlá a to, že v sobotu a v nedeľu do druhej poobede budeme testovať iba ľudí z Trenčína, ktorí tu majú trvalý alebo prechodný pobyt. Od druhej poobede v nedeľu do 20. hodiny večer budeme testovať aj ľudí z desiatky okolitých obcí, ktoré sú súčasťou mestskej funkčnej oblasti. Dokázali sme sa dohodnúť aj s nemocnicou, že aj počas tohto víkendu budú fungovať mobilné odberové miesta, ktoré fungujú už teraz. Čiže ľudí z iných lokalít, ktorí by sa chceli dať otestovať, budeme posielať do týchto odberových miest, ktoré sú určené pre všetkých a fungujú v Trenčíne už niekoľko týždňov. 

Foto TASR – Martin  Baumann

Čakáte, že účasť na testovaní bude vysoká?

Dnes sme to oznámili, budeme obyvateľov prosiť, aby prišli, ale účasť neviem vôbec odhadnúť. Spolieham sa trochu na to, že Vianoce sú časom, keď sa ľudia chcú stretnúť pri štedrovečernom stole v rodinnej pohode. Rád sa odvolávam na pána profesora Krčméryho, ktorý hovoril, že ľudská zvedavosť je veľmi dôležitým faktorom napríklad aj pri tom, či sa človek pôjde otestovať. Domnievam sa, že práve ona zaberie a myslím si, že je veľmi dôležité, aby ľudia v Trenčíne vedeli, či sú zdraví. Ja si myslím, že je to veľmi dôležitá informácia, takže verím, že účasť bude dostatočná na to, aby sme zachránili ľudské životy a pomohli aj trenčianskej nemocnici. 

Naši občania po testovaní dostanú certifikát, ten však nebude priepustkou na slobodu, ale doklad toho, že sú negatívne testovaní. Stále platí, že budeme ľudí vyzývať, aby sa aj napriek negatívnemu testu čo najviac izolovali, pripravovali sa na Vianoce s tými najbližšími a neorganizovali veľké stretnutia či párty. Verím v zodpovednosť obyvateľov a verím, že to zvládneme. 

Počuli ste, že by nejaké ďalšie mesto chcelo nasledovať váš príklad?

Na Slovensku máme dnes málo testov. Ja som sa pre tento krok rozhodol preto, lebo sme naozaj jedno z najhoršie postihnutých veľkých miest. Situácia je veľmi vážna. Robím všetko preto, aby sme pri tomto testovaní vychytali muchy, povedali si, čo je samospráva schopná zorganizovať a aký typ pomoci od vlády alebo štátu by sme pri takomto testovaní v budúcnosti, keď sa do toho pustia iné mestá, potrebovali.

Som rád, že je to pilotný projekt, kde si samospráva organizuje celé testovanie v spolupráci s fakultnou nemocnicou a so sekundárnou podporou štátu. Tá sa týka dodávania testov, certifikátov či poskytnutia piatich lekárov. No a zároveň verím tomu, že sa potom budeme baviť aj o preplatení veľkej časti nákladov. 

Myslíte si, že ak tento projekt bude úspešný, mohli by v budúcnosti riešiť boj s pandémiou viac samosprávy alebo teda mať v tomto smere posilnené kompetencie?

Myslím si, že samosprávy potrebujú len sekundárnu pomoc štátu, predovšetkým v tých materiálnych dodávkach a finančných kompenzáciách či dotáciách. Samosprávy to už dnes vedia na svojom území zorganizovať aj samy, spolu s lekármi a zdravotnými sestrami, ktoré tam žijú. Ľudia si vzájomne pomáhajú, ja to vidím tu, že mnoho lekárov, zdravotných sestier sa nám hlási. Solidarita v tých mestách, kde sa vzájomne poznáme, kde spolu žijeme, vedie k tomu, že si chceme pomôcť. Je to možný príklad do budúcnosti. Všimnite si, keď čítate zahraničné médiá, že sa mnohí Slovenskom inšpirovali aj v rámci celoplošného testovania, a teraz také to úplné zavrhovanie toho, že to bolo celé zle, nie je férové ani voči premiérovi, ani voči vláde.

Celoplošné testovanie bude musieť postupne prichádzať ešte aj v inej forme, možno to nebude celoplošné, možno to budú komunitné testovania v jednotlivých regiónoch či testovania učiteľov, kým sa očkovanie pre každého z nás nestane novou životnou skúsenosťou. Toto nemusí byť vôbec posledná pandémia, ktorá nás chytí, a jednoducho treba sa dať očkovať.

V podstate idete cestou, ktorou si štát netrúfol ísť. Testujete v horiacom regióne, čo je cesta, ktorú dlhodobo vedci navrhovali. Premiér to však odmietal a stále navrhoval iba celoplošné testovanie. Bolo podľa vás chybou, že sa nešlo cestou regionálneho testovania a následným sprísnením opatrení v danom regióne, ako to bolo napríklad na Orave, čo sa aj ukázalo ako veľmi efektívne?

Nerád by som sa vyjadroval o chybách. Považoval by som to za veľmi trúfalé. Situácia je rovnaká vo všetkých európskych štátoch, nikde sa nedá povedať, že je niekto geniálny alebo nie, či robí alebo nerobí chyby. Lebo najhoršie na tom je to, že aj keď prijmete tvrdé opatrenie a potom uvoľníte pravidlá, tak sa vám to zasa celé spustí. Ja si nemyslím, že to bola chyba.

Chápem, že bola ambícia predsedu vlády urobiť aj v posledných týždňoch celoplošné testovanie, a možno by to pomohlo, ale narazilo to na politický súboj dvoch pohľadov: sveta konzervatívnejšieho Igora Matoviča a liberálnejšieho Richarda Sulíka. Tieto dva svety sa jednoducho nedokázali spojiť, dohodnúť sa, a tak ideme touto cestou. Ale ja v tejto chvíli v žiadnom prípade nechcem hľadať vinníka, lebo nepriateľ je len jeden – vírus – a tu neexistujú vinníci. Do tohto by som sa nerád púšťal, ja to takto necítim. 

Inzercia

Lekár Peter Visolajský v rozhovore pre Denník N pred časom povedal, že na Ústrednom krízovom štábe, na ktorom sa tiež zúčastňujete, to vyzerá ako dva mesiace pred voľbami, teda bije sa viac o voliča, ako sa rieši pandemická situácia. Vnímate atmosféru na štábe rovnako aj vy?

Určite to nevnímam ako boj o voliča a nemyslím si, že to tam tak je. To, čo mne na štábe veľmi chýba, je to, že počas prvej jarnej vlny existoval na úrade vlády permanentný krízový štáb (PKŠ) špičkových expertov a profesionálov, ako bol Peter Škodný, Robert Mistrík a ďalší, ktorí tam aj nocovali, ale vyhodnocovali situáciu a navrhovali riešenia. A vláda podľa toho postupovala, preto bola prvá vlna zvládnutá skvelo.

Teraz permanentný krízový štáb nie je, neexistuje nejaký špičkový tím ľudí, ktorý by to celé riadil a manažoval, a mám trošku pocit, že proces dopracovávania sa k výsledkom je veľmi náročný, komplikovaný, príliš veľa sa zasadá od konzília epidemiológov, pandemickú komisiu cez Ústredný krízový štáb a vládu.

Má to proste príliš veľa stupňov, dlho to trvá a myslím si, že ten proces nie je celkom zvládnutý. Keby sa to bolo vrátilo k fungovaniu ako počas prvej vlny, teda fungoval by permanentný krízový štáb, ktorý by určoval rozhodnutia, tak by to bolo podľa môjho názoru lepšie a pružnejšie.

Po spružnení procesov volajú už viacerí. Tento týždeň prišla aj iniciatíva zo strany zdravotníkov, aby sa obnovil PKŠ. Budete teda vládu k tomu kroku vyzývať aj vy?

Samozrejme, že by som privítal, keby rozhodnutia vznikali v úzkej komunikácii expertov a politikov, teda vlády a odborníkov či vedcov, a potom sa aj spoločne komunikovali na tlačových konferenciách a jednoznačne sa opisovalo, prečo sa idú zavádzať. Myslím si, že jasnosť v komunikácii a v celom zjednodušenom procese by bola oveľa čitateľnejšia aj pre ľudí.

Toto, čo sa deje teraz, je pre ľudí nezrozumiteľné a nikto nevie, čo má robiť. Dokonca to spôsobuje aj to, že ľudia už zabúdajú, čo vlastne platí, podľa čoho sa majú riadiť. Nemá to systém. Všetko, čo by teda systém mohlo zjednodušiť a spojiť odborníkov s politikmi do spoločného rozhodovania, by veľmi pomohlo. Napríklad teda obnovený permanentný krízový štáb alebo iný spôsob, ako rozhodovanie spružniť. Ale určite by som to privítal.

Foto TASR – Jaroslav Novák

Prečo v pondelok nezasadal Ústredný krízový štáb?

Netuším, prečo ho nezvolali. Aj preto som sa rozhodol, že situáciu zoberieme do našich rúk v dobrom zmysle slova. A my si nechceme nič dokazovať, ja proste konám. Vôbec nerozumiem, prečo iní nekonajú. Nikto nám to nevysvetlil, jednoducho to nechápem. Toto má byť otázka na ministra vnútra, on je predseda a treba sa ho opýtať, prečo štáb nebol, hoci ho aj niektorí ministri pred mimoriadnym rokovaním vlády avizovali.

Čo vám chýba na Ústrednom krízovom štábe, ktorý má pri opatreniach predposledné slovo, no teraz nemal priestor vyjadriť sa?

Chýbajú mi tam ľudia, ktorí šéfujú epidemiológom, teda konzíliu odborníkov. To mi tam chýba. Je tam síce pán profesor Krčméry či pán hlavný hygienik Mikas, čo sú podľa mňa veľkí odborníci, ale myslím si, že na každom štábe by mal sedieť profesor Jarčuška alebo niekto, kto teda šéfuje odborníkom, a mal by jasne vyjadrovať to, čo chcú epidemiológovia alebo nie. Na Ústrednom krízovom štábe sú dnes najmä tí, ktorí majú vykonávať rozhodnutia epidemiológov a vlády.

Takže vám na krízovom štábe chýba viac odbornosti?

Chýba mi tam väčšia pružnosť a jasné pomenovanie veci. Niekedy miesto toho, aby sme si povedali, čo sa predkladá, ako sa to navrhuje a ako by sa mal k tomu Ústredný krízový štáb vyjadriť, tak ide skôr – ako Česi vravia – o také „povídání“. Príliš veľa povídání, ale nemáme na stole jasný návrh toho, čo máme robiť.

Niekedy tam nie je ani jasne napísané, s čím tam vláda prišla, len sa opíše, aká je situácia, a potom sa dostaneme do stavu, že nám nie je predložený presný návrh toho, o čom by sme mali povedať, či je alebo nie je vykonateľné, ale skôr tam diskutujeme namiesto toho, aby sme rozhodovali.

Po tom, ako vláda v pondelok neschválila sprísnenie opatrení navrhnuté Pandemickou komisiou vlády, ste vystúpili v televízii s tým, že nerozumiete, prečo k sprísneniu vládnych opatrení nedošlo, a za Úniu miest Slovenska ste vyzvali vládu k okamžitému zákazu vychádzania. Vláda k nemu pristúpila až dnes, no i o prísnosti dnešných opatrení možno polemizovať. Zhodujete sa s názormi odborníkov, že k tomuto kroku prichádza neskoro?

Viete, ja v tejto chvíli v prvom rade vnímam jednoznačnú vec, že už reálne ide o životy ľudí. Informácia, že každý piaty človek, ktorý sa dostane do nemocnice s covidom, zomiera, fakt, že sa to už dotýka vašich priateľov, blízkych, známych, ktorí zomierajú v nemocniciach, a v tejto chvíli sa rozprávať, čo budú robiť ľudia v obchodoch, ktorí nakúpili zásoby a potrebujú ich predať, tak prepáčte, ale to nie je dobrá debata. Samozrejme, treba si sadnúť a povedať, ako vykompenzujeme tieto prípadné ekonomické straty, ale okamžite treba jednoducho povýšiť ochranu života nad všetky ekonomické záujmy, vyhlásiť lockdown a znížiť mobilitu. To je v tejto chvíli kľúčové.

Spomínali ste výrazné zníženie mobility. Malo podľa vás dôjsť aj k jej obmedzeniu medzi regiónmi?

Ja si myslím, že určite áno. Veď viete, mali sme veľmi tvrdé opatrenia v prvej vlne a dnes sa hovorí, že je situácia 50- alebo až 70-násobne horšia ako vtedy. A vydržali sme to. Som presvedčený o tom, že sme schopní to zvládnuť, len potrebujeme mať jasné pravidlá a jasné vysvetlenie, prečo to tak má byť. Lebo, opakujem, tu ide o ľudský život. A to doslova a do písmena.

Mnohí z nás máme priateľov, ktorí majú svoj vek, starých rodičov, rodičov a dnes sa už naozaj môže stať hocikomu, že ochorie a zomrie. Tá predstava, že sa ma to netýka, je nezmyselná.

Čo by ste teda urobili vy?

Určite by som nabral odvahu a zakázal aj cestovanie medzi okresmi. Aj keď sa ľudia budú hnevať, som hlboko presvedčený, že tvrdý lockdown aj zakázanie vychádzania medzi okresmi určite za pár týždňov prinesie výsledky. Ľudia by tak pochopili, že to bola jediná cesta. Ja som presvedčený, že ľudia sú pripravení to pochopiť. Len dnešné autority, teda epidemiológovia, odborníci a vláda, by sa mali spolu postaviť a všetkým opäť vysvetliť, prečo to musíme urobiť. A verte mi, že ľudia to pochopia. Ale keď sa naťahuje čas a ďalší zomierajú, tak, samozrejme, ľudia strácajú nádej a poviem otvorene, vláda hazarduje s dôverou. A to je veľmi nebezpečné.

Čo vás okrem tohto v našom súčasnom boji s pandémiou vyrušuje?

Vyrušuje ma, že aj v tejto ťažkej situácii sa ekonomika stále dáva na roveň ľudského života. A teraz pozor, ja nespochybňujem, že to je dôležité. Ale hovorím, že tu musí nastúpiť vláda Slovenskej republiky, od ktorej to každý očakáva, a povie tak ako Holanďania, že zatvárame krajinu, ide o život a prijmeme všetky opatrenia, aby sme vykompenzovali všetky ekonomické straty. Toto je úloha vlády. Toto má urobiť a nájsť akýkoľvek spôsob, aby to zvládla. Nevyhýbať sa tomu.

Teraz už treba naozaj rázne konať a ja nerozumiem tomu, na čo sa tu čaká. Lockdown tu má byť už od zajtra a má byť tvrdý. Jednoznačne treba urobiť všetko preto, aby sme zastavili toto nekontrolovateľné šírenie vírusu a čo najviac sme znížili mobility. Pripadá mi trochu alibistické až schizofrenické, že niekto hovorí, že bude trpieť ekonomika, a na druhej strane ten istý človek povie: „Prosím vás, vážení, nechoďte do tých obchodov a nič si nenakupujte, zostaňte doma, lebo to nemá žiadny zmysel, lebo sa nakazíte.“ Prosím vás, čo je toto za blbosť? Na jednej strane rozprávame o tom, čo sa stane, keď zavrieme ekonomiku, a na druhej strane ten istý človek vyzýva ľudí, aby zostali doma?

To je také, že som za a dokonca aj proti. Túto schizofréniu treba odstrániť. Je jasné, že mobilitou sa šíri vírus, treba dať poriadny lockdown, zákaz vychádzania a vláda má povinnosť na čele s ministrom hospodárstva riešiť kompenzácie pre týchto podnikateľov. Toto je teraz ich hlavná úloha a to majú urobiť. Nie hádať sa tu o testy a naťahovať čas. 

Narážate touto schizofréniou na ministra hospodárstva Richarda Sulíka?

No, nazvem to skôr, že na stranu SaS. Na jednej strane hovoria, že nezatvárajme ekonomiku, a na druhej strane povedia, že nemáte chodiť do obchodov, lebo mobilita. Pritom teraz už naozaj ide o život.

Prečo teraz podľa vás vláda stále dostatočne nepočúva hlas odborníkov a ani samospráv?

Priznám sa vám, že tiež si často kladiem túto otázku. Hovorím, že nechcem vynášať súdy, lebo nepoznám to pozadie. Nemáme dostatok informácií. Ale z môjho pohľadu ako človeka, ktorý zažil aj prvú vlnu v Ústrednom krízovom štábe, videl premiéra, ako funguje, a videl ho napríklad aj pri celoplošnom testovaní, vidím, že tá odvaha tam nechýba. Alebo nechýbala. Robil ťažké a tvrdé rozhodnutia, odvážne. Teraz mám pocit, že tá odvaha sa z neho zrazu v posledných týždňoch vytratila.

Je to premiérovou chýbajúcou odvahou alebo skôr tvrdohlavosťou a odmietaním ustupovať so svojich pozícií a robiť kompromisy?

Vidím to skôr tak, že zrazu premiér aj vláda stratili odvahu. Hlavne premiér nie je dnes podľa môjho názoru schopný tresnúť do stola a povedať – takto to bude. Ako dal napríklad úlohu ministrovi školstva, tak mal dať aj úlohu ministrovi hospodárstva, ale nie v nákupe testov. Mal mu dať za úlohu nájsť kompenzáciu na to, čo má urobiť, keď pôjdeme do tvrdšieho lockdownu.

Jednoducho, tá odvaha, ktorú som v ňom od začiatku cítil a ktorá bola prítomná aj pri celoplošnom testovaní, sa stratila. Posledný mesiac sa to všetko niekde vytratilo a možno existujú v zákulisí argumenty, ktoré hovoria o tom, že nie je dobré byť teraz odvážny, lebo... Ale ja ich nepoznám. Čiže v tejto chvíli sám sebe kladiem otázku, čo sa stalo s premiérom, kde je jeho líderstvo a drajv na bránku. Tomuto v poslednom čase prestávam rozumieť. Nemám však dostatok informácií, takže nechcem vynášať súdy. No mrzí ma to, lebo práve premiér teraz odvahu potrebuje.

Líderstvo a odvaha je jedna vec. Mnohí však dnes hovoria o tom, či vôbec premiér agendu boja s pandémiou popri ostatných dôležitých opatreniach zvláda a či by ju nemal odovzdať niekomu inému. Súhlasíte?

Nie, nesúhlasím. Takto otázka podľa mňa vôbec nestojí. Premiér je proste premiér. Premiér si tú pozíciu zaslúžil a jednoducho každý líder má krajinu viesť. Ľudia to od neho očakávajú. Podľa mňa to odovzdať nemá. Skôr to je o tom, že má zorganizovať priestor tak, aby rozhodnutia boli pružnejšie. Ale určite by túto agendu nemal premiér nikomu odovzdávať, nebolo by to dobré.

Odporúčame