Predikcia Keby sme mali zaočkovanosť 50 percent, v nemocniciach by bolo o tisíc ľudí menej

Slovensko sa aktuálne blíži k maximálnej kapacite svojho zdravotníctva. Napríklad pľúcne ventilácie už využívame na 97 % a v troch krajoch na 100 %. Snažili sme sa odhadnúť, o koľko lepší alebo horší by bol dnešný výsledok, ak by sme boli lepšie alebo horšie zaočkovaní.

Orámované čísla v tabuľke reprezentujú aktuálne čísla (v čase výpočtu). V nemocniciach sme mali 12. 11. 2021 hospitalizovaných 2 626 ľudí s ochorením COVID-19 a zaočkovanosť bola približne 45 % celej populácie.

Počas prebiehajúcej vlny variantu delta bolo do nemocnice prijatých spolu 8 702 pacientov s kovidom. Na ŠÚKL bolo od začiatku vakcinácie na Slovensku nahlásených spolu 1 091 osôb so závažnými vedľajšími príznakmi po podaní vakcíny.

Scenár 50-percentnej zaočkovanosti

Ako by situácia vyzerala, ak by sme mali už dnes zaočkovaných 50 % celej populácie? Náš odhad je, že v nemocniciach by bolo dnes 1 561 pacientov s kovidom. To je o 41 % menej pri zvýšení zaočkovanosti len o 5 percentuálnych bodov.

Týchto 41 % môžeme rozložiť na dva efekty. 7 percentuálnych bodov tvorí priamy efekt zaočkovanosti na počet hospitalizovaných pacientov – zaočkovaní ľudia majú asi 6- až 7-krát nižšie riziko, že sa dostanú do nemocnice, aj keby sa infikovali kovidom.

Ďalších 34 percentuálnych bodov tvorí nepriamy efekt zaočkovanosti, ktorý spomaľuje celkový rast epidémie v populácii – čiže v tomto scenári by sme mali incidenciu (počet nových reportovaných prípadov pozitívnych PCR testov) iba 664 na stotisíc obyvateľov, nie 1 052.

Ak by sme dnes mali napríklad 60-percentné zaočkovanie celej populácie (podobne ako v Česku či Rakúsku), v nemocnici by sme očakávali len približne 544 ľudí s ochorením COVID-19, čo je približne jedna pätina aktuálneho stavu 2 626.

Zároveň by takto klesol aj celkový počet ľudí prijatých s kovidom do nemocníc od začiatku vlny delta až dodnes z aktuálnych 8 702 na odhadovaných približne 1 802.

Dnešný stav by sme pri zachovaní opatrení dosiahli až približne o 32 dní. Vyššia vakcinácia by viedla aj k vyššiemu počtu závažných nežiaducich vedľajších účinkov vakcín, ktoré by sa zvýšili z 1 091, ktoré sú reportované počas pandémie dodnes, na približne 1 336, teda cca o 22 % viac. Nárast počtu ľudí s nežiaducimi účinkami by bol teda výrazne menší ako počet ľudí, ktorí by sa vďaka vakcinácii nedostali do nemocnice.

Lepšia zaočkovanosť by mohla viesť aj k horšej situácii

Ako dáta správne interpretovať? Pri interpretácii je potrebné zdôrazniť, že odhad predpokladá, že by boli u nás aplikované napriek výrazne horšej alebo lepšej epidemickej situácii približne rovnaké epidemické opatrenia, ako sme v skutočnosti mali. V skutočnosti by bola v prípade lepšej zaočkovanosti pravdepodobne situácia horšia, pretože by sme mali miernejšie opatrenia.

Naopak, ak by sme boli zaočkovaní menej, opatrenia by boli prísnejšie a epidemická situácia lepšia, ako ju opisujú čísla v tabuľke, už dávnejšie by sme vtedy prekročili aj kapacity nemocníc.

Takisto odhad nemožno interpretovať ako odhad prípadného zlepšenia či zhoršenia v prípade, ak by sme v budúcnosti zaočkovali príslušné percento populácie. Preto napríklad Rakúsko alebo Česko majú v súčasnosti podobnú incidenciu ako Slovensko napriek vyššej zaočkovanosti. Súčasná pandemická vlna sa u nich začala skôr a rástla pomalšie napriek tomu, že ich opatrenia boli miernejšie.

Efekt nižších príjmov do nemocníc ako u nás však vidíme u oboch našich susedov.

Metodológia predikcie

Z dát z európskych krajín, ktoré sú počas prebiehajúcej pandemickej vlny v rastovej fáze, prípadne krátko po jej vrchole, ale majú k dnešku inú priemernú úroveň celkovej vakcinácie, odhadujeme vplyv úrovne vakcinácie na priemernú rýchlosť rastu počtu nových prípadov.

Pomocou tohto údaja odhadneme počet prijatých osôb s ochorením COVID-19 do nemocníc počas tejto vlny až dodnes a aj súčasný počet hospitalizovaných a súčasnú eventuálnu priemernú 7-dňovú incidenciu PCR testov na 100 000 obyvateľov. Detailné výpočty sú verejne dostupné v zdieľanej tabuľke vo vzorcoch.

Použité dáta pri odhade sú údaje o incidencii PCR testov a vakcinácii v európskych krajinách z verejnej databázy Our Worlds in Data, údaje o vakcinácii a hospitalizáciách z verejne dostupných dát Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva SR na GitHube spracované na portáli Vedapomaha.sk a dáta o reportovaných závažných prípadoch nežiaducich účinkov vakcín proti koronavírusu SARS-CoV-2 poskytnuté Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv SR.

Autori štúdie: Richard Kollár, Martin Šuster

Konzultanti: Katarína Boďová, Martin Huba