Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
31. október 2020

Profesorka Pastoreková

Ak sa po tejto robustnej akcii uvoľnia opatrenia, bolo to zbytočné vypätie síl

Rozhovor s riaditeľkou Biomedicínskeho centra SAV Silviou Pastorekovou o absencii plánu boja s koronavírusom.

Ak sa po tejto robustnej akcii uvoľnia opatrenia, bolo to zbytočné vypätie síl

Hovorí, prečo so spoločným vyhlásením vedcov prišli až po pilotnom testovaní, prečo si nie je istá využitím antigénových testov počas celoplošného testovania, ako by mal vyzerať plán dlhodobého boja s koronavírusom i to, čo naučila pandémia vedu na Slovensku.

Silvia Pastoreková je riaditeľkou Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a členkou Učenej spoločnosti Slovenska. Vedecky pôsobí na Virologickom ústave, je spoluobjaviteľkou nádorového biomarkera CA9 na rozpoznanie rakovinových nádorov.

Tento týždeň ste v prezidentskom paláci prečítali stanovisko, v ktorom spolu s ďalšími vedeckými autoritami nepriamo kritizujete nápad celoplošného testovania, komunikáciu čelných predstaviteľov a apelujete na vládu i ústredný krízový štáb, aby dôkladne zvažovali svoje ďalšie kroky. Prečo takéto vyhlásenie neprišlo skôr, keďže v danom okamihu bolo jasné, že sa celoplošné testovanie už nedá zvrátiť?

Nejde o kritiku, ale o výzvu zamyslieť sa nad dlhodobou stratégiou boja proti pandémii – nad tým, čo budeme robiť nielen priamo po celoplošnom testovaní, ale aj neskôr. Koncept tejto výzvy sme začali pripravovať hneď, ako sme sa z médií dopočuli o pláne celoplošného testovania. Boli sme sklamaní, že takáto „veľká vec“ sa nekomunikovala na širšej odbornej báze.

Chceli sme náš názor prezentovať v primeranom čase slušným spôsobom, pretože práve to pokladáme za najdôležitejšie – zachovať si vzájomný rešpekt a slušnosť. Je smutné, že tieto základné princípy sa z verejnej komunikácie vytrácajú. Ako prvý sa k celoplošnému testovaniu vyjadril matematik Richard Kollár a odozva z druhej strany bola veľmi negatívna. Priznám sa, že ten dehonestujúci spôsob ma až zarazil.

Nebola práve toto chvíľa, keď ste sa mali ako vedecké autority hlasnejšie ozvať?

Nechceli sme pôsobiť kontraproduktívne v momente, keď sme ešte nemali ani základné informácie o tom, čo sa bude diať a akým spôsobom. Pilotné testovanie na Orave a v Bardejove sme v zásade vnímali ako dobrý zámer. Malo ukázať, či je tento prístup vhodný aj v celoplošnom rozsahu vzhľadom na dostupné ľudské a materiálne kapacity, a dúfali sme, že sa podarí urobiť komparatívnu štúdiu s PCR testami.

Ale to sa nepodarilo, pretože to ministerstvo zdravotníctva zamietlo.

Nemám presné informácie, prečo sa to nepodarilo, a stále tomu celkom nerozumiem. Bola to unikátna šanca, ktorá by nám pomohla lepšie pochopiť situáciu a plánovať následné kroky.

No v čase po oznámení zámeru vlády sme ešte dúfali, že to vyjde a po pilotnej fáze budeme mať k dispozícii konkrétne údaje. Ani preto sme naše vystúpenie nechceli unáhliť.

Počas týždňa sa to však vyvinulo tak, že teraz množstvo ľudí už ani nevie, čo si o tom celom má myslieť.

K tomu by došlo tak či tak. Nekonzistentnosť vo vyjadrovaní predstaviteľov vlády vnáša do atmosféry v našej krajine veľa nepokoja, ale neprináleží mi to kritizovať. Súčasná situácia vôbec nie je jednoduchá a zodpovednosť za jej riešenie je obrovská. Aj pri rozhovore s pani prezidentkou sme zvažovali, ako k vyhláseniu pristúpiť, aby sme ľudí nespochybňovali.

Keď je už testovanie tu, nech sa udeje najlepším možným spôsobom. Nakoniec, testovanie na Orave a v Bardejove bolo veľkým organizačným úspechom. Vtedy sa navyše zrozumiteľne komunikovalo, že aj pri negatívnom výsledku testu treba byť naďalej obozretný a dodržiavať všetky opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu. Pred pilotným testovaním nám teda ešte nepripadalo vhodné otvárať túto tému na verejnosti.

Čo bol teda ten moment, keď ste si povedali, že sa od tohto postupu chcete aspoň sčasti dištancovať?

Ten moment nastal po stretnutí s pani prezidentkou, keď vláda oznámila, že rozhodnutie uskutočniť celoplošné testovanie je nezvratné. Rozhodnutie bolo prijaté napriek tomu, že argumenty súvisiace s úskaliami takéhoto testovania zazneli aj z úst iných odborníkov vrátane členov konzília, no neboli vypočuté.

Zastávate názor, že už prvé kolo celoplošného testovania ukáže, že antigénové testy na základe svojich limitov spojených s ich senzitivitou a špecificitou nie sú najvhodnejšie práve pre tento typ skríningu?

Bez porovnávacích štúdií sa to asi ukáže až o nejaký čas, pretože dynamika šírenia nákazy a nástupu ochorenia COVID-19 má svoju zotrvačnosť.

Bez takejto štúdie je možné sa oprieť o dokumenty zahraničných úradov verejného zdravotníctva, napríklad amerických CDC (Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb), z ktorých je zrejmé, v akých situáciách je vhodné antigénové testy použiť. A celoplošné testovanie v režime realizovanom u nás tam nenájdete.

Platí teda, že sa na ne možno spoľahnúť len v ohniskách nákazy, prípade nemocniciach a domovoch sociálnych služieb?

Áno, antigénové testy sa môžu využiť na rýchlu diagnostiku pacientov s príznakmi ochorenia alebo s indikovaným kontaktom s chorou či pozitívne testovanou osobou. Ich výhodou je rýchlosť, nenáročnosť na prístrojové vybavenie a možnosť robiť ich priamo pri posteli pacienta. V tomto použití vidia aj naši klinickí odborníci veľký prínos.

Druhá možnosť je skríning a monitoring rizikových skupín, napríklad zdravotníckeho personálu, klientov DSS, obyvateľov komunít s úzkymi kontaktmi alebo obyvateľov regiónov s ohniskami nákazy, ktorých je dnes na Slovensku niekoľko.

Je tu aj tretia možnosť – využitie antigénových testov na plošnú epidemiologickú kontrolu výskytu nákazy v určitých oblastiach, mestách a pod. V tomto režime sa však zbierajú iba agregované dáta, ktoré sa neposkytujú spätne testovaným osobám, pretože pre jednotlivca nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu.

Dôležité pritom je, že najmä pri diagnostike a skríningu by sa antigénový test mal robiť opakovane. Tak môže napríklad lekárom poskytnúť naozaj veľmi hodnotný obraz o dynamike množenia vírusu u pacientov, ktoré im uľahčia klinické rozhodovanie. Ale pripomínam, k testu by sa malo pristúpiť niekoľkokrát za sebou.

To sa však v našom prípade celkom nedeje. Malo by celoplošné testovanie väčší zmysel, keby sa zúžil interval medzi jednotlivými kolami?

Ťažko povedať. V celoplošnom testovaní kombinujeme princíp epidemiologickej kontroly so skríningom jednotlivcov, a to aj v oblastiach mimo ohnísk, čo nie je ideálne, ale ak bude technicky a logisticky dobre zabezpečené, mohlo by aj v tomto formáte poskytnúť užitočnú informáciu. Samozrejme, stále by bolo dobré robiť popri antigénových testoch aj validáciu PCR metódou aspoň na určitej skupine vzoriek, čo sa, žiaľ, nedeje.

Treba však myslieť ešte na jednu vec. COVID-19 nie je statické ochorenie. Človek, ktorý je otestovaný v jeden deň ako negatívny, môže byť len na začiatku infekcie. Práve túto fázu je pre nižšiu citlivosť antigénových testov problematické zachytiť. Pritom o dva či tri dni môže byť už ochorenie na vrchole, s vysokou vírusovou náložou, no test to už nezachytil.

Aký by mal byť teda rozostup?

Odporúča sa testovať dva až trikrát v priebehu týždňa, čo sa však celoplošne zrejme nedá uskutočniť. Po validácii testov voláme aj preto, aby sme videli, ako môžeme rozdielne prístupy k testovaniu využiť pre dobro všetkých. Mať antigénové testy k dispozícii je naozaj veľmi užitočné, rozhodne to neboli vyhodené peniaze a išlo o dobrú investíciu. Testy samotné nijako neodsudzujeme, ale k čomu sa musíme vyjadriť, je spôsob ich použitia.

Aj k tomu však mohlo prísť v tejto miere trochu skôr. Diskusia o možných rizikách a limitoch antigénových testov je veľmi dôležitá a rozumiem, že argumenty vedy valcovala politika, no keby hlas vedcov zaznieval razantnejšie a jednotnejšie, možno by sa v Poltári dnes plošne netestovalo, lebo práve v tomto regióne to má asi najmenší význam.

Hlasy vedcov sa z rôznych médií ozývali často a aj keď neboli koordinované, boli veľmi konzistentné. V tejto téme sa my vedci angažujeme od samého začiatku, venujeme jej naozaj veľa nášho osobného času a energie, snažíme sa korektne a priebežne vyjadrovať ku všetkým aspektom vývoja pandémie na Slovensku.

Nemyslím si, že verejne dostupných informácií k tejto téme nebolo z našej strany dosť. O prednostiach a negatívach antigénových testov sme sa vyjadrovali už koncom marca. K súčasnej diskusii však nemohlo prísť skôr, pretože o zámere celoplošného testovania sme až do polovice októbra nevedeli.

V našom aktuálnom vyhlásení sme poukazovali práve na zmysel regionálneho a lokálneho prístupu. V regiónoch ako Poltár, kde je nízky výskyt nákazy, môže byť problémom práve falošná pozitivita, kým v regiónoch s vysokým výskytom nákazy skôr hrozí falošná negativita. Tieto riziká by sa mali brať do úvahy.

Vo vašom vyhlásení ste tiež prízvukovali, že je chybou dávať výsledok antigénového testu do súvislosti s infekčnosťou. Ak je totiž antigénový test pozitívny, človek je síce infikovaný a má v tele vírus, no automaticky to neznamená, že je aj infekčný. Čo vlastne pozitívny výsledok antigénového testu o infekčnosti človeka hovorí?

Keď má človek veľmi vysokú hladinu vírusu v slizniciach horných dýchacích ciest, tak je väčší predpoklad, že bude infekciu šíriť. Ale tento vzťah nie je priamy, pretože nevieme, aká hladina vírusovej nálože u daného jedinca už znamená infekčnosť a v ktorej fáze infekcie sa testovaná osoba nachádza. Pri šírení nákazy sa vírus musí z infikovaných buniek slizníc uvoľňovať, a to sa deje len v určitom časovom okne.

Pozitívny antigénový test je vlastne dôkazom prítomnosti vírusových bielkovín. Tie síce môžu pochádzať z vírusu, ktorý sa aktívne množí v bunkách sliznice hltana, ale nemusí sa z nich uvoľňovať do prostredia v miere, ktorá postačuje na šírenie infekcie. To je typické pre neskoršie fázy infekcie. Ľudia, ktorí majú pozitívny antigénový test, majú riziko byť infekční, ale nie je to definitívny dôkaz. Navyše, mieru šírenia nákazy významne ovplyvňuje aj miera kontaktov a ochrana dýchacích ciest.

Rovnako to, samozrejme, platí aj pre pozitívny výsledok RT PCR testu – ani prítomnosť vysokej hladiny RNA automaticky neznamená infekčnosť. Na dôkaz infekčnosti sa používajú metódy, v ktorých sa zo vzorky izoluje „živý“ vírus, ktorý je schopný sa množiť v bunkovej kultúre.

Platí však, že osoby pozitívne testované antigénovým testom majú vysokú vírusovú nálož, alebo aj toto je dezinterpretácia?

Nie, to sedí. Hladina vírusových bielkovín, ktorú deteguje antigénový test, je jednoznačne vysoká. Ale kľúčový problém je najmä to, že človeka s negatívnym výsledkom nemôžeme s istotou označiť za neinfekčného. V čase testovania môže mať síce menšiu vírusovú nálož, ale vírus je vo vzostupnej fáze množenia, uvoľňuje sa z buniek a o pár hodín až dní môže infekcia dosiahnuť vrchol a testovaná osoba sa stane infekčnou.

Má potom vôbec zmysel testovať antigénovými testami hranice, ako sa v posledných dňoch stále častejšie skloňuje?

Antigénové testy sa na tento účel využívajú aj v zahraničí, lebo je to síce nedokonalé, ale rýchle riešenie. Ľudí však treba neustále upozorňovať, že v prípade akéhokoľvek výsledku testu by mali zachovať opatrnosť a dodržiavať všetky základné opatrenia.

Po plošnom testovaní sa reálne môže stať, že sa odhalia limity antigénových testov, a teda ukáže sa aj množstvo falošne pozitívnych či predovšetkým falošne negatívnych. Neprispeje to podľa vás neskôr k spochybňovaniu testovania ako takého?

Obávam sa, že úroveň falošnej pozitivity tak skoro nezistíme. Ľudia, ktorí takýto výsledok testu dostanú a necítia sa chorí, pôjdu do karantény s pocitom, že sú bezpríznakoví a po desiatich dňoch si budú myslieť, že chorobu prekonali a všetko je už v poriadku. Pritom sa následne môžu pri nedostatočnej opatrnosti skutočne nakaziť.

Inzercia

Ale aj to by sme dokázali prekonať, ak by sme mali správne nastavené opatrenia, ktoré sa týkajú mobility a správania sa ľudí. Trochu zvláštne mi však pripadá, že sa plánuje presný opak. Negatívne testované osoby by sa nemali cítiť a správať neohrozene. Rovnako pozitívne testované osoby by po absolvovaní karantény mali zachovávať epidemiologicky korektné štandardy správania. Izoláciu falošne pozitívnych musíme brať ako daň tohto testovania.

Toto sa však trochu narušilo tým, že negatívny výsledok testu pán premiér označil ako lístok na slobodu.

A to je problém, lebo celý zmysel testovania, ktorý mal viesť k obmedzeniu šírenia infekcie, sa týmto neguje. Pôsobí to na mňa ako nedomyslený scenár, ktorým sa sledujú iba krátkodobé ciele. Ak sa všetci negatívni, medzi ktorými sa ocitnú aj falošne negatívni, budú môcť pohybovať ešte voľnejšie ako pred testovaním, v poriadku to určite nebude. Dopad toho rozhodnutia však uvidíme až neskôr.

Celoplošným testovaním si zrejme kúpime čas, povedzme dva či tri týždne. Ako ho správne využiť?

Po skončení plošného testovania sa určite musí výrazne podporiť systém vyhľadávania kontaktov, odberov vzoriek, okamžitého vyšetrovania indikovaných prípadov. Ak po celej tejto robustnej akcii upadneme do stavu, ktorý tu bol predtým, tak to bolo len zbytočné vypätie síl. Musíme aktívne zapracovať na tom, čo bolo zanedbávané po celé leto a po čom mnohí z nás volali.

Rovnako však môžeme zvažovať aj iné metódy detekcie, okrem PCR aj LAMP metódu a neinvazívne spôsoby odberov, napríklad slín alebo výplachu ústnej dutiny, ako sa to dnes robí v Kanade, Rakúsku, Izraeli a v iných krajinách. Tieto prístupy už moji kolegovia testujú a verím, že sa čoskoro začnú používať aj u nás.

No najväčšie obavy mám v súvislosti so stavom zdravotníctva, v akom nám všetkým dnes slúžia lekári a ostatní zdravotníci, ktorí už padajú od vyčerpania. Ak po celoplošnom testovaní nenabehneme na efektívne posilnenie ľudských a materiálnych zdrojov v zariadeniach zdravotnej starostlivosti a na podporu verejného zdravotníctva, teda vyhľadávania kontaktov, navyšovania odberov a testovania, nepriaznivému vývoju situácie sa nevyhneme.

My sme však v situácii, keď sa celoplošné testovanie dáva zo strany politikov do kontrastu s lockdownom, akoby nič medzi týmito dvomi možnosťami ani neexistovalo.

To sú dve krajné alternatívy, medzi ktorými existuje celá škála možností a postupov. V rámci nej sa dajú vybrať kombinácie vhodných opatrení, ktoré nie sú natoľko ničivé pre ekonomiku. Však sa pozrime len do susedného Rakúska. Tam sa chodí aj do divadla či do reštaurácii a je to možné hlavne preto, že tam funguje dobrý systém epidemickej kontroly a vyhľadávania kontaktov vrátane následného testovania.

Nie som stotožnená s tým, že sa termín lockdown používa iba v tej najprísnejšej verzii, pritom sa dá jeho miernejšia, racionálne regulovaná forma kombinovať s rôznymi prístupmi, ktoré sú pre ľudí prijateľnejšie. Dá sa z nich vybrať aj kombinácia, pri ktorej nemusíme úplne zabudnúť na všetko, čo sme doteraz žili.

Ak to teda zhrniem, máte pocit, že naše súčasné veľké vypätie síl nesmerujeme tým správnym smerom a po prípadnom neúspešnom celoplošnom testovaní nás čaká len tvrdý lockdown, lebo s inými nástrojmi narábať nevieme alebo sme ich zanedbali?

Tak nejako. Preto sme v našom stanovisku vedcov navrhli aj sériu krokov, ku ktorým by sme mali v prípade akéhokoľvek výsledku plošného testovania pristúpiť. Výsledky celoplošného testovania by sme mali využiť ako východiskový bod, navigáciu na ďalšie racionálne kroky. Ale ak tieto kroky nebudú nasledovať, scenár, ktorý príde, sa nikomu z nás nebude páčiť.

Čo navrhujete spraviť s „nakúpeným“ časom ako úplne prvé?

Jednoznačne najprv treba zachraňovať nemocnice a iné zdravotnícke zariadenia, aby lekári, sestry a ostatný personál mali dosť síl a prostriedkov zvládnuť zhoršujúcu sa situáciu. Potom treba posilniť po všetkých smeroch regionálne úrady verejného zdravotníctva a tiež iné štátne laboratóriá, ktoré realizujú testovanie. Následne reálne a včas finančne kompenzovať ľudí, ktorých pandémia existenčne ohrozuje. A k tomu nezabúdať ani na zrozumiteľnú a pravdivú komunikáciu smerom k verejnosti. Musíme vedieť, na čom sme.

V Nemecku je dnes dosť živá diskusia o dlhodobom riešení pandémie, ktorá u nás v tej kvalite absentuje. Na Slovensku sa stále pozeráme len na to, čo bude po víkende.

Dlhodobá stratégia je to, čo nám na Slovensku chýba. Pritom scenár máme k dispozícii už od prvej vlny.

Čo presne myslíte?

Ide o dynamické sprísňovanie a uvoľňovanie opatrení podľa toho, aký je počet kritických pacientov a aký je stav zdravotníckeho systému. Opatrenia by mali byť odstupňované na základe konkrétnych prahových hodnôt počtu kriticky chorých, pri dosiahnutí ktorých nastane zmena. Toto by mala byť naša stratégia, kým nebude dostupná vakcína.

Ľudia musia vedieť, čo sa stane, keď sa situácia zhorší, a ako môžu aktívne prispieť k tomu, aby došlo k náprave. Mali by sme mať model, s ktorým by sme počítali a vedeli, čo nás čaká pri zhoršení, ale aj zlepšení. Je to nevyhnutné, ak chceme zachovať relatívne normálny chod hospodárstva v kontexte zdravia obyvateľstva.

My však už jeden pandemický plán máme a to, ako sa k nemu pristupovalo, si tiež ešte pamätáme. Nedopadol by tento model rovnako?

Pandemický plán je dobrý dokument, detailne rozpracovaný po formálnej a organizačnej stránke, ale nič nehovorí o dynamickom modeli vývoja situácie a reakcii spoločnosti naň. Chýba mu základná línia s dlhodobou víziou do budúcnosti, ktorá počíta nielen s aktivitami štátnych orgánov, ale aj so správaním sa ľudí na základe indikátorov prahových hodnôt chorobnosti.

Malo by to byť niečo podobné, ako keď sa človek cíti zle, tak si ide ľahnúť, lebo potrebuje nabrať silu, a keď sa mu polepší, môže ísť opäť pracovať. Miera opatrení by mala vyplynúť zo správania sa ľudí a mal to byť prirodzený proces. Mali by sme si byť vedomí toho, že všetko sa odvíja od nášho prístupu.

Myslíte si, že by to v tomto prípade fungovalo lepšie ako doteraz?

Keby ľudia dostali dôveru a ich reprezentanti na úrovni štátu či mesta by im išli príkladom, verím, že by sa zvýšila ich zodpovednosť voči sebe samým aj spoločnosti. Ľudia by si dávali väčší pozor na individuálne prešľapy a nedisciplinované správanie. Ale môžem sa mýliť, vždy sa nájdu aj protichodné postoje.

No myslím si, že niektoré veci si ľudia uvedomia lepšie vtedy, keď ich majú vo svojich rukách. Psychológia človeka je v tejto situácii veľmi dôležitým faktorom. My však z pohľadu opatrení nevieme, čo nás čaká o týždeň. A to je nešťastné.

My toho nevieme viac, o čom svedčí aj kvalita nami zbieraných dát.

Určite by bolo dobré mať aj kvalitnú databázu údajov, s ktorými by sme následne mohli pracovať. Pri testovaní sa zaznamenáva veľmi málo základných dát. Nezisťujeme napríklad ani komorbidity človeka (prítomnosť viacerých chorôb u jedného pacienta – pozn. red.), čo je v prípade tohto ochorenia zásadná vec a čo by nám o povahe šírenia choroby vedelo odhaliť oveľa viac. Absenciu dát pocítime v budúcnosti, keď nebudeme môcť pomocou retrospektívnej analýzy hlbšie pochopiť to, čo sa u nás dialo počas pandémie.

Okrem slabých dát však nemáme ani dostatočne vybudovanú infraštruktúru na biobankovanie infekčných vzoriek. Toto sa robí iba na niektorých pracoviskách, nerobíme to centralizovane tak ako v iných krajinách, a preto môžeme prichádzať o veľmi hodnotný biologický materiál.

Ďalšia vec sú aj klinické štúdie. Čo sa týka ochorenia Covid-19, nie sme zapojení do žiadnej. V čom je problém?

Na Slovensku nemáme vytvorenú natoľko flexibilnú a priaznivú štruktúru pre klinické štúdie, aby mohli efektívne prebiehať alebo aby sme sa do nich mohli aspoň zapájať. S výnimkou aktivít SLOVACRIN-u tu nefunguje systém klinického skúšania, čím prichádzame o mnohé poznatky.

Preto nedokážeme dostatočne zapájať našich pacientov ani do medzinárodných klinických štúdií. Je to jedna z množstva vecí, ktoré u nás nie sú optimálne nastavené. Teraz sa ich však vynára viacero. Nie sú systémovo zvládnuté a v danej situácii predstavujú kritické bariéry.

Čo vedu na Slovensku nový koronavírus zatiaľ naučil?

Napriek všetkým problémom nám pandémia priniesla niekoľko pozitívnych momentov. Veľmi jasne a priamočiaro sa ukázalo, že vedecký výskum je nielen zdrojom základných poznatkov a celkového spoločenského pokroku, ale je veľmi dôležitým nástrojom na riešenie krízových situácií.

Všetko, čo dnes o pandémii a víruse, ktorý ju spôsobil, vieme, je výsledkom vedeckého bádania. Vývoj vakcín a liečebných stratégií by nebol možný bez vedeckých poznatkov. Dynamike pandémie by sme zďaleka neporozumeli do takej miery, aká je dnes možná. Teraz sme na vlastnej koži pocítili, aké dôležité je vedu využiť v prospech spoločnosti.

Čo toto obdobie dalo zatiaľ vám osobne?

Mne osobne pandémia dala príležitosť spoznať a zblížiť sa so skvelými slovenskými vedcami, ktorí pôsobia v iných oblastiach vedy a výskumu, keďže porozumenie rôznych aspektov pandémie si vyžaduje interdisciplinárne prístupy. Nadviazala som aj veľmi cenné nové kontakty s lekármi na klinických pracoviskách. Získala som množstvo nových vedomostí.

Lepšie som spoznala aj niektorých svojich kolegov a kolegyne a mohla som bezprostredne sledovať ich zanietenie, oceniť ich profesionálny prístup a obetavosť. Bez váhania a s nadšením sa pustili do rutinného testovania vzoriek na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2, do izolácie vírusov zo vzoriek slovenských pacientov, do vývoja molekulárnych a virologických testov, do testovania rôznych antivírusových materiálov a do spolupráce s klinickými pracoviskami. V týchto aktivitách doteraz neúnavne pokračujú aj za cenu toho, že musia čiastočne obetovať vlastný výskum.

Obdobie, ktoré teraz prežívame, je veľmi náročné pre nás všetkých, pre celú spoločnosť. Počas neho som si oveľa zreteľnejšie uvedomila, že na prekonanie problémov, ktorým čelíme, je nevyhnutné zachovať korektný spôsob komunikácie, ktorá sa týka nielen našich osobných, ale najmä verejných záležitostí. Len vtedy môžeme nájsť vzájomné pochopenie a spoločnými silami dosiahnuť priaznivý efekt.

 

FOTO – Marka Zacková

Odporúčame