Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
10. september 2020

Európske miliardy

Každému záleží, aby sme do Bruselu nevracali ani euro

Rozhovor s Veronikou Remišovou o vyhliadkach strany Za ľudí, vzťahoch v koalícii a reformných európskych miliardách.

Každému záleží, aby sme do Bruselu nevracali ani euro

Veronika Remišová, predsedníčka strany Za ľudí, podpredsedníčka vlády SR a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. FOTO – Andrej Lojan

Podľa posledného prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza by stranu Za ľudí volilo 3,9 percenta voličov. Je to mesiac, čo vás zvolili za predsedníčku Za ľudí. Ako chcete vašu stranu dostať nad 5 percent?

Sme mladá strana. Existujeme rok. Prešli sme si veľmi ťažkou volebnou kampaňou, naše preferencie mali vzostupný trend, no následne prišla tvrdá diskreditačná kampaň voči Andrejovi Kiskovi. Po vytvorení vlády je vždy náročné, ak sa jej predseda a zakladateľ stiahne z politického života. Nové vedenie sme si zvolili pred štyrmi týždňami. Bol to pre nás rok zmien, ale teraz sa situácia stabilizovala a všetci máme vyhrnuté rukávy, budeme tvrdo pracovať, aby preferencie rástli.

Váš protikandidát Miroslav Kollár mal zrejme v úmysle profilovať stranu Za ľudí na vyhraňovaní sa voči Igorovi Matovičovi. Zjavne nejde o cestu, ktorou chcete ísť vy.

Na jednej strane platí, že v politike nestačí len sa vyhraňovať, ale musíte vedieť aj spolupracovať a ukázať výsledky. Na druhej strane, my ako strana vždy hovoríme v zásadných otázkach svoj názor. Nebudem skrývať, že sme mali prednedávnom konflikt pre dotácie, ktoré poberala firma aktívneho politika vládnej koalície.

Hovoríte o strete s predsedom Sme rodina Borisom Kollárom kvôli Fun rádiu...

Áno, v otázkach, kde sa nám niečo nepáči, formulujeme svoje postoje úplne jasne a principiálne. Keď pred pár dňami Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) navrhol odobrať bezpečnostnú previerku spoločnosti Bonul, ako prví sme spravili principiálny krok a zrušili sme zmluvu medzi Bonulom a Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby (NASES). V takýchto zásadných otázkach sme nekompromisní a konáme nezávisle od toho, čo si myslia naši koaliční partneri.

Miroslav Kollár napokon nebol zvolený ani za podpredsedu Za ľudí. Neobávate sa, že by mohol opustiť stranu a poslanecký klub, možno spolu s ďalšími jednotlivcami?

Čo nás v strane Za ľudí spája, je program. Jeho zostaveniu sme venovali obrovské odborné úsilie. Na tomto programe sme sa zhodli pred voľbami a spája nás aj dnes. Po dvanástich rokoch vlád Smeru je jedinečná šanca, aby sme tieto opatrenia pre ľudí a svoje hodnoty reálne aj presadili.

Odišli ste od Igora Matoviča. Teraz ste vicepremiérka jeho vlády. Ako spolu vychádzate?

Každá vládna koalícia vzniká z vôle ľudu. Partnerov do koalície nám vybrali ľudia. Táto zostava bola najlepšia možnosť, akú dovoľovali výsledky parlamentných volieb. Vládna koalícia je o tom, že ste spolu, aby ste niečo dobré pre Slovensko a jeho občanov urobili. A to je môj cieľ aj cieľ strany Za ľudí v tejto vláde.

Pod piatimi percentami sa pohybujú preferencie nielen vašej strany, ale aj KDH. A ak by sme politologicky interpretovali nedávnu voľbu predsedu Za ľudí, dalo by sa povedať, že prehralo „liberálne krídlo“. Uvažujete o nejakom type užšej spolupráce s KDH, aby sa v budúcnosti obe strany dostali do parlamentu?

Ja som to povedala aj na našom sneme. Neuvažujeme o zlučovaní. My si potrebujeme budovať vlastnú značku, vlastnú identitu, potrebujeme sa venovať členskej základni, chcem znova navštíviť regióny, vytvorili sme odborné tímy. Neplánujeme v najbližšej období zlučovanie, ale spoluprácu na odborných témach s mimoparlamentnými stranami, a to teraz nehovorím len o KDH, ale aj o iných stranách, s ktorými chceme pestovať dobré vzťahy.

Borisa Kollára a konflikt s ním kvôli zmluve Tiposu s Fun rádiom ste už spomenuli. On povedal v jednom z mediálnych výstupov k tejto téme: „Mám pocit, že už si to aj ona uvedomila, že urobila chybu“. Urobili ste chybu, ak ste pozastavili uzatváranie zmlúv vo svojom rezorte s Fun rádiom?

To je už nadinterpretácia pána Kollára. Ja si za svojím rozhodnutím stojím aj kvôli tomu, že to otvorilo diskusiu o tom, aby sme si stanovili pravidlá, akými sa v takýchto prípadoch chceme riadiť. Nemôžeme pred voľbami hovoriť, že chceme zaviesť inú politickú kultúru, a následne nemať žiadnu dodatočnú kontrolu na predchádzanie konfliktu záujmov. Takéto pravidlá sme si aj na základe tohto prípadu určili. Navyše, naša ministerka spravodlivosti Mária Kolíková príde s legislatívnym riešením takýchto situácií.

Skúste teda pomenovať tie pravidlá, ktoré by mali upravovať situáciu, keď sa firma, vlastnená aktívnym politikom, uchádza o štátnu zákazku alebo verejnú dotáciu.

Priniesli sme návrhy viacerých riešení. Prvým je zákaz, aby sa firmy aktívnych politikov uchádzali o zákazky alebo dotácie z verejných zdrojov. Podobne je to aj v Českej republike. Druhý návrh je zákaz, aby aktívni politici vlastnili médiá alebo návrh zvereneckého fondu. Legislatívne má tieto návrhy pripraviť ministerka spravodlivosti a následne sa k téme vrátime na koaličnej rade. Takisto sme stanovili, aby takéto konflikty záujmov boli oznámené verejnosti vopred a prebehla dodatočná a prísnejšia kontrola všetkých náležitostí.

Poďme k téme európskych prostriedkov z fondu obnovy a rozvoja Next Generation EU a reforiem, na ktoré majú byť tieto peniaze vynaložené. Vláde sa vyčíta, že premiérom avizované „reformné leto“, keď sa malo verejne diskutovať o reformných zmenách, fakticky nebolo. Zároveň je známe, že do 15. októbra má Slovensko svoj reformný plán predložiť Európskej komisii. Kedy dostane verejnosť plán týchto reforiem na verejnú diskusiu?

Ja vás poopravím. Reformné leto sa konalo. V mojom rezorte sme celé leto trávili prípravou Partnerskej dohody. Ide o strategický investičný plán medzi Slovenskom a Európskou úniou na ďalších sedem až desať rokov o tom, ako budeme investovať 13 miliárd eur z eurofondov. Toto je jeden veľký balík peňazí, ktorý budeme mať k dispozícii.

Len pre orientáciu čitateľa, to sú klasické eurofondy na obdobie 2021 – 2027?

Presne tak. Potom je druhý balík peňazí, nazvime ho „reformný“, v hodnote zatiaľ asi 6,3 miliardy eur. Kým eurofondy manažuje náš rezort, tento druhý balík manažuje ministerstvo financií. Slovensko musí pripraviť reformy, ktoré z tohto balíka budeme financovať, a na tom sa momentálne pracuje.

Ten reformný balík mal rozhýbať ekonomiku, ochromenú pandémiou. No skôr než sa dostaneme k detailom, je podľa vás v poriadku tá základná logika, ako k tomu EÚ i členské štáty pristúpili: Teda že najskôr sa dohodneme na veľkom balíku peňazí, na ktorý si požičiame, s niekoľkoročným odstupom ho budeme splácať a až v poslednom bode sa uvažuje, na čo presne tie peniaze vlastne vynaložíme?

Slovensko i svet čelia momentálne bezprecedentnej zdravotníckej i hospodárskej kríze. Nebude ľahké sa z tejto krízy spôsobenej koronavírusom ekonomicky pozviechať. Aj po druhej svetovej vojne prišla pre západnú Európu masívna hospodárska pomoc, známa ako Marshallov plán, z ktorej sa obnovovali vojnou zničené ekonomiky. Podobný zámer viedol teraz Európsku úniu a jej členské štáty pomôcť krajinám, ktoré poznačila súčasná kríza. Táto intervenčná logika je v poriadku. Členské štáty sa najskôr potrebovali dohodnúť na sume. Európska komisia začala následne stanovovať mantinely pre využitie tých peňazí. V tomto bode by som však chcela zdôrazniť jednu vec.

Akú?

Sú to peniaze, ktoré sú požičané. Budeme ich musieť splatiť. Zatiaľ je otvorené, či sa to bude diať zvýšenými národnými príspevkami do európskeho rozpočtu alebo prípadne nejakými novými celoeurópskymi daňami.

Čo z toho vyplýva?

Preto by som pri tomto balíku peňazí očakávala väčšiu slobodu, do čoho a na aké priority ich investujeme, než pri eurofondoch. A taktiež väčšiu slobodu procesu, akým sa tieto peniaze budú investovať.

V čom má fungovať fond obnovy a rozvoja inak ako klasické eurofondy? 

V prípade eurofondov je byrokratické bremeno kladené na plecia členských štátov veľmi veľké. Ja sa to, samozrejme, budem snažiť zjednodušiť, aj keď môj manévrovací priestor je obmedzený spoločnými pravidlami Európskej komisie. V každom prípade, pri eurofondoch sa to administratívne bremeno aspoň dá pochopiť, pretože ide o peniaze, ktoré nám EÚ dáva, Slovensko je čistý príjemca a na eurofondy sa nám takpovediac skladajú bohaté krajiny.

Čo nie je prípad fondu obnovy a rozvoja.

Peniaze  fondu obnovy a rozvoja sú peniaze, ktoré my budeme splácať. Výhodné je aspoň to, že budeme musieť splatiť zrejme menšiu časť, než akú využijeme. Chceme však na EÚ vyvíjať tlak, aby sme mali čo najvyššiu flexibilitu pri ich využívaní. A procesy musia byť zásadne jednoduchšie ako pri eurofondoch.

Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že ešte nie je jasný spôsob, akým sa peniaze z fondu obnovy a rastu prerozdelia.

Európska komisia ho chce oznámiť do 15. septembra. Len veľmi ťažko sa na národnej úrovni pripravuje podrobný plán, keď neviete, či ho máte pripravovať na projektové financovanie alebo na míľnikové financovanie.

Čiže ak časť médií a opozícia kritizujú, že reformné leto sa nekonalo a verejnosť nič nedostala na diskusiu, je to čiastočne aj dôsledkom toho, že presný mechanizmus rozdelenia peňazí ešte nemá ujasnený ani Európska komisia?

Európska komisia doteraz nepovedala presné pravidlá, ako sa tieto peniaze budú môcť míňať. Je zásadne odlišné, či povedia, že to musia byť investičné náklady – teda napríklad postaviť niečo z tých peňazí. Alebo povedia, že budú oceňovať vykonané reformy a za každú reformu a splnenie určitých míľnikov nám prídu do rozpočtu peniaze.

Podľa našich informácií sa hovorí aj o mandatórnych alebo povinných reformách, ktoré by predpísala členským štátom EK.

My na Slovensku veľmi dobre vieme, ktoré reformy musíme zrealizovať. Principiálne si myslím, že EK by nám nemala predpisovať, ktoré reformy by sme z tohto balíka mali financovať a ktoré nie.

Aký druh prerozdeľovania peňazí by teda podľa vás bol pre Slovensko najvýhodnejší?

Míľnikové financovanie, teda financovanie reforiem. Využíva sa aj pri rozvojovej pomoci. Ak rozvojové krajiny spravia niektoré reformy, ktoré ich posunú dopredu, alebo odstránia štrukturálny problém krajiny, dostanú od EÚ pomoc do rozpočtu. Pokiaľ majú byť peniaze z fondu obnovy a rozvoja impulzom pre reformy, potom je míľnikové financovanie pre Slovensko výhodnejšie než projektové financovanie, ktoré budeme musieť uplatniť pri použití 13-miliardového balíka klasických eurofondov.

Lenže na verejnosť prenikajú signály, že Európska komisia sa nechystá preplácať politické náklady reforiem a možno nepôjde ani cestou míľnikového financovania. Ste na tento scenár vo vláde pripravení?

Kvôli tomu sme sa dohodli na koaličnej rade, že spolu s okolitými štátmi budeme vyvíjať tlak na EK, aby minimálne nešlo o podobne byrokraticky zaťažujúci mechanizmus ako pri eurofondoch. Ešte raz zopakujem: Požičiavame si tie peniaze a budú ich splácať naše deti. Pravidlá by teda mali byť čo najflexibilnejšie.

Kto sú naši spojenci, s ktorými chceme vyvíjať tlak na EK?

Okrem Poľska, Česka a Maďarska krajiny ako Rumunsko, Bulharsko... krajiny, ktoré sú v podobnej situácii ako my.

Aké sú postoje veľkých západoeurópskych krajín?

Inzercia

Francúzsko je pripravené na kombinované financovanie. Pri starých členských krajinách si treba uvedomiť, že oni si cez fond obnovy a rozvoja kompenzujú eurofondy, pri ktorých sú čistými platcami.

Čo hovoríte na kritiku Ivana Mikloša a Ľudovíta Ódora, že na Slovensku tej príprave reforiem chýba jeden pán, ktorý by ich koordinoval?

Logicky je za výsledky zodpovedný premiér, no reformy sú spoločným úsilím všetkých členov vlády, nemôže byť nositeľom reforiem len jeden človek. Napokon to budú jednotlivé ministerstvá, ktoré majú reformy vo svojich oblastiach realizovať. Nie je dobrá cesta, aby nejaký splnomocnenec pre reformy pripravil napríklad ministrovi zdravotníctva reformu a on by ju mal presadzovať bez toho, aby s ňou bol stotožnený. Preto sa jednotlivé reformy musia pripravovať na ministerstvách, každý minister za ne nesie politickú zodpovednosť a on za štyri roky kvôli tomu bude skladať účty voličom.

Vy osobne koordinujete prácu vo svojom rezorte s ministrom financií?

Stretávame sa každý týždeň a snažíme sa zladiť, ktoré investície môžeme urobiť z eurofondov a ktoré z fondu obnovy a rozvoja. Rovnako si robíme pravidelnú aktualizáciu na koaličných radách. Vo veci svojej partnerskej dohody o eurofondoch sa chcem stretnúť aj so slovenskými europoslancami. No chýba nám veľmi dôležitý kamienok do mozaiky, a tým je vklad Európskej komisie. Slovensko je závislé od procesov na európskej úrovni, ktoré sú trochu pomalé.

Poďme teda k jednotlivým reformám, prípadne investičným rámcom, aby si to ľudia vedeli predstaviť. Veľkým projektom je výstavba nájomných bytov, čo je priorita hnutia Sme rodina. Je to možné zaplatiť z týchto peňazí?

To by som nenazývala reformou, to by som nazvala investíciou. V zásade ak sa rozhodneme, môžeme tie peniaze použiť aj na to.

Eurofondy alebo aj prostriedky z balíka obnovy?

Balík obnovy s väčšou pravdepodobnosťou. Ale nehovorím, že to pôjde na tieto opatrenia, pretože fond obnovy a rozvoja má byť použitý primárne na financovanie súvisiace s reformami.

Napríklad?

Napríklad pri školstve. Reforma školstva neznamená, že len plošne zvýšime učiteľom platy alebo zrekonštruujeme školy. Znamená to, že sa uskutoční reforma obsahu vzdelávania, reforma vzdelávania pedagógov, reforma odborného vzdelávania, lepšie prepojenie škôl na trh práce, reforma financovania vysokého školstva s dôrazom na kvalitu, posilnenie celoživotného vzdelávania, otvorenie trhu s učebnicami, prenos inovácií medzi akademickým sektorom a priemyslom. Toto všetko je jeden veľký reformný balík školstva, vedy a výskumu. V rámci investičných nákladov tam patrí aj obnova telocviční, škôl, zvyšovanie kapacít materských škôl, ale je to iba súčasť veľkej reformy školstva, ktorá zahŕňa mnoho krokov potrebných pre budúcnosť Slovenska.

Ďalším veľkým investičným plánom, ktorý už pred voľbami vyvolával otázky vo veci financovania, je výstavba nových nemocníc, ktorú malo v programe OĽaNO, a minister Krajči to presadil aj do programového vyhlásenia vlády.

Aj my sme to mali v programe.

Dá sa očakávať, že z balíka obnovy sa teda zaplatí nová nemocnica v Bratislave, prípadne nejaké nové nemocnice v regiónoch či aspoň obnova regionálnych nemocníc?

Opäť, samotné stavanie nemocníc nie je reformou, je to investičný náklad. Reformy a investície, to je niečo ako stavanie domu. Ak máte reformu bez investícií, tak je to akoby ste mali projektovú dokumentáciu domu, ale nič ste nepostavili. A zasa naopak, keď máte investície bez reformy, tak staviate dom bez toho, aby ste mali nejakú projektovú dokumentáciu, čiže staviate, ako vám napadne. Tieto dve veci musia byť v súlade.

Čiže nové nemocnice z európskych peňazí áno alebo nie?

Áno, nemocnice možno brať ako investičný náklad. Na Slovensku sme z eurofondov zatiaľ žiadnu novú nemocnicu nepostavili na rozdiel od našich susedov v Poľsku. Teraz by sme chceli presadiť, aby sme mohli financovať výstavbu výskumných nemocníc – minimálne výstavbu univerzitnej nemocnice v Martine, ktorá je už v štádiu prípravy. Nutne to potrebujeme.

Bude tento investičný výdavok sprevádzať zároveň nejaká systémová zmena, ktorá by zabránila tomu, aby nemocnice vytvárali deficity?

To je cieľ. Keď hovoríme o reformnom investičnom balíku, dôležité je, aby každú investíciu sprevádzala aj systémová zmena. My navrhujeme v oblasti zdravotníctva rozsiahle reformy vrátane reformy riadenia nemocníc, tak aby nemocnie nevytvárali ďalšie a ďalšie dlhy, zadefinovanie nároku pacienta, reformu primárnej starostlivosti, individuálny plán pacienta, definovanie časov a začatia liečby pre každú diagnózu, hodnotenie kvality zdravotnej starostlivosti.

Prejdime k daňovo-odvodovej reforme. Je v tejto oblasti zhoda v koalícii?

Zatiaľ nie. O daňovej reforme sme ešte do hĺbky nediskutovali. Každá strana mala v programe iné nazeranie na daňovú reformu a udržateľnosť verejných financií. V strane Za ľudí chceme zjednodušiť a sprehľadniť daňový systém, postupne odstraňovať rôzne výnimky, ktoré daňový systém komplikujú, menej zdaňovať prácu a viac bohatstvo. O detailoch bude musieť prebehnúť diskusia v rámci koalície.

Čiže sadzba dane z príjmov ešte nebola predmetom koaličných rokovaní alebo či pôjde o rovnú, prípadne progresívnu daň?

Nie.

Koalícia funguje pol roka, ale keď nemáte v koalícii ujasnené ani takéto možno relatívne ľahko vydiskutovateľné veci, nebude problém nájsť zhodu pri príprave reforiem?

Nastavenie daňovej reformy vôbec nie je ľahko vydiskutovateľná záležitosť. Keď máte partnerov, z ktorých jeden nechce ani za svet zvyšovať žiadnu daň, druhý zas nechce rušiť výnimky, tretí chce rôzne dane pre rôzne služby a štvrtý, teda my, chce čo najjednoduchší systém, nie je ľahké nájsť zhodu a hlavne to zahŕňa obrovské množstvo technických detailov, na ktorých sa celá koalícia bude musieť dohodnúť. Spoločne s dôchodkovou reformou to bude jedna z najťažších reforiem.

Jedna z reforiem, ktorú ste otvorili vy osobne, je reforma verejnej správy. Máte tým na mysli municipalizáciu? Teda spojenie riadiacich orgánov viacerých obcí do municipalít?

Súčasťou reformy majú byť zmeny kompetencií samosprávnych orgánov, ako aj zmeny financovania.

Toto má viesť aj k tomu, aby samosprávy lepšie absorbovali eurofondy? Aby boli efektívnejšie pri čerpaní eurofondov a aby sa tým pádom výraznejšie darilo znižovať regionálne rozdiely?

Ako vedľajší efekt áno. Dnes máme veľmi rozdrobené územnosprávne členenie. Máme viac ako 20-tisíc komunálnych poslancov, tritisíc starostov a primátorov. Malé obce nemajú zdroje ani kapacity na to, aby si plnili úlohy, ktoré im vyplývajú zo zákona. Reforma pomôže ušetriť peniaze a zároveň skvalitniť služby pre občanov. A, samozrejme, v neposlednom rade môže pomôcť zlepšiť čerpanie eurofondov.

Keď sa hovorí o reforme samospráv, tak druhou témou popri municipalizácii je reforma územných celkov alebo župného zriadenia. Chcete meniť aj osem územných celkov?

My sme v programe nemali vyslovene rušenie žúp, no ak hovoríme o komplexnej zmene verejnej správy, tak na konci tejto reformy môže členenie vyzerať úplne ináč ako dnes. Ale, samozrejme, o tejto téme je potrebná široká celospoločenská diskusia. Opäť to nie je téma, ktorej riešenia dáte na stôl za mesiac alebo za dva. O tejto reforme sa hovorí roky, no nik ju nezačal realizovať.

Vráťme sa ešte k systému čerpania eurofondov. Doteraz sa vždy stalo, že sme peniaze nestíhali vyčerpať. Ešte minulý rok niektoré rezorty dokončovali výzvy z predchádzajúceho programového obdobia. Ako chcete tento problém riešiť?

Problémom predchádzajúceho obdobia sú najmä obrovské korekcie, to  znamená peniaze, ktoré musíme v dôsledku chýb, podvodov, nezrovnalostí vracať do Bruselu, a to do výšky takmer jednej miliardy eur. Tento darček nám zanechali predchádzajúce vlády. Žiaľ, z tohto balíka peňazí, ktoré musíme vracať, ešte nemáme splatených viac ako 300 miliónov eur. Tie budú záťažou pre náš rozpočet a budú chýbať školám, nemocniciam či na cesty. 

Budú z toho aj nejaké trestnoprávne dôsledky?

To rieši OLAF, Európsky úrad na boj proti podvodom, ktorý následne svoje zistenia odovzdá našim orgánom. V minulosti bola taká prax, že v mnohých prípadoch naše orgány so zisteniami OLAFU nerobili nič. A to je chyba. Problém je aj to – a tiež ide o dedičstvo minulej vlády – že my sme v podstate v siedmom roku čerpania tohto programového obdobia, kde by sme mali mať čerpanie peňazí na úrovni 50-60 percent, no máme vyčerpanú iba tretinu. To znamená, že za najbližšie tri roky budeme dočerpávať deväť miliárd eur. Takéto veľké sumy na poslednú chvíľu vedú k financovaniu rôznych nezmyslov a zbytočných projektov – to bola prax všetkých doterajších vlád.

Plánujete nejaké zmeny, aby sa takýto stav už neopakoval?

Áno, zjednodušíme eurofondy a zároveň máme stretnutia s ministerstvami, niektorým ide čerpanie a riadenie eurofondov lepšie, niektorým horšie.

Je zo strany ministerstiev ochota?

Každému záleží na tom, aby sme nevracali ani jedno euro do Bruselu. Z našej strany v tomto aj v tom novom programovom období chystáme zmeny. Začali sme už pri výzvach na zmiernenie dôsledkov pandémie, presadili sme zásadné zjednodušovania eurofondov, aby sa mohli peniaze rýchlejšie čerpať, čo bolo aj schválené hneď na začiatku vlády. Teraz budeme robiť ďalšie zjednodušovanie a debyrokratizáciu v regionálnom programe. Tam pôjdeme až na úroveň manažmentu všetkých procesov a následne v novom programovom období chceme urobiť osekanie administratívnych procesov až na kosť. Chceme nechať len to, čo od nás povinne vyžaduje Európska komisia. Pripravujeme reformu a zjednodušenie verejného obstarávania. Zároveň budeme zavádzať aj protikorupčné opatrenia. Už sa musia skončiť časy, keď sa na eurofondoch priživovali rôzne záujmové skupiny alebo gauneri.

Nebola tá komplexnosť výziev daná aj tým, že boli v niektorých prípadoch šité na mieru konkrétnych hráčov?

Niekedy to bolo z prehnanej iniciatívy úradníkov, inokedy práve preto, že sa podmienky tvorili na mieru pre rôznych lobistov. To bolo napríklad v pôdohospodárstve, kde sa práve vyšetruje jedna z najväčších korupčných káuz minulej vlády v oblasti eurofondov – kauza Dobytkár. Tam sa diali hrozné veci. Takýmto praktikám za našej vlády je definitívny koniec.

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame