Pohľad zvonka Je to pomerne zlé, ale čo ďalej, ak chceme Vianoce bez väčších opatrení?

Je to pomerne zlé, ale čo ďalej, ak chceme Vianoce bez väčších opatrení?
Foto TASR – Jaroslav Novák
Slovensko sa zaseklo v nekonečnej diskusii, či testovať celoplošne alebo nie. Ale uniká nám pointa.
 
Vypočuť článok
Pohľad zvonka / Je to pomerne zlé, ale čo ďalej, ak chceme Vianoce bez väčších opatrení?
0:00
0:00
0:00 0:00
Richard Kollár
Richard Kollár
Matematik, venuje sa dynamickému modelovaniu v prírodných vedách. Pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Ďalšie autorove články:

Predikcia Keby sme mali zaočkovanosť 50 percent, v nemocniciach by bolo o tisíc ľudí menej

Dnešné čísla asi prekvapili mnohých, aj keď ich na druhej strane mnohí asi očakávali. 1811 pozitívnych PCR testov, 937 pozitívnych antigénových testov za jeden deň.

Pri priemernej odhadovanej senzitivite antigénov 50 % voči PCR testom, po odpočítaní odhadovaných duplicít odhadujem, že tieto parametre zodpovedajú cca 1811 + 1,8 x 937 pozitívnych PCR jednotiek z minulosti, t. j. podľa mojich odhadov sme opäť na čísle cca 3500 za deň (ale len ten dnešný, uvidíme, čo ďalej v nasledujúcich dňoch). A to aj po dobrovoľnom plošnom Ag testovaní cez víkend v cca 500 obciach a mestách.

Toto znie možno hrozivo, ale nie je to až také zlé, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Spolu sa urobilo viac ako 31 000 testov, čiže upravená pozitivita testov (vzhľadom na jednotky PCR) je len cca. 11,1 %. A to je mierne zlepšenie voči druhej polovici októbra.

Z toho sa dá usúdiť, že situácia u nás je cca podobná ako medzi 10.-20. októbrom. Stále ďalšie a ďalšie dáta nás posúvajú presnejšie a presnejšie do tohto obdobia. Ale zlou správou je to, že sa takisto zrejme vraciame do obdobia pomerne rýchleho rastu počtu prípadov, špeciálne na niektorých miestach. K tomu určite podajú viac informácií Dáta bez pátosu, aj keď zatiaľ nemajú ako započítať antigénové testy, lebo tie sa nereportujú po okresoch.

Škoda, rozumeli by sme situácii na Slovensku lepšie, ale možno to reportovať nejde. To bol, samozrejme, vtip.

Je to pomerne zlé, ale čo ďalej?

Ak vychádzame z premisy, že Vianoce chceme mať bez väčších opatrení, tak sme v peknej šlamastike. Vianoce predstavujú z epidemiologického hľadiska najrizikovejšie obdobie roka, mixing ľudí je v tom čase každoročne obrovský. Miešajú sa skupiny, ktoré sa celý rok nikde nepretínajú a ich vzdialenosť v sieti priamych kontaktov je vysoká.

Obyčajne za týždne pred Vianocami stretnem na kapustniciach a iných vianočných stretnutiach stovky ľudí, príjemné posedenie absolvujem aspoň jedno za deň, a to zväčša s ľuďmi, ktorých som celý rok nevidel. Nečudo, že január je každoročne mesiacom nástupu chrípkových epidémií. Dáva to úplne zmysel.

Takže späť k šlamastike. Asi by nik z nás nechcel teraz rozhodovať o tom, ako tento problém riešiť. Je zapeklitý a je asi nad sily ktoréhokoľvek jednotlivca si s niečím takým poradiť.

Efekt plošného testovania na Slovensku, ktoré sme uskutočnili v novembri, už čiastočne vidíme. Asi je väčšine ľudí už jasné, že ak nechceme koncom decembra vidieť zase polovicu októbra plus vianočný bonus, tak musíme nutne zatiahnuť brzdu. A že to nejakým testovaním už asi nezachránime, ani teoreticky.

A to ešte prilejem olej do ohňa, lebo deti potrebujú ísť do škôl. Už nielen začína byť, ale je to pre ne neudržateľné, aby mali len dištančnú výuku (nielen sociálne, psychologicky, ale aj z hľadiska osprostievania, teda z pohľadu budúcich strát celej krajiny, ako už vyčíslili niektorí ekonómovia u nás aj v zahraničí).

Čo teda robiť?

No, asi nám zostáva len to, čo robia iné krajiny. A čo vieme, že funguje. Áno, je to anglické slovo skladajúce sa zo zámku a zo smeru dole. Avšak asi lepšie by bolo to nazývať tak, ako napr. v Singapure – Circuit breaker period, t. j. obdobie prerušenia grafu kontaktov.

Mnoho vecí môže fungovať ďalej. Už sme sa naučili, ako držať v prevádzke veľké podniky, voziť jedlo na donášku či ako sa dá chodiť takmer bez rizika aj bez rúška do prírody. Možno dokážeme udržať v prevádzke aj nemocnice a polikliniky, ak sa tam pacienti budú objednávať na presný čas a bude sa tam pri vstupe do budovy robiť poriadny skríning antigénovými testami.

Čo však treba obmedziť? Určite do čo najväčšej miery na určitý čas stretávanie väčších skupín (viac ako dvaja ľudia mimo svojej domácnosti sú už, žiaľ, väčšia skupina), ktoré nie je nevyhnutné. A na všetko ostatné azda už máme antigénové testy.

Tie sa dajú používať opakovane v DSS, na kritických miestach pre infraštruktúru, na miestnych úradoch, na polícii, medzi väzenskou strážou, teda všade tam, kde je potrebné dlhodobo monitorovať stav zamestnancov, klientov a podobne. Treba ich robiť každých 4-5 dní alebo aspoň raz za týždeň, keď sa nedá inak, všetkým týmto skupinám. Na niečo také by sme už mohli teoreticky mať dostatok testov, pomôcok a predpokladám, že aj zdravotníkov.

A čo so školami? To je ťažký oriešok, tam to asi antigénom nedáme a treba rozmýšľať nad inými diagnostickými metódami, ak tam chceme urobiť väčšiu zmenu. Školy sú dôležité a mohli by sme kvôli ich otvoreniu aj niečo obetovať, ale musí to byť zmysluplný obchod.

No a v regiónoch, ktoré sú na tom najhoršie a ktoré najviac rastú, si znovu aktívne pomôžme plošným testovaním antigénovými testami. Urobme to na menšom množstve miest, ale urobme to poriadne. Dobre vytrénovanými vytieračmi, za čo najlepších podmienok a čo najlepšími testami. A otestujme ľudí opakovane a dohliadnime na to, aby sa pozitívni naozaj izolovali. Ponúknime im overovací test presnejším antigénom tak, aby mali väčšiu istotu, že sú skutočne pozitívni.

Dlhodobá stratégia

Totiž rôzne technológie testovania – PCR, antigén, lamp, protilátky, rôzne typy vzoriek – výter, slina, kloktanie, krv, stolica a rôzne testovacie stratégie – koho kde a čím testovať, či poolovať vzorky, koho ako dlho karantenizovať, či ktoré a kedy testy overovať, dnes poskytujú nesmierne široké možnosti.

Slovensko sa zaseklo v nekonečnej diskusii, či testovať celoplošne alebo nie. Ale uniká nám pointa. Treba sa teraz poriadne zamyslieť, aké máme iné možnosti, čo všetko vieme už dnes urobiť optimálnejšie, ako najlepšie využiť ľudské a iné zdroje, ktoré máme k dispozícii. Je čas sa pohnúť ďalej v diskusii a iniciatíva Veda pomáha tejto otázke bude venovať budúci utorok diskusiu odborníkov. A dúfajme, že ponúkne čoskoro aj ucelenú stratégiu, ako postupovať ďalej pomocou celej batérie testov.

Zlou správou na dnes je však asi to, že ani najlepšia stratégia nám nepomôže v tom, aby sme sa vyhli prísnejším opatreniam počas decembra (ak chceme mať uvoľnenie počas Vianoc). Všetky stratégie majú svoje limitácie. A tak je potrebné najprv zlepšiť epidemiologickú situáciu tak, aby sme počas decembra, ale najmä počas roku 2021 mohli fungovať čo najlepšie.

Diagnostika, ktorá to umožňuje, už v princípe existuje. A v kombinácii s príchodom vakcín naozaj prichádza nádej, že veci budú už čoskoro lepšie.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Slovensko Vianoce Koronakríza
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť