Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivosť Komentáre a názory
14. december 2020

Rodičovský bonus

Ambiciózna reforma dôchodkov, ktorá nie je bez rizika

Vladimír Palko a Milan Krajniak chcú napraviť konštrukčnú chybu penzijného systému.

Ambiciózna reforma dôchodkov, ktorá nie je bez rizika

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. FOTO TASR - Radovan Stoklasa

V minulotýždňovej pene dní trochu zapadlo, že hnutiu Sme rodina sa cez poslanecký pozmeňovací návrh k ústavnej novele z dielne ministerstva spravodlivosti podarilo presadiť do ústavy zásadné zmeny dôchodkového systému. Za zmienku stojí najmä možnosť detí prispievať zo svojich odvodov na dôchodky priamo vlastným rodičom – takzvaný rodičovský bonus.

Náprava krivdy

Ide o koncept, ktorým sa Vladimír Palko zaoberá už asi štrnásť rokov. Chce prostredníctvom rodičovského bonusu napraviť súčasnú nespravodlivosť v penzijnom systéme, keď ženy majú v priemere tým nižší dôchodok, čím viac detí priviedli na svet a vychovali. Kým sú totiž na materskej dovolenke, nerozvíjajú svoju kariéru a následne majú nižšie platy i nižšie dôchodky. Na druhej strane, ich deti neskôr, keď sa zamestnajú, svojimi odvodmi paradoxne udržujú dôchodkový systém v chode.

Rodičovský bonus, vďaka ktorému budú pracujúce deti môcť časť svojich odvodov poukázať priamo rodičom, má túto diskrimináciu rodín s deťmi zmierniť. Uvažuje sa asi o pätine odvodov na starobné penzie.

Práve od nákladov rodičovského bonusu sa odvíja jeden z hlavných protiargumentov: jeho zavedenie bude mať negatívny vplyv na vyhliadky verejných financií. Podľa kritikov ako Ján Šebo vytvorí rodičovský bonus v penzijnom systéme sekeru až vo výške 1,3-miliardy eur ročne.

Naproti tomu, Vladimír Palko kontruje, že náklady budú tvoriť asi polovicu tejto sumy. Rodičovský bonus totiž neodvádzajú pracujúci, ktorých rodičia ešte nie sú na starobnom dôchodku alebo už nežijú. No aj 600 či 700-miliónov eur je veľká suma a ministerstvo práce by malo jasne tlmočiť, odkiaľ má prísť.

Rodičovský bonus má byť naviazaný na tri podmienky: pracujúce dieťa bude musieť samo súhlasiť s odvedením časti svojich odvodov rodičom, rodičia už sú na starobnom dôchodku, a rodičia aj naozaj dieťa vychovali.

Rôznorodá realita slovenských rodín je ďalším zdrojom kritických argumentov: čo s deťmi, ktoré pracujú v zahraničí? Čo keď jeden rodič sa na výchove dieťaťa podieľal celé jeho detstvo, kým druhý rodič opustil rodinu, keď dieťa bolo na prahu puberty (inak povedané, časť detstva sa o dieťa staral, ale potom už nie)? Čo keď dieťa umrelo skôr, ako sa zaradilo do pracovného procesu a než jeho rodičia odišli na dôchodok? Čo s rodičmi, ktorí sa naplno musia starať o postihnuté dieťa, ktoré nikdy nebude pracovať a odvádzať rodičovský bonus?

A neprehĺbi tento inštitút niektoré napätia v rodinách? Čo napríklad, ak sa jeden súrodenec rozhodne rodičovský bonus odvádzať, ale ďalší súrodenec nie? A bude možné, aby napríklad po čase pracujúce dieťa podporu pre rodičov na dôchodku stiahlo? Scenárov, ktoré môžu nastať, je mnoho.

Inzercia

Iste, rodičovský bonus nemá riešiť všetky možné situácie, ktoré v našom sociálnom systéme či v rodinných vzťahoch môžu nastať. Vláda má navyše právo určitý vzorový rodinný model finančne podporiť, keď sa na ten viaže množstvo spoločenských dobier.

Jedným zo znakov konzervatívneho prístupu k sociálnej politike je – snažiť sa ísť cez podporu rodiny či iných prirodzených sietí a komunít, pričom konzervatívci by si túto perspektívu nemali dať vziať. Na druhej strane, kým jednu nespravodlivosť má rodičovský bonus ambíciu napraviť, mohol by tento inštitút zvýrazniť iné pociťované nespravodlivosti.

Podpora rozhodnutia mať deti?

Okrem ambície riešiť znevýhodnenie rodín s deťmi v súčasnom dôchodkovom systéme sa s rodičovským bonusom spája ešte jedna nádej. Priebežný systém dôchodkového zabezpečenia je niekedy opisovaný ako finančná a demografická pyramídová hra. Je totiž závislý od vstupu nových pracujúcich prispievateľov do systému, akurát sám je podozrivý, že prispieva u ľudí k oslabovaniu motivácie mať a dobre vychovať väčšie množstvo detí. Početné potomstvo ako forma poistenia na starobu totiž s existenciou štátnych priebežne vyplácaných dôchodkov odpadá. A ani druhý pilier tento problém nerieši.

Rodičovský bonus by vďaka svojej adresnosti mohol prispieť k obnove týchto medzigeneračných motivácií a slúžiť tak aj ako dlhodobé opatrenie na podporu pôrodnosti. No bavíme sa o relatívne malých príspevkoch k dôchodkom, vyplácaných desaťročia po rozhodnutí rodičov o tom, či mať deti a koľko.

V každom prípade, ak by rodičovský bonus prispel k zvráteniu neradostných demografických vyhliadok Slovenska, bol by to pekný „bonus navyše“. Koncept presadzovaný Vladimírom Palkom a Milanom Krajniakom by sa stal príkladom analyzovaným aj v iných krajinách.

Len či sa už rodinné väzby vo väčšine našej spoločnosti neoslabili za hranicu, keď je cesta naspäť nemožná.

Odporúčame