Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ochrana života Rodina
15. september 2020

Možnosť voľby

Lekárka tlačila ženu do potratu: Viete, čo je to za život, žiť s debilom?

Žena má mať právo rozhodovať o svojom tele. A v jej rozhodovaní ju nesmie nikto vyrušiť. Toto však už neplatí pre ženu, ktorá sa rozhodne priviesť na svet postihnuté dieťa.

Lekárka tlačila ženu do potratu: Viete, čo je to za život, žiť s debilom?

Ilustračné FOTO TASR/AP

Stúpenci súčasného znenia potratového zákona, alebo tzv. pro-choice stúpenci, tvrdia, že medzi nimi a pro-life táborom nie sú vôbec veľké rozdiely. Ani oni nechcú potrat, potrat je zlo a boli by najradšej, keby si žiadna žena nezvolila túto možnosť. Ale žena má právo rozhodovať o svojom tele. Aká je však realita? Je to jedna veľká faloš, tvrdí Daniel (32) po skúsenosti, z ktorej sú s manželkou Monikou (32) doteraz otrasení. Keď čakali tretie dieťa, veľmi reálne mu hrozilo vážne poškodenie. Pre lekárku špecialistku bol potrat jedno z prvých riešení.

„Človek sa vo svojom reálnom živote nestretne s tým, že by bol potrat odsúdený ako najhoršia možnosť vášho stavu. Ako tá posledná možnosť, keď už sa vyčerpali iné riešenia,“ povedal pre Postoj Daniel. „Naopak, lekári vám potrat predložia ako správne rozhodnutie. Tak vám to lekári povedia. Správne rozhodnutie... Potrat je postavený medzi prvé priečky, keď čelíte nejakej ťažkosti,“ dodal.

Čo sa vlastne stalo? Daniel a Monika sú manželia, ktorí momentálne žijú na strednom Slovensku a vychovávajú svoje tri deti. Počas tretieho tehotenstva to však nevyzeralo vôbec dobre. Monike v 18. týždni po rutinných krvných odberoch gynekológ zistil zvýšené protilátky na toxoplazmózu.

To ešte nemuselo nič znamenať, pretože stále tu bola možnosť, že prekonala toxoplazmózu v minulosti. Preto lekár urobil kontrolné odbery, aby vylúčil možnosť, že sa Monika nakazila počas tehotenstva a práve prekonáva infekciu. To by už bolo pre dieťa nebezpečné. Najhorší scenár sa však, nanešťastie, potvrdil, Monike diagnostikovali akútnu formu toxoplazmózy.  

Toxoplazmóza a tehotenstvo

Toxoplazmóza je infekčné parazitárne ochorenie, ktoré spôsobuje jednobunkový prvok Toxoplasma gondii. U ľudí je všeobecne vžitá predstava, že nakaziť sa môžu len od mačky. Nie je to presne tak. Mačka je konečný hostiteľ tohto prvoka, v jej čreve dochádza k rozmnožovaniu parazita a následne k vylučovaniu oocýst z trusu. Oocysty vo vonkajšom prostredí dozrievajú a stávajú sa infekčné.

Človek sa tak môže nakaziť aj pri práci so zemou, na detských ihriskách, pri jedení zle umytej zeleniny alebo pri konzumovaní nedostatočne tepelne upraveného mäsa. Nebezpečný môže byť aj častý zlozvyk v domácnostiach, keď pri varení a čistení mäsa či zeleniny si utierame ruky do rovnakej utierky, ktorou potom utierame riad.

Infekcia počas tehotenstva môže byť pre dieťa veľmi nebezpečná. Všeobecne platí, že čím skoršie štádium tehotenstva, tým horšie. Aj keď je v prvom trimestri riziko, že sa infekcia dostane až k plodu, pomerne malé, ak sa tak stane, jej následky bývajú tie najťažšie. Ak sa žena nakazí v druhom trimestri, teda po ukončení organogenézy, plod je už chránený placentou, obalmi i plodovou vodou. Keď dôjde k nakazeniu v tejto fáze, následky bývajú rozmanité a prognóza ochorenia je v tomto období najmenej jasná. Podľa lekárov sa ako relatívne bezpečné obdobie javí 26. až 40. týždeň tehotenstva.

Keď sa infekcia dostane až do organizmu dieťaťa, hrozí mu pomerne široká škála funkčných postihnutí rôznych orgánov – encefalitída, hydrocefalus, pneumónia, hepatitída, ťažké zápaly sietnice, dieťa môže byť ohrozené slepotou, hluchotou, vrodenými vývojovými chybami, psychomotorickým zaostávaním či epilepsiou.

Monika sa nakazila práve v najrizikovejšom prvom trimestri. Jej gynekológ ju ihneď odoslal na infekčné oddelenie do jednej z bratislavských nemocníc, kde sa na oddelení špecializujú aj práve na toxoplazmózu počas gravidity. Tam jej ako prvé odporučili podstúpiť amniocentézu – odber plodovej vody, keďže potrebovali zistiť, či sa infekcia nachádza už v plodovej vode. Podľa toho sa mala určiť liečba.

Pri toxoplazmóze vedia lekári vďaka amniocentéze s určitosťou zistiť to, či je infekcia prítomná už v plodovej vode alebo nie. Viac o stave dieťatka zistiť nevedia. Ak je infekcia už v plodovej vode, je veľká pravdepodobnosť, že ovplyvní aj organizmus dieťaťa. Ale s istotou to povedať nemôžu. Dokonca aj v takom prípade sa totiž môže stať, že sa dieťa nenakazí. „Lekári nám povedali, že taký test neexistuje, ktorý by zistil, že je infekcia už priamo v organizme dieťaťa,“ povedal Daniel.

Lekári aj rodičia tak až do narodenia dieťaťa nevedia, na čom presne sú. Niečo môžu naznačiť ultrazvukové vyšetrenia, tie však nedokážu zachytiť infekciu u dieťaťa. Na druhej strane však nálezom vývojových chýb môže ultrazvuk infekciu potvrdiť.

Rodičia v takomto prípade stoja pred hroznou skutočnosťou, dieťa môže mať množstvo diagnóz a čaká ho neľahký život plný utrpenia, ale môže byť aj úplne zdravé. Počas prvej návštevy infektologickej ambulancie, keď Monika ešte nemala za sebou amniocentézu, ju lekárka oboznámila o všetkých možnostiach liečby. Tá je pre organizmus ženy veľmi náročná a musí ju absolvovať až do konca tehotenstva. Ako jedno z riešení navrhla aj potrat, ktorý mladí rodičia registrovali ako jednu z možností, ale neuvažovali nad ňou.

Monikine výsledky z amniocentézy boli zlé. Infekcia bola už prítomná v plodovej vode. Keďže vedeli, že ak nastane takýto scenár, bude musieť začiatok liečby absolvovať v nemocnici, na druhú kontrolu na infekčnom oddelení už prišla do Bratislavy s pobalenými vecami. Tam v tejto neuveriteľne ťažkej situácii, v obavách, že jej vytúžené dieťa môže mať tie najrôznejšie problémy, keď odchádzala od dvoch malých detí, z ktorých jedno ešte dojčila, sa ocitla zoči voči ešte ďalšej nepríjemnej skúsenosti, na ktorú vôbec nebola pripravená.

Možnosť voľby? Lekárka do potratu tlačila

Ešte priamo v ambulancii, kde bol s Monikou aj manžel, im lekárka povedala, že v ich situácii by bol pre nich najlepší potrat. „Ako keby nám chcela argumentačne zo svojej lekárskej profesia povedať, že do takýchto zbytočných rizík ani nechoďme. Pozrite, toxoplazmóza je už v plodovej vode, je jasné, že sa to prejaví na dieťati, nekazte si život. Potom môžete mať spokojne ešte zdravé deti,“ parafrázoval lekárkine slová manžel Daniel.

Obaja rodičia jej opäť výslovne zdôraznili, že túto možnosť odmietajú a Monika chce podstúpiť liečbu. V tomto bode sa podľa ich slov začal skutočný nátlak, ktorému musela Monika čeliť. Lekárka totiž pôsobila, že ich rozhodnutie prijala a začala riešiť dokumentáciu potrebnú na hospitalizáciu. Kým Monika čakala na potrebné papiere na chodbe, lekárka využila chvíľu, že bola bez manžela a prišla za ňou priamo na chodbu.

Sadla si oproti nej a začala hovoriť... „Začala sa ma pýtať, že či si to viem predstaviť, že sa mi narodí postihnuté dieťa. Že čo bude potom s takým dieťaťom, keby sa mi niečo stalo. Či si viem predstaviť, čo je to za život žiť s debilom... Ako keby chcela využiť chvíľu, keď už nemala pri sebe sestričku ani môjho manžela. Bolo to pre mňa v tom momente strašné. Začala mi rozprávať, aké ona pozná prípady postihnutých detí, že či mi to nie je ľúto, že tieto deti potom takto žijú. Ja som sa nezmohla ani na slovo, bola som ticho a ona takto hovorila a hovorila. Rozplakala som sa. Snažila som sa jej oponovať, ale v mojej situácii to bolo ťažké. Mala som strach o dieťa, strach z liečby, strach o deti, ktoré zostali doma, a ona takto za mnou prišla a vyvíjala na mňa tlak. A ja som nebola v tej chvíli schopná nájsť správne slová, aby som jej oponovala,“ spomína na ťažké chvíle Monika.

Inzercia

Potom lekárka odišla. Monika všetko povedala manželovi, a keď pri vybaľovaní prišla za nimi lekárka na nemocničnú izbu, Daniel ju nenechal ani začať hovoriť. „Povedal som, že jej ďakujeme za všetky informácie, ale my si naozaj vážime život toho dieťaťa, aj keď pre ňu to nemusí byť ešte dieťa. A že by som bol veľmi rád, keby rešpektovala naše rozhodnutie, že to dieťa si chceme nechať, aj keby malo žiť len jednu hodinu. Aj keby malo byť postihnuté, je to naše rozhodnutie. Že si uvedomujeme, že to je ťažké rozhodnutie a čaká nás niečo, čo si ani nevieme predstaviť, ale chceme toto rozhodnutie urobiť a chceme, aby ho lekársky personál rešpektoval,“ povedal Daniel s tým, že sa snažil byť dostatočne presvedčivý, lebo si uvedomoval, že Monika bude v nemocnici ďaleko od najbližších a začiatok ťažkej agresívnej liečby tam bude musieť zvládnuť sama. „Potrat je pre nás najväčšie zlo, aké môžu robiť ľudia ľuďom. Už len ten pocit, že nechávam v tomto ťažkom emocionálnom nátlaku manželku samu... nechcel som, aby ešte niekedy niečo také zažila. Rázne som sa preto voči tomu ohradil,“ dodáva.

Od toho momentu už lekári rozhodnutie manželov akceptovali a nikto slovo potrat nespomenul. Monika sa podrobila ťažkej liečbe, po antibiotikách museli v nemocnici nasadiť agresívnejšie lieky, ktoré už brala do konca tehotenstva. Liečbu sprevádzalo ťažké zvracanie, Monika dokonca čiastočne stratila sluch a bola veľmi slabá. Bola si však vedomá, že to musí zvládnuť do konca, ak má zvýšiť možnosť, aby sa dieťa narodilo zdravé.

Prvýkrát v to začala veriť po veľkom morfologickom ultrazvuku. Lekár po dlhom a podrobnom vyšetrení jej povedal, že nevidí nič, čo by ich malo znepokojovať. Ani ďalšie ultrazvuky nepotvrdzovali nejaké odchýlky, ktoré by mohli naznačovať, že infekcia už poznačuje následný vývin dieťaťa. Infektologička, ktorá nástojila na potrate, jej nádeje nezdieľala a ku všetkým výsledkom pristupovala veľmi skepticky.

Tento príbeh je jedným z tých so šťastným koncom. Pred troma mesiacmi porodila Monika dievčatko. Následné vyšetrenia a výsledky odberov potvrdili, že dieťa toxoplazmózu nemá. Ako hovorí hrdá mama, dieťatko je pokojné, usmievavé a podľa lekárov sa ukážkovo vyvíja podľa tabuliek.

Stúpenci súčasnej potratovej legislatívy veľmi citlivo reagujú na akékoľvek snahy o podávanie informácií ženám, čo môže u nich potrat spôsobiť. Od fyzických problémov až po tie emocionálne. Veľmi tvrdo ich odmietajú. Oháňajú sa možnosťou voľby, ktorá má byť a aj je v demokratickej spoločnosti prirodzená.

Bohužiaľ sa však veľmi často stáva – a príbeh Moniky a Daniela to dosvedčuje –, že táto možnosť voľby pre druhú stranu už nie je taká samozrejmá. Teda u tých, čo potrat odmietajú. Neraz musia rodičia, ktorí sa rozhodnú prijať choré dieťa, čeliť výčitkám o nezodpovednosti. Potrat je už pre našu spoločnosť poznačenú desaťročiami potratovej praxe považovaný za zodpovednosť. A na túto stranu sa argumentačne priklonila aj časť lekárov. Zo svojej pozície lekárskej autority dokážu ženu v takej emočne neuveriteľne ťažkej situácii dotlačiť do pozície, o ktorej si predtým myslela, že by na ňu nikdy nepristúpila.

Hovorí sa, že zákon nemá len funkciu udržiavať v spoločnosti poriadok, ale spoločnosť aj vychováva. Potratová legislatíva pochádzajúca ešte z minulého režimu rokmi dovolila urobiť z tohto zákroku jednu z prvých možností riešenia problému. Z potratu sa pomaly stáva bežný medicínsky zákrok.

„Počas môjho pobytu na infekčnom oddelení som videla tehotné pacientky, ktoré mali toxoplazmózu ako ja alebo iné infekčné ochorenie, a ja som o tom presvedčená, že oni im to tam rad radom ponúkajú ako riešenie,“ povedala Monika. „Ja som sa s tými ženami denne stretávala na chodbách, v čakárňach. Často tam boli samy, nešťastné. Viem si predstaviť, že keby som nemala od manžela podporu, ktorú mi dával, tak ten tlak ma zneistí. Nikto si nevie predstaviť, aká je to vypätá situácia, v ktorej sa tieto ženy ocitajú. A vtom vám lekár povie, že čo ste hlúpi, majte radšej zdravé deti a život ide ďalej, nebudete sa trápiť, ani to dieťa sa nebude trápiť... Ja teraz tomu skutočne rozumiem, keď sa ženy pre potrat v takejto situácii rozhodnú. Lebo je to tak strašne nepríjemné a tak strašne ťažké, zažiť ten systém...“ dodala Monika.

Zaváži aj prístup lekára

Rozhodnutie ženy tak v súčasnosti veľmi záleží nielen na jej voľbe, ale aj na tom, na akého lekára vo svojej ťažkej situácii narazí. Preto je pre ženy veľmi dôležité poznať viacero odborných názorov.

A tu narážame na ďalší problém odporcov snáh novelizovať potratový zákon. A je to často kritizovaná povinnosť druhého posudku špecialistu z iného zdravotníckeho zariadenia. Najnovšie argumentujú nedostatočnou dostupnosťou lekárov gynekológov. Tu treba zdôrazniť, že každá tehotná žena zrejme už svojho gynekológa má a pravidelne k nemu chodí na poradne. Nikto z predkladateľov zákona predsa netvrdí, že žena musí mať dvoch gynekológov. Druhý posudok nemá vyhotoviť ďalší gynekológ, ale špecialista v oblasti, v ktorej vznikol problém. Napríklad pri spomínanej toxoplazmóze by to bol infektológ.

Moderná medicína rýchlo napreduje a dokáže v súčasnosti liečiť také stavy pacientov, ktoré boli pred niekoľkými desaťročiami ešte fatálne. A týka sa to aj medicíny v prenatálnom období. O tom, aký starý zoznam lekárskych diagnóz umožňuje na Slovensku vykonávať potraty, sme už na Postoji písali. Preto sa lekárske posudky môžu v závislosti od praxe a skúseností špecialistov od seba výrazne líšiť.

Vývojové chyby u dieťaťa sa spravidla zisťujú vo vyššom štádiu tehotenstva, teda len logicky možno tvrdiť, že ide o želané tehotenstvo. A každý normálny rodič pre pocit, že spravil pre svoje dieťa všetko, čo bolo v jeho silách, vyhľadáva pre pomoc tých najväčších špecialistov. Tí logicky nemôžu sídliť v každom okresnom meste. Boli by sme v takom prípade zrejme svetový unikát s najväčším počtom špičkových odborníkov na meter štvorcový. Rodičia neváhajú za pomocou vycestovať, nielen v rámci krajiny, ale často hľadajú pomoc aj za jej hranicami. Keď ide o zdravie dieťaťa, žiadny rodič nepočíta najazdené kilometre.

„Ja konzultácie s viacerými špecialistami len kvitujem. Veď aj my, hoci žijeme na strednom Slovensku, sme išli do Bratislavy za lekárkou, ktorá patrí k najväčším odborníkom na infekčné ochorenia na Slovensku,“ zdôraznil aj Daniel.

„Keď ide o zdravie vášho dieťatka, neriešite cestovanie za lekárom a hľadáte najväčšieho špecialistu,“ súhlasí Monika, ktorá z vlastnej iniciatívy počas liečby kontaktovala aj jednu z najväčších českých odborníčok na infektológiu a elektronicky s ňou konzultovala svoj stav i priebeh liečby. „Keby si vyžiadala osobné stretnutie, nemala by som najmenší problém za ňou vycestovať,“ povedala rozhodne. „Keby to bolo potrebné, aby som mohla získať informáciu, ako na tom sme a aký je najlepší postup, bez problému vycestujem kam treba. Z mojej skúsenosti, po tom, čo som zažila, si neviem predstaviť, že to nechám tak a zastaví ma problém, že v našom meste žiadny špecialista, ktorého potrebujem, nie je,“ dodala.

Odporúčame