Pred siedmimi rokmi prišiel, napísal a zvíťazil

Od jeho prvotiny prešlo šesť rokov, počas ktorých vydal päť kníh a publikoval nespočetne veľa rád, ktoré si prečítalo nespočetne veľa ľudí. Dodnes je jedným z najčítanejších slovenských blogerov a autorov. Alebo autoriek? Maxim E. Matkin.

Autor, ktorý sa zjavil pred siedmimi rokmi na internetovom portáli InZine a získal si obľubu vtedy ešte malej skupiny čitateľov. O niekoľko mesiacov neskôr sa jeho prívržencom na počítačových obrazovkách zjavila prvá kapitola Polnočného denníka a značka Maxim E. Matkin sa začala šíriť závratnou rýchlosťou. Stal sa kameňom, ktorý po dopade na slovenskú internetovú hladinu okamžite vyvolal obrovskú reťazovú reakciu.

To, čo sa dá prečítať nielen na internete
Počas šiestich rokov vydal tento anonymný autor päť kníh. Okrem Mexickej vlny postupne vychádzali na InZine, neskôr na T-station. Niektoré kapitoly z knihy Láska je chyba v programe vyšli aj ako príloha denníka Pravda.

Začalo sa to nevinne v júli 2001 názvom Príliš sexi pre teba. Prvá kapitola Polnočného denníka hneď zaujala čitateľov, ktorí sa domáhali pokračovania. Matkin tu písal o sebe a svojej sestre Hysterke. Je to jediná kniha, kde nevystupuje len ako autor, ale aj ako hlavná postava.

Nasledovala Láska je chyba v programe, Mexická vlna a svoje doterajšie diela doplnil minulý rok titulom Mužské interiéry.

Všetky knihy sú v podstate rovnaké. Sú o ľuďoch a pre ľudí. Matkin sa mnohým (zväčša tým, ktorí ho nečítali, alebo im na posúdenie autora stačili názvy kapitol) zdá byť jednoduchý. A majú pravdu. Snaží sa písať o veciach, ktoré ľudí trápia, ktoré sa ich bytostne týkajú, ale boja sa na ne opýtať spôsobom, ktorý im je blízky.

Jeho štýl písania nie je umelecký a pre mnohých ani estetický. Nosným pilierom jeho diel je dej. Opisnosť nevyužíva. Dominuje dialóg, ktorý je dynamický a vo väčšine prípadov najpodstatnejší v celom príbehu. To mu dodáva na ľahkosti, sviežosti a čitateľnosti.

Typickým znakom všetkých jeho próz je extrémnosť. Muži sú v nich mužnejší, citlivejší, chápavejší. Ženy krajšie, vyššie, štíhlejšie a upravenejšie. Ich vzťahy sú búrlivejšie, hádky emotívnejšie, sex vášnivejší a rozchody bolestivejšie a nestráviteľnejšie ako v skutočnosti. Jeho knihy sú o realite a sú reálnejšie ako skutočnosť. Vyhrocuje vzťahy až na maximum, do extrémov, aby na absurdných situáciách mohol vyjadriť najskrytejšie pocity.

Mužské interiéry
Matkinova posledná kniha Mužské interiéry sa v mnohom líši od ostatných. Je emotívnejšia, preniká hlbšie do pocitov postáv. Matkin sa snaží vyriešiť problémy ženy, ktorá sa nevie rozhodnúť či rozvod bude pre ňu správne riešenie situácie alebo nie. Muža, ktorý sa stále nevie zmieriť so svojim vekom, manželstvom a otcovstvom. Sekretárky, ktorú trápi láska k vydatému mužovi. A syna, ktorý bojuje s pubertou omnoho úspešnejšie ako jeho rodičia. S autorom starnú aj jeho postavy. Mužské interiéry sú toho dôkazom.

Novinársko-psychologická činnosť
Okrem kníh píše Maxim E. Matkin aj mnoho príspevkov a „psychologických“ rád. Aktívne prispieva na internetový portál T-station. Okrem toho má poradňu aj v prílohe Pravda Ženy, kde každý týždeň odpovedá na otázky a trápenia čitateľov. Vízia poradne vznikla po uverejnení Polnočného denníka. Dopisovatelia nadobudli dojem, že keď si vedel v takých chúlostivých situáciách poradiť sám, pomôže aj im.

V decembri minulého roku vyšla jeho zatiaľ posledná kniha Miluj ma ironicky. Malá knížka obsahuje rady a postrehy z autorovho života. Všetky sa pravdaže týkajú vzťahov a najmä problémov, ktoré sú v mnohých prípadoch synonymom vzťahu.

V Matkinovej najnovšej knihe sa dozviete ako zvládnuť predsvadobnú depresiu, žiarlivosť, Oidipovský komplex... Poradí Vám aj ako si získať partnera pomocou odmietavého postoja a ako sa z veľkej zoznamovacej párty môže stať skupina verných priateľov. Na záver všetkým, ktorí radi predstierajú a podvádzajú, venuje Príručku blafera, kde detailne popísal čo všetko musíte urobiť, aby ste u žiem zabodovali v úlohe fotografa, boháča, DJ-a alebo homosexuála.

Po prečítaní knihy však máte pocit, že toto nie je Matkin akého poznáte. Je to len zmes krátkych príbehov s pointou, ktorá je vo väčšine známa už po prečítaní prvých viet. Nie je v nej dej, zápletka, ktorá by to všetko spájala, síce sa miestami pousmejete, ale už to nie je Polnočný denník, pri ktorého čítaní ste si tisli vankúš na tvár, aby ste v noci nezobudili rodičov vašim smiechom.

Veronika Folentová

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo