Koronakríza Vláda neprijala návrh pandemickej komisie, zákaz vychádzania je však stále v hre

Vláda ani desať dní pred Vianocami na mimoriadnom rokovaní neschválila návrh opatrení Pandemickej komisie vlády. Informoval o tom po rokovaní minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý vzápätí uviedol, že k nejakému sprísneniu opatrení však určite dôjde.

A v hre je aj zákaz vychádzania. Či však bude platiť aj pri cestovaní medzi okresmi, a či sa mu bude dať vyhnúť negatívnym testom, stále nie je jasné.

Prísnejším opatreniam sa od budúceho pondelka však Slovensko nevyhne. Potvrdil to aj minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý rovnako tvrdí, že situácia je vážna a vírus sa momentálne vymkol spod kontroly.

Nové opatrenia vláda schváli až na stredajšom rokovaní spolu s novým covid automatom. Následne ich predstaví. Kým začnú platiť nové opatrenia, minister zdravotníctva ľudí vyzýva k osobnému lockdownu a eliminácii kontaktov. 

„Sprísnenie sa nebude týkať len zatvorenia obchodných prevádzok, ale v hre je aj zákaz vychádzania s výnimkami, ktoré by sme potom radi došpecifikovali tak, aby sme čo najviac eliminovali hrozbu epidemiologického rizika počas nasledujúcich sviatkov,“ povedal Krajčí.

Podľa slov šéfa rezortu zdravotníctva sa na vláde rokovalo o troch termínoch skoršieho sprísnenia opatrení, nemali však na ich presadenie dostatočnú podporu medzi ministrami. „Je to vec politického konsenzu, nie je všetko len o epidemiologickej situácii,“ dodal s tým, že vláda musí podľa neho myslieť aj na psychické zdravie a sociálne podmienky.

Napriek tomu však Krajčí za rozhodnutím Pandemickej komisie vlády stojí a uvedomujúc si zhoršovanie situácie v nemocniciach vyzýva ľudí, pokiaľ chcú mať „pekné Vianoce“, aby minimalizovali svoje sociálne kontakty. Apeluje na zodpovednosť. „Urobte si lockdown sami,“ dodal.

Deťom, ktoré zatiaľ chodia do školy, odporúča aspoň päťdňovú domácu karanténu pred návštevou starých rodičov počas sviatkov. Karanténa je podľa jeho slov efektívnejšia ako testovanie. „Testovanie môže vzbudiť falošný pocit istoty, že som negatívny a už na druhý deň môžem byť pozitívny,“ povedal. Platí to podľa neho ako pri antigénových, tak aj pri PCR testoch.

Rovnako nabáda zamestnávateľov, aby svojich zamestnancov od zajtrašieho dňa nechali pracovať v režime home office. Vírus je podľa neho vo fáze nekontrolovateľného šírenia. „Nikto z nás nevie, kto je nakazený,“ tvrdí. Poznamenal, že ľudia by sa mali vyhnúť tlačeniciam v obchodoch. 

Sulík ocenil Krajčího automat

V suvislosti s Covid automatom Sulík ocenil, že Krajčí predložil predvídateľný a logický plán, na základe ktorého sa bude postupovať v rámci regiónov. Podľa neho ide o akýsi semafor. Ľudia by tak mali dopredu vedieť, čo ich čaká, ak sa epidemiologická situácia zhorší či zlepší, a k akému uvoľňovaniu v prípade zlepšenia dôjde.

Rozdiel medzi semaforom zdravia, ktorý predložil Sulík, a tým, ktorý predstavil v pondelok Krajčí, je podľa Sulíka hlavne v tom, že od nejakého času a fázy budú platiť celoplošné opatrenia.

Na pristúpenie k nim musí byť v nemocniciach 1500 hospitalizovaných ľudí a faktor šírenia vyšší ako 1,1. Rovnako počet nových infikovaných prípadov musí prekačovať číslo tisíc. „Ak budú tieto hodnoty splnené, tak sa prechádza na celoplošné opatrenia a také nás čakajú od pondelka,“ povedal Sulík.

Minister hospodárstva Richard Sulík, minister zdravotníctva Marek Krajčí a podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý. FOTO TASR - Jaroslav Novák

Ak však hodnoty splnené nebudú, Slovensko prejde na regionálne opatrenia. Minister hospodárstva to považuje za veľmi rozumné. V utorok sa ešte podľa Sulíka uskutoční pracovné stretnutie, kde chcú doladiť technické detaily automatu.

Sulík rovnako verí, že keď po Novom roku, ak nie všetci, tak aspoň niekotré regióny, sa budú môcť vrátiť k normálnejšiemu životu.

V súvislosti s antigénovými testami Krajčí povedal, že ich je viac ako 3,5 milióna. Teda dostatok na to, aby ich využili tí, ktorí ich najviac potrebujú. Nie však dosť na plošné testovanie, ktoré podľa neho v danom čase nie je alternatívou.

Zdravotníci vyzývajú premiéra, aby pandémiu riadil permanentný krízový štáb

Po prezidentke Zuzane Čaputovej a predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi chcú na čele boja s pandémiou vidieť miesto premiéra Igora Matoviča niekoho iného aj zdravotníci.

Primár interného oddelenia v považskobystrickej nemecnici Milan Kulkovský spolu s infektológom z bratislavských Kramárov Petrom Sabakom a lekárkou Veronikou Kurilovou iniciovali výzvu zdravotníkov premiérovi, ktorého žiadajú o obnovenie Permanentného krízového štábu.

„Profesijná česť nám nedovolí prizerať sa na hroziaci kolaps našich nemocníc, zvyšujúci sa počet hospitalizovaných pacientov a najmä obetí. Na obete Covid-19 sa nemôžeme pozerať ako na čísla. Boli to starí rodičia, rodičia, matky, otcovia, súrodenci, deti, kolegovia, priatelia. Boli jednými z nás,“ píšu iniciátori výzvy, podľa ktorých sú minulotýždňové schválené opatrenia nepostačujúce.

Členovia bývalého permanentného krízového štábu, zľava Robert Mistrík, europoslanec za OĽaNO Peter Pollák, Peter Visolajský a Peter Škodný na krízovom štábe na Úrade vlády. FOTO TASR - Martin Baumann

„Zdravotníci pracujúci v nemocniach a ambulanciách si uvedomujú, že sa musia spojiť v boji za zdravotníctvo a za svojich pacientov,“ uvádzajú vo výzve, ktorú v priebehu troch dní podpísalo už vyše 600 ľudí, prevažne zdravotníkov z celého Slovenska a podporuje ju aj nezávislá iniciatíva slovenských vedcov a odborníkov Veda pomáha - COVID-19.

Premiéra vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu a hroziaci kolaps nemocníc žiadajú o neodkladné presunutie kompetencií v boji s COVID-19 na tento štáb. Práve ten by mal navrhovať, vyhodnocovať a koordinovať opatrenia zamedzujúce šírenie koronavírusu.

Permanentný krízový štáb, ktorý fungoval aj počas prvej vlny, by mal podľa nich nahradiť činnosť Pandemickej komisie a Ústredného krízového štábu. Od jeho opätovného zriadenia si sľubujú koniec chaosu v prinášaní jednotlivých návrhov opatrení a ich uvádzania do praxe.

Štáb by podobne ako v prvej vlne mal denne monitorovať aktuálnu situáciu a s podporou vlády konať okamžite kreovaním účinných opatrení, ktoré by boli výsledkom diskusie medzi odborníkmi všetkých dotknutých ministerstiev, lekárov a vedcov.

„Prax nám ukazuje, že od návrhu po realizáciu opatrení môže prejsť aj niekoľko dní,“ píšu s tým, že si uvedomujú, že konečné rozhodnutie stojí na volených politikoch, ktorí za ne aj preberajú zodpovednosť. Žiadajú však vládu a predstaviteľov samospráv, aby v prípade zriadenia Permanentného krízového štábu rešpektovali návrhy a riešenia ním navrhnuté.

Permanentný krízový štáb, na čele ktorého stál počas prvej vlny manažér Peter Škodný, bol v polke júna rozpustený, a už sa opätovne neaktivoval. Bývalí členovia štábu Peter Škodný, Peter Visolajský, Robert Mistrík a Vladimír Krčméry sú dnes súčasťou Ústredného krízového štábu.