Plošné testovanie Liverpool verzus Slovensko

Slovensko má za sebou druhé kolo plošného testovania, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 2 milióny ľudí. Podiel pozitívne testovaných sa zatiaľ pohybuje na úrovni 0,66 percenta.

Hoci ešte s určitosťou nevieme, či išlo o posledné kolo plošného testovania, vieme, že Slovensko nebolo jediným miestom, kde došlo počas víkendu k veľkolepému manévru.

K idei plošného testovania sa pridalo aj anglické prístavné mesto Liverpool, ktoré je počtom obyvateľov podobné Bratislave a v rámci Spojeného kráľovstva patrí medzi najzasiahnutejšie ohniská pandémie koronavírusu.

V meste sa vyskytuje 301 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. V Británii tak zosobňuje niečo podobné ako Orava na Slovensku koncom septembra. Liverpool má dnes najvyššiu mieru úmrtí na Covid-19 v celom Anglicku a miestne nemocnice sú na hrane kolapsu, keďže až tretinu hospitalizovaných tvoria covidoví pacienti. Mesto spolu s okolím bolo ako prvé zaradené aj do tretieho stupňa lockdownu, v ktorom platia najprísnejšie opatrenia.

Operácia nesie prozaický názov „Moonshot“ a odštartovala deň po tom, ako v Británii vstúpil do platnosti druhý celoštátny lockdown.

Podobne ako na Slovensku si vládne špičky od testovania sľubujú zachytenie šíriteľov nákazy aj odvrátenie preťaženia nemocníc. Rovnako dúfajú, že nový spôsob boja s koronou prinesie návrat na pracoviská, socializáciu a návštevu divadiel či futbalových zápasov bez obáv zo šírenia infekcie.

Ak bude vláda úspešná, plánuje spustenie pilotného projektu v ďalších mestách a oblastiach krajiny. Týmto spôsobom by chcela pretestovať desať miliónov ľudí denne. Británia má dnes najvyšší počet obetí Covid-19 v Európe a vo svetovom rebríčku je v absolútnych číslach na piatom mieste.

Britský premiér Boris Johnson po odbere. Foto TASR/AP

Premiér Boris Johnson uviedol, že tento typ hromadného testovania „má potenciál byť silnou novou zbraňou v boji proti Covid-19“. Slovnému spojeniu „atómová zbraň“ sa však zatiaľ vyhol.

Tri metódy testovania

Na rozdiel od Slovenska sa však Liverpool nerozhodol len pre antigénové testy, ale okrem nich využíva aj PCR testy a metódu LAMP, pri ktorej ide o inovatívnejšiu a rýchlejšiu formu PCR. No zatiaľ nie spoľahlivejšiu. V tomto smere zostáva PCR naďalej „zlatým štandardom“.

Aby sme sa vyhli roztržke, ktorá rozprúdila slovenské facebooky, najmä výmenu medzi premiérom Igorom Matovičom a biochemikom Pavlom Čekanom, účastníci testovania nie sú testovaní všetkými tromi metódami súčasne.

Majú na výber medzi jednotlivými testami, pričom antigénové sú určené najmä pre bezpríznakových pacientov (čo v zásade platí aj pre prípad celoplošného slovenského testovania) a PCR prioritne pre symptomatických. LAMP metóda sa má využívať výlučne pre zdravotníkov v nemocniciach, s čím však nesúhlasí hovorca liverpoolskych univerzitných nemocníc.

Spochybnenie LAMP testov  

Pre slovenskú debatu je zaujímavé, že spor sa nevedie ani tak okolo použitia antigénových testov, hoci si odbery vykonávajú ľudia vlastnoručne, čo samo osebe evokuje viacero otázok.

Najviac výhrad je proti testovaniu LAMP metódou pomocou slín v nemocniciach, ako to navrhuje britská vláda. Neskôr by sa mal využívať práve tento typ testov aj v opatrovateľských domoch, školách a univerzitách. Tu sa ozvali viacerí odborníci, podľa ktorých validačná štúdia týchto testov v metropolitnom grófstve Greater Manchester ukázala ich nízku senzitivitu, na úrovni 46,7 percenta. Pôvodne sa odhadovala medzi 80 až 100 percentami. Preto neodporúčajú túto investíciu ani na testovanie bezpríznakových zamestnancov v klinickom prostredí.

Tu vidieť čiastočný rozdiel v ich prístupe. Pred pilotným testovaním sa Británia rozhodla pre validačnú štúdiu LAMP testov, čo sa na Slovensku v prípade antigénových testov nestalo.

Ani pred pilotným testovaním, počas neho a už vôbec nie v priebehu dvoch kôl plošného testovania, hoci naši odborníci mali záujem pretestovať pozitívne testovaných na antigénový test aj PCR metódou. To sa v prípade testovania v Liverpoole udeje. Každý pozitívne testovaný na antigénový test by mal podstúpiť ešte aj PCR test. O validáciu antigénových testov (inej značky, akú používame na Slovensku) majú viac-menej postarané.

Žena vykonáva odber vzorky počas prvého dňa celoplošného testovania na prítomnosť COVID-19 v anglickom Liverpoole. Foto-TASR/AP

Ale prečo sa tak nestalo aj na Slovensku? Na dôkladné vedecké štúdie so všetkým, čo k tomu patrí, podľa štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Petra Stachuru jednoducho nebol čas. Išlo podľa neho hlavne o absentujúci súhlas etickej komisie. To, či takýto súhlas dostal doteraz verejnosti nie celkom známy spôsob validácie testov infektológom Pavlom Jarčuškom v nemocnici v Košiciach, je ďalšou neznámou.

Pri validovaných antigénových testoch by si odborníci dnes menej lámali hlavu nad senzitivitou a špecificitou či počtom falošne pozitívnych. Premýšľali by zrejme už len nad tým, nakoľko dôležitú rolu hrá faktor teploty. Aj samotná spoločnosť SD Biosensor totiž tvrdí, že testovacie sety sa musia používať za izbovej teploty, čo v prípade plošného testovania nebol prípad všetkých odberných miest. A túto odchýlku pripúšťa aj minister obrany Jaroslav Naď.

Treba však priznať, že Briti dali slovenskej vláde trochu za pravdu, keď sa rozhodli antigénovými testami pretestovať populáciu bezpríznakových ľudí, čo bolo kritizované aj v slovenskom vedeckom diskurze. Rozdiel však zostáva v tom, že ich testy budú validované. Naše nie.

Akokoľvek, v prípade výsledkov validačnej štúdie LAMP testov spoločnosti OptiGene britská vláda uviedla, že v iných testovaniach dosiahli lepšie výsledky, a to bez zverejnenia údajov. A rozhodla sa ich aj napriek výhradám vedcov použiť. To už viac pripína prístup Slovenska.

Späť do Liverpoolu

Cieľom mesta je denne vykonať približne 14-tisíc PCR testov a okolo 50-tisíc antigénových.

Za týždeň by tak mesto malo byť teoreticky schopné pretestovať okolo 450-tisíc ľudí. V piatok, v prvý deň experimentu, bolo však otestovaných len 12-tisíc. Testovanie by však malo podľa ministerstva zdravotníctva trvať približne dva týždne.

Úmysel je otestovať každého, kto žije alebo pracuje v Liverpoole (približne 500-tisíc ľudí) bez ohľadu na to, či má alebo nemá príznaky. Rovnako deti od 11 rokov, v prípade ktorých sa vyžaduje súhlas rodiča.

Zamestnanci Štátnej zdravotnej služby (National Health Service – NHS) a vojaci pripravujúci pilotné testovanie. Foto - TASR/AP

Zásadný rozdiel v porovnaní so Slovenskom je v tom, že testovanie je dobrovoľné, bez akýchkoľvek obmedzení v prípade neúčasti či motivácie väčšej slobody na jeho participácii. Miestne autority však vyzývajú ľudí, aby sa na testovaní zúčastnili a podarilo sa im tak spoločne preklenúť nelichotivú epidemiologickú situáciu v meste. Na operáciu bolo vyčlenených 2 000 vojakov britskej armády. Veľmi podobný počet ako v prípade slovenského pilotu na Orave a v Bardejove.

Na test je možné zahlásiť sa rôznymi spôsobmi. Buď si dohodnúť termín online, telefonicky, cez špeciálnu aplikáciu, pozvaním miestneho úradu, ale aj klasicky vystátím radu na danom mobilnom odbernom mieste. Tých má v meste fungovať 236.

Mesto však obyvateľov vyzýva, aby sa sa testovaní nezúčastnili bez rezervovania si termínu a rovnako ľuďom s príznakmi neodporúča navštevovať hromadné testovacie stanice. Vyčlenilo totiž pre nich špeciálne odberné miesta.

Každý, kto má pozitívny výsledok akéhokoľvek testu, sa musí okamžite izolovať spolu so svojou domácnosťou do 14-dňovej karantény a nahlásiť svoje blízke kontakty, ktoré sa budú ďalej dohľadávať. Pri porušení karantény hrozí pokuta vo výške 10-tisíc libier, teda výrazne viac ako na Slovensku.

V prípade pozitivity nízkopríjmových obyvateľov mesta štát takéhoto človeka podporí počas doby izolácie 500 librami. Ako motiváciu účasti na testoch však vláda signalizovala možné skrátenie karantény zo 14 dní na sedem.

Pochybnosti aj medzi britskými odborníkmi

Aj v Británii však zaznievajú pochybnosti o testovaní bezpríznakových. Niektorí odborníci na zdravotníctvo, ako napríklad Allyson Pollocková, profesorka verejného zdravia na univerzite v Newcastle, kritizovali pokus v Liverpoole. V liste poslancom mesta adresovali značné pochybnosti o procese a varovali, že plány na testovanie asymptomatických ľudí sú v rozpore s radami Vedeckej poradnej skupiny pre mimoriadne situácie (Sage). Uprednostňujú preto testy u tých, ktorí majú príznaky.

Hľadanie bezpríznakových, ale infekčných ľudí pokladá profesroka Pollocková za hľadanie ihiel, ktoré sa prechodne objavujú v stohoch sena.

„Potenciál škodlivého zneužitia zdrojov a verejných peňazí je obrovský. Znepokojivé sú tiež potenciálne oprávnené záujmy obchodných spoločností, ktoré dodávajú nové a zatiaľ nedostatočne vyhodnotené testy,“ píše v liste.

Na snímke ľudia stoja v dlhom rade čakajúc na odbery vzoriek počas prvého dňa celoplošného testovania v britskom Liverpoole. Foto TASR/AP

Podľa zdravotníckych odborníkov britský testovací experiment môže byť „drahým neporiadkom, ktorý narobí viac škody ako úžitku“. Vyjadrili tak obavy po prvom dni pilotnej schémy, počas ktorej sa tvorili veľké rady. Rovnako - podobne ako vedecké hlasy zo slovenského prostredia - vyjadrili obavy nad nepreverenou kvalitou testov bez istoty ich výkonnosti v teréne.

Prešľapy

A ani v Británii sa testovanie nezaobišlo bez kontroverzných prešľapov. Okrem ignorovania validačnej štúdie LAMP testov od spoločnosti BioGene, sa britská vláda rozhodla nakúpiť anitgénové testy od spoločnosti Innova Medical. Ide o testy, ktoré neboli schválené ani WHO (na rozdiel od antigénových testov spoločností SD Biosensor a Abbott). Nami používané testy od SD Biosnesor však zas napríklad nie sú zaregistrované americkou vládnou agentúrou FDA.

Test americkej spoločnosti Innova Medical vyrábaný v Číne k tomu dodáva do Veľkej Británie a Európy mikrospoločnosť Tried and Tested. Tá nemá žiadnu kanceláriu a pôsobí mimo priestorov domu vo Wallingforde v Oxfordshire.

Vláda podpísala so spoločnosťou Innova zmluvu v hodnote 138 miliónov libier bez výberového konania, ako je to v prípade núdzového stavu povolené.

Slovensko aj po testovaní v Liverpoole zostáva zatiaľ jedinou väčšou krajinou, ktoré sa pustila do masového testovania celej populácie. No nie s najväčším počtom obyvateľstva, keďže v tomto smere nás už predbehlo viacero čínskych miest.

Už po prvých dňoch britského testovania vieme, že nielen slovenský prístup má viacero oponentov zo strany domácich vedcov. Nehovoriac o tom, že ani po druhom kole plošného testovania nemáme stále dostatočne spracované dáta a chýbajú nám potrebné analýzy na lepšie zhodnotenie. Je však pravdepodobné, že pilotné testovanie v Liverpoole vedecky odhalí vďaka validačným štúdiám viac, ako dve plošné kolá na Slovensku. A to je škoda.