Ak Mariana Kočnera právoplatne odsúdia na trest odňatia slobody – nech je to v akejkoľvek kauze –, nastúpi do niektorého z ústavov na výkon trestu. Hoci sa už dlhšie hovorí o preplnenosti našich väzníc, miesto by malo byť pre každého.
„Nástup osôb do výkonu trestu odňatia slobody prebieha v súčasnosti vo všetkých ústavoch určených na nástup osôb do výkonu trestu odňatia slobody štandardným spôsobom, bez akýchkoľvek obmedzení,“ ozrejmuje pre Postoj hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Monika Kacvinská.
Celkovo naše väzenské ústavy dokážu „ubytovať“ 11 625 väznených osôb. Naplnenosť kapacít pritom dosahovala uprostred leta 90,6 percenta. Okrem tejto tesnej cifry čelí naše väzenstvo ešte aj výzve v podobe medzinárodných odporúčaní, ktoré momentálne nespĺňame.
Požadujú aspoň štyri metre štvorcové
Slovensko pristúpilo v roku 1994 k Európskemu dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Dokument z roku 1987 patrí k základným a z hľadiska kontroly dodržovania najsledovanejším medzinárodným zmluvným dokumentom Rady Európy.
Dodržiavanie dohovoru chodí do zmluvných štátov kontrolovať tzv. Výbor CPT. Keď boli jeho zástupcovia u nás napríklad v roku 2013, zaujímali sa aj o výsledky vyšetrovania policajného zásahu v Moldave nad Bodvou. Európsky súd pre ľudské práva práve tento týždeň rozhodol v prospech obetí kauzy.
Výbor CPT Slovensku opakovane odporúča, aby ubytovacia plocha v slovenských väzniciach bola pre všetkých 4 m². Súčasný zákon však určuje, že ubytovacia plocha v cele alebo izbe pre odsúdeného je najmenej 3,5 m². „Pre mladistvého a odsúdenú ženu sú stanovené najmenej 4 m², pričom u tehotnej ženy nemožno túto kapacitu znížiť,“ vysvetľuje aktuálne normy hovorkyňa ZVJS Kacvinská.
Štát preto v koncepcii väzenstva na roky 2011 až 2020 prijal úlohu, že vybuduje kapacity s požadovanou plochou nie menej ako 4 m². „Záväzok riadiť sa týmito odporúčaniami sme dodržali pri už zrekonštruovaných väzenských objektoch a plánujeme rovnako systematicky pokračovať aj pri výstavbe v Rimavskej Sobote,“ dopĺňa Kacvinská.
Rezort spravodlivosti už stihol podľa odporúčaní Výboru CPT zrekonštruovať celý ústav v Bratislave, s výnimkou otvoreného oddelenia. Ďalej je hotový jeden pavilón ústavu v Dubnici a jeden objekt ilavskej väznice. Obnovená je aj väznica v Chrenovej, tá je však pre ženy, takže požiadavku na štyri metre štvorcové spĺňali aj predtým.
Nová väznica na Gemeri
Ak by sa malo dnes uplatniť odporúčanie Výboru CPT o ploche 4 m² pre všetkých väzňov, kapacita slovenských ústavov by jednoducho nestačila. Preto sa zraky kompetentných upierajú na Gemer, kde má vyrásť nová basa.
Na projekt väzenského zariadenia Rimavská Sobota – Sabová sa momentálne koná verejné obstarávanie. Vyhodnotenie konečných ponúk plánujú na december až január. Víťazný uchádzač by mohol byť podľa Kacvinskej známy ku koncu tohto obdobia. Nasledovať bude schvaľovanie ministerstvom financií a napokon na vláde. Začiatok stavebných prác preto odhadujú v priebehu prvého polroku 2021.
Kapacita novej väznice v Rimavskej Sobote by mala byť 832 odsúdených, a to vo všetkých stupňoch stráženia. Väznicu vnímajú aj ako príležitosť pre rozvoj regiónu. Ako písal o projekte regionálny portál Sobotnik.sk, prácu by v nej malo nájsť skoro tristo príslušníkov ZVJS a 42 civilných zamestnancov.
Náramky dostalo 750 ľudí
Odľahčeniu našich väzníc by mohlo prispieť používanie elektronického monitoringu, ľudovo náramkov. Tie mediálne azda najviac „spropagoval“ exriaditeľ Markízy Pavol Rusko, ktorý je obžalovaný z objednávky vraždy aj falšovania zmeniek. Aj exminister spravodlivosti Gábor Gál sa v minulosti vyjadril, že Rusko robí v tomto dobrú reklamu.
„Je stíhaný za závažné skutky a monitoring u neho spĺňa svoj účel. Neutiekol, chodí na pojednávania, máme ho monitorovaného. Dúfam, že tak to aj zostane, že k tomu pristúpia aj ďalší prokurátori a v konečnom rade sudcovia, že budú prisudzovať náramkov viac.“
Ministerstvo spravodlivosti obstaralo zatiaľ 1 550 týchto zariadení. Vo väzenstve sa elektronický monitoring používa od roku 2018 a využili ho vo vyše 750 prípadoch. „Ku koncu júla podliehalo takejto kontrole 308 osôb, pod ochranou tejto kontroly bolo 28 chránených osôb,“ napísali z tlačového oddelenia rezortu spravodlivosti. V probácii fungujú náramky už od roku 2016 a nariadili ich spolu vo vyše 700 prípadoch.
Rezort pod vedením ministerky Márie Kolíkovej považuje zvýšenie ukladania alternatívnych trestov a zefektívnenie využívania elektronického monitoringu obvinených a odsúdených za svoj záujem. Podľa ministerstva treba naďalej vytvárať podmienky pre jednoduchšiu aplikáciu alternatívnych trestov, a to flexibilnejšími procesmi, odstránením nadbytočnej administratívy a rozširovaním personálneho a technického zabezpečenia dohľadu nad páchateľmi na slobode.