Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Amerika v plameňoch Spoločnosť
02. september 2020

„Woke“ ideológia

Ako dobre pýsať pre woke kapitalistov

O profesorke, ktorá odmieta rozširovať razizmus a učiť, že existuje len jeden správny štandard pre gramatiku a písanie.

Ako dobre pýsať pre woke kapitalistov

Profimedia

Čitateľ mi poslal tento e-mail, ktorý som jemne upravil, aby som ochránil jeho či jej identitu:

Som pravidelný čitateľ vášho blogu. Vaše texty, najmä tie o „woke“ Amerike mi v posledných rokoch veľmi pomohli zorientovať sa v súčasnej politickej klíme. Cítil som, že ma ovplyvňuje, no až dnes som si uvedomil, aký priamy vplyv na mňa má alebo bude mať v najbližších rokoch. 
Som študentom bakalárskeho štúdia na veľkej verejnej univerzite. Tento semester mám kurz technického písania (z anglického Technical editing – úprava vedeckých, inžinierskych, lekárskych alebo iných komplexných dokumentov z hľadiska jazyka aj obsahu, pozn. prekl). So spolužiakmi sme sa dozvedeli, že naša profesorka je „odhodlaná bojovať proti rasizmu“, a keď chceme vedieť viac o tom, ako to ovplyvní celý predmet, môžeme si prečítať popis kurzu, ktorý nájdeme online.  

Čitateľ mi poslal kópiu profesorkinho textu. Po spoločnej diskusii som sa rozhodol, že ho nezverejním doslovne, aby som tohto čitateľa ochránil. Čoskoro bude promovať a bojí sa odvety zo strany profesorky (jej meno aj názov školy mám). No budem jej text iba parafrázovať.

Táto profesorka – profesorka, ktorá učí písanie – vraví, že je verná „antirasistickým pedagogikám“, a preto odmieta akceptovať, že technické písanie a úprava textu sa týka správnej gramatiky a mechaniky. To vraj iba rozmnožuje rasizmus, lebo podporuje myšlienku, že americká angličtina je jedinou správnou formou písania v pracovnom prostredí. Preto sa profesorka rozhodla vykoreniť rasizmus, ako jej ho vštepili, a bude rešpektovať jazykovú diverzitu v prácach svojich študentov. Už nebude učiť tak, ako keby existoval jeden správny štandard pre gramatiku a písanie. Študenti majú slobodu zvoliť si, ako budú písať, no musia vedieť argumentovať, prečo sú prostriedky, ktoré si zvolili, tie správne; nemôžu sa spoliehať na tvrdenie, že to, čo ich učili, bola tá správna angličtina. 

Profesorka varovala študentov, že na tejto ceste k vytvoreniu antirasistickej triedy predpokladá „nepohodlné konverzácie“, ale tak to skrátka bude, pretože všetci sme na „ceste k antirasizmu“. 

Čitateľ píše:  

Samozrejme, nesúhlasím ani s jednou vetou. Skrátka a jednoducho, je to póza. Moja akademická aj pracovná skúsenosť (mnoho semestrov som pracoval ako lektor anglického písania) mi ukázala, a to bez akýchkoľvek pochybností, že problémy s písaním a čítaním v angličtine nemajú nič spoločné s „bielosťou“ a sú spojené výlučne s tým, že verejný školský systém dáva posledných 20+ rokov čoraz nižší dôraz na humanitné vedy. Myšlienka, že na gramatických normách je čokoľvek „biele“ či „rasistické“, je obzvlášť absurdná, no pozrime sa na názov tohto predmetu. Toto nie je kurz „kreatívne woke písanie“, ale kurz technického písania a úpravy textu. Ako napríklad úprava biznis textov. Pre profesionálov. Pre firmy a korporácie. Alebo tak by to aspoň malo byť; to boli moje očakávania. Ale nie, táto profesorka na seba hrdinsky zobrala úlohu preformátovať tento kurz na niekoľko mesiacov dlhú prednášku o antirasizme a ja sa môžem iba modliť, aby som apaticky vydržal bez toho, že na seba upriamim pozornosť. Toto je svet, v ktorom žijeme. 

Táto univerzitná profesorka vlastne kvôli politickej korektnosti ohlupuje svojich študentov. Ešte v roku 2013 priniesli NBC News reportáž:

Rozoznáte zámeno od príčastia; používate správne čiarky v dlhých vetách a viete, aký je rozdiel medzi byť a biť? 

Ak nie, vo svete uchádzačov o zamestnanie nájdete mnoho vám podobných. Napriek trvalo vysokej nezamestnanosti sa zamestnávatelia sťažujú, že nevedia nájsť kvalifikovaných kandidátov. 

Dôvodom tohto paradoxu sú často nedostatočné komunikačné zručnosti uchádzačov. V jednom prieskume za druhým sa zamestnávatelia sťažujú na to, že kandidáti nevedia jasne hovoriť ani písať. 

Pred časom vyhlásil Štatistický úrad pre oblasť práce, že v októbri vzniklo 204 000 pracovných miest, aj keď sa nezamestnanosť zvýšila na 7,3 percenta. Tieto čísla vysoko prekonali očakávania ekonómov, ktorí v daný mesiac odhadovali vznik iba 120 000 pracovných miest v nefarmárskych odvetviach. 

Inzercia

Odborníci sa nezhodnú na tom, prečo uchádzači o zamestnanie nevedia efektívne komunikovať. Bram Lowsky, výkonný viceprezident firmy Right Management, pobočky firmy Manpower pre riadenie ľudských zdrojov, tvrdí, že na vine sú technológie.  

„Keďže všetko je skratkovité a písané, je schopnosť efektívne komunikovať u generácie X a generácie Y znížená,“ povedal. „V biznis svete to vidíte pri existujúcich zamestnancoch aj kandidátoch, ktorí si zamestnanie hľadajú.“ 

Iní vravia, že univerzity nerobia svoju prácu dobre. Podľa prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 318 zamestnávateľov a ktorý začiatkom tohto roka zverejnila Asociácia amerických vysokých škôl a univerzít (uskutočnila ho firma Hart Research Associates), až 80 percent respondentov si myslí, že univerzity by sa mali viac sústrediť na písomnú a ústnu komunikáciu. 

William Ellet, odborný asistent, ktorý učí písanie na Brandeis International Business School, je však presvedčený, že tento problém sa začína skôr. Vysvetľuje, že keď ministerstvo školstva v roku 2012 zverejnilo dokument s názvom Národné vysvedčenie: Písanie 2011 (The Nation’s Report Card: Writing 2011), ovládalo iba 24 percent žiakov ôsmeho ročníka základnej školy a štvrtého ročníka strednej školy písanie na dobrej úrovni. „Od univerzít smerom nižšie,“ povedal, „nepovažuje nikto učenie písania za svoju zodpovednosť.“

Len sa na chvíľu zamyslite nad týmito študentmi, ktorí platia viac ako 10 000 dolárov ročne (pozrel som si ročné školné tejto univerzity), aby ich naučili, ako dobre písať komerčné a technické texty v angličtine, a miesto toho ich táto woke profesorka učí, že prijateľné je čokoľvek, pretože antirasizmus. Keď si títo študenti budú hľadať prácu a vysvitne, že nevedia písať štandardnou angličtinou, neprijmú ich – a čia chyba to bude? Ani tie najviac woke firmy si nemôžu dovoliť zamestnávať ľudí, ktorí nevedia písať štandardnou angličtinou. Týmto mladým podvodne berú vzdelanie, za ktoré si platia. 

A toto sa deje na veľkej verejnej univerzite v červenom štáte (republikánskom – pozn. prekl.)! Ak študenti z tohto predmetu dostanú Áčko, no nebudú si vedieť nájsť ani udržať zamestnanie, pretože nevedia písať, budú v pokušení viniť za to rasizmus. No mali by za to viniť svoju profesorku a svoju univerzitu. Je to na zlosť!

Keby šlo o mňa alebo moje dieťa, napísal by som môjmu zákonodarcovi. Na druhej strane – a tu vás dostanú – študent, ktorý mi napísal, má zrejme pravdu v tom, že táto profesorka by ako rasistu potrestala kohokoľvek, kto by sa sťažoval. Čitateľ chce len to, aby mohol školu dokončiť a uvidieť ju vo svojom spätnom zrkadielku. Neviním ho. No dúfam, že mi napíše a pripomenie sa, keď diplom dostane, aby som mohol zverejniť meno profesorky, univerzity aj celý text jej vyjadrenia.

Študenti, budúci študenti aj daňoví poplatníci tohto štátu by mali vedieť, aký podvod sa v mene antirasizmu pácha na študentoch. Absolventi tohto kurzu písania možno budú nezamestnateľní, ale aspoň budú vedieť, ako písať protestné slogany kriedou na chodník. 

Text vyšiel v The American Conservative. Uverejnené so súhlasom redakcie. Preložila S. Gajdošová. 

Rod Dreher je redaktor časopisu The American Conservative. V minulosti bol prispievateľom a redaktorom New York PostThe Dallas Morning NewsNational ReviewSouth Florida Sun-SentinelWashington Times a Baton Rouge Advocate. Rodove komentáre boli uverejnené okrem iných publikácií v The Wall Street JournalCommentaryWeekly Standard, Beliefnet a Real Simple a bol hosťom v NPR, ABC News, CNN, Fox News, MSNBC a BBC. S manželkou Julie a s ich tromi deťmi žije v Baton Rouge v štáte Louisiana. Napísal štyri knihy: The Little Way of Ruthie Leming (Malá cesta Ruthie Lemingovej), Crunchy Cons (Chrumkaví konzervatívci), How Dante Can Save Your Life (Ako vám Dante môže zachrániť život) a The Benedict Option (Benediktova voľba).

Inzercia

Inzercia

Odporúčame