Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Rodina
29. júl 2020

Mediácia

Mnohé manželstvá by sa dali zachrániť, keby konflikty začali riešiť skôr

Aké najčastejšie chyby robíme v komunikácii a kedy sa mediátorke darí zachraňovať manželstvá, rozpráva Postoju Iveta Gallová. 

Mnohé manželstvá by sa dali zachrániť, keby konflikty začali riešiť skôr

Foto: súkromný archív Ivety Gallovej

Iveta Gallová pôsobí ako mediátorka rodinných sporov. Vyštudovala andragogiku a náuku o rodine. Zameriava sa na riešenie manželských a rodinných konfliktov, rodičovské dohody v starostlivosti o dieťa či vyrovnanie bezpodielového vlastníctva po rozvode manželov. 

Svoje skúsenosti odovzdáva ďalej prostredníctvom prednášok a cvičení zameraných na rozvoj komunikačných zručností. Momentálne sa venuje problematike nenásilnej komunikácie, ktorá napomáha vyjadriť svoje pocity a potreby bez toho, aby sme zbytočne zraňovali druhých.

Čo vlastne robí mediátor?

Mediácia je mimosúdne riešenie sporov, ktoré vyplývajú z právnych alebo iných zmluvných vzťahov medzi účastníkmi. Mediácia sa využíva aj pri riešení manželských konfliktov a nedorozumení. Niektorí manželia uprednostnia mediáciu pred návštevou psychológa alebo párového terapeuta. Najmä v súvislosti s rozvodovým a porozvodovým konaním, keď potrebujú doriešiť úpravu práv a povinností voči deťom alebo bezpodielové spoluvlastníctvo.

V čom je rozdiel medzi vami a psychológom či párovým terapeutom?

Psychológ ide do hĺbky vzťahu, skúma príčiny problémov, ktoré môžu niekedy siahať až do detstva. Vzorce správania prevzaté od rodičov sa totiž často prenášajú aj do nového manželstva. Psychológovia teda idú do hĺbky a snažia sa týmto spôsobom riešiť problémy. Mediátor skôr pomáha riešiť konkrétny problém, s ktorým sa naňho klienti obrátia.

K svojej práci teda potrebujete aj psychologické alebo právne vzdelanie?

Na základe zákona o mediácii musí mediátor spĺňať viacero podmienok. Jednou z nich je ukončené vysokoškolské vzdelanie, bezúhonnosť a absolvované vzdelávanie mediátorov. Jeho súčasťou je aj psychologický výcvik. Na základe absolvovaných skúšok sa potom môže zapísať na ministerstve spravodlivosti a vykonávať samostatnú prax.

Ľudia vás v prípade potreby vyhľadajú sami alebo ich k vám pošle súd?

Na základe našej legislatívy je to tak, že sami klienti musia vyhľadať pomoc mediátora. Ten po prvej návšteve posúdi vhodnosť sporu na mediáciu. Nie všetko sa totiž dá riešiť týmto spôsobom. Teraz sa už začína hovoriť aj o tom, aby súdy posielali manželov priamo k mediátorom, ak si chcú napríklad upraviť práva a povinnosti voči deťom. Rodičovskú dohodu je potom potrebné dať schváliť súdu, pretože ten prihliada na najlepšie záujmy dieťaťa. V Čechách už tento spôsob spolupráce súdov a mediátorov funguje. U nás sa tiež začína hovoriť o potrebe odľahčenia súdov takýmto spôsobom.

Spomínali ste, že nie všetky spory sa dajú riešiť mediáciou. Ktoré napríklad?

Týka sa to hlavne oblasti trestného práva, napríklad týranie, fyzické a psychické násilie, zneužívanie či rôzne formy závislostí. Mediátor vás ani nerozvedie, to je v právomoci súdu. Na základe prvotného rozhovoru posúdim, či je prípad vhodný na mediáciu nielen z hľadiska toho, o akých klientov ide, ale predovšetkým z hľadiska sporu.

V akom štádiu sporu za vami páry prichádzajú? Je to zväčša až vo fáze rozvodu?

Mala som aj páry, ktoré prišli počas trvania manželstva. Z kresťanskej motivácie to vnímali tak, že sa nechcú rozviesť, ale hľadajú spôsoby, ako napraviť svoj vzťah. Prichádzajú ku mne rôzne páry v rôznych fázach vzťahu.

Problémom je, že páry spolu nevedia efektívne komunikovať a potrebujú k tomu vás ako tretiu osobu?

Áno, a preto je najlepšie, ak prídu ešte v počiatočných fázach konfliktu, keď komunikácia medzi nimi nie je až taká narušená. Vtedy sa im dá pomôcť najviac. Mediátor nikdy nerozhoduje o spore, len pomáha vo vzájomnej komunikácii zúčastnených.

Sú nejaké zásady, ktorými sa mediátor musí riadiť?

Mediácia je vždy dobrovoľná, teda s ňou musia súhlasiť obaja partneri, ako aj samotný mediátor. Ktorýkoľvek z nich, rovnako ako mediátor, môže proces v akejkoľvej fáze ukončiť. Mediátor sa snaží byť nestranný a dať obom rovnaký priestor na vyjadrenie. Nie je to ako na súde, kde jeden je navrhovateľ a druhý odporca. Dôležitým bodom mediácie je aj zachovanie mlčanlivosti. Nikto, a najmä nie mediátor, by nemal hovoriť druhým ľuďom o obsahu mediácie. Pokiaľ by sa na povrch dostali vážne skutočnosti, tak mediátor by mal informovať orgány činné v trestnom konaní.

Stalo sa vám už, že ste museli klientov odmietnuť alebo ste prestali v mediácii? 

Áno, stalo sa mi to. Nebolo to hneď na prvom stretnutí, ale neskôr vyplávalo na povrch, že manžel má problémy s alkoholom a automatmi. Vtedy som musela ukončiť mediáciu. Alebo keby tam boli nejaké psychické problémy. Mala som prípad, že jeden z partnerov trpel maniodepresívnou poruchou, tak som musela mediáciu ukončiť. Stáva sa tiež, že komunikácia medzi klientmi je tak veľmi narušená, že im navrhnem skôr návštevu psychológa či psychiatra. Vtedy totiž vidím, že je to strata času, lebo by k dohode nijako neprišli.

Ľudia môžu mať pocit, že ako mediátora môžu osloviť aj priateľa, člena rodiny či inú blízku osobu. Aký je v tom rozdiel?

Sú ľudia, ktorí prirodzene vedia pomôcť, upokojiť či usmerniť komunikáciu. Mediátor je však nestranná osoba, profesionál. Riešenie sporov s jeho pomocou má tú výhodu, že na konci sa spíše mediačná dohoda, ktorá je vykonateľná a vymáhateľná súdom. To znamená, že aj po právnej stránke má svoju platnosť.

Vyriešia sa niektoré problémy už počas prvých sedení alebo ide vždy skôr o dlhodobejšiu záležitosť?

Záleží na konkrétnom spore. Prvé stretnutie je skôr informačné, ale zhruba okolo tretieho stretnutia sa už blížime k mediačnej dohode. Mala som aj taký prípad, keď bolo potrebné len to, aby si pár vydiskutoval veci u nestrannej osoby a to im pomohlo.

Čo je najčastejším problémom párov, s ktorým sa vo svojej praxi stretávate?

Problémom je samotná komunikácia, starostlivosť o deti a vzájomné nepochopenie. Každý má svoje predstavy o partnerovi. Tu je dôležité, aby si vedeli navzájom vyjasniť, čo každý z nich potrebuje. Manželia si často prenášajú do vzťahu vzorce správania z detstva. Je už na nich, ako to zosúladia, aby vedeli v manželstve uspokojivo fungovať.

To skôr znie ako mladomanželské problémy, nie? Je možné, aby aj páry po mnohých rokoch spoločného života mali v sebe ešte komunikačné vzorce z detstva?

Áno, je to možné. Mala som už na sedení aj manželov vo vyššom veku, ktorí boli vyše tridsať rokov manželmi a žili oddelene. Stále si potrebovali medzi sebou odkomunikovať nejaké veci aj s mojou pomocou. Prichádzajú aj mladomanželia. Je to rôzne. Slabá komunikácia trápi všetky vekové kategórie. V každej vývojovej fáze manželstva sa riešia iné problémy, na základe čoho vznikajú iné typy konfliktov a kríz.

Vaším cieľom teda nie je zachraňovať vzťahy alebo radiť im, ako krízy prekonať, ale pomôcť im komunikovať?

Ak sa prichádza už v začiatku konfliktov, vtedy je aj väčšia pravdepodobnosť, že sa vzťah podarí zachrániť. Stretla som sa s prípadom bývalých manželov, z ktorých som mala dojem, že keby začali riešiť svoje problémy a komunikáciu už v začiatkoch, tak nemuselo dôjsť k rozvodu.

Inzercia

Vo viacerých prípadoch som vnímala, že keď sa manželom narodia deti, tak žena sa na ne dosť upne. Jej rebríček hodnôt sa zmení a manžel sa potom cíti na druhej koľaji. Aj starostlivosť o deti je potrebné si vzájomne odkomunikovať spolu s tým, ako ďalej budovať manželský vzťah. 

Hovoríte, že narodenie dieťaťa je pre mnohé manželské páry zlomovým okamihom. Aké sú tie ďalšie?

Dosť častým problémom býva alkohol a iné návykové látky. V priebehu chodenia sú totiž nasadené ružové okuliare a jeden z partnerov očakáva, že toho druhého zmení. Ale to sa nestáva. Tieto problémy sa môžu skôr začať prehlbovať a nabaľovať. Medzi ďalšie klasické manželské problémy patrí aj zosúladenie kariéry a rodiny, trávenie voľného času či partnerská intimita. Aj financie sú častým problémom v manželstvách, a to aj po ich rozpade. Odporúčam otázku vzájomného hospodárenia manželov komunikovať veľmi otvorene už v začiatkoch spoločného života.

Prečo ľudia neprichádzajú svoje konflikty riešiť včas? Je pomoc psychológa či mediátora stále tabu?

Možno že si myslia, že si ten problém dokážu vyriešiť aj sami alebo ho spočiatku potláčajú. Vývoj konfliktu sa odohráva v špirále. Najprv začínam cítiť v istej veci nepohodu, potom sa začnú veci nabaľovať, začínam do toho vťahovať aj druhých ľudí, napríklad idem za mamou a posťažujem si. Potom do problému vstúpia emócie, prichádzajú výbuchy, hnev, zlosť, plač a konflikt sa vyostruje. Keď sa problém začne riešiť až v tejto fáze, je to už dosť problematické. Dobré je, ak si už v začiatku vedia manželia medzi sebou vykomunikovať svoje pocity a potreby a spoločne hľadajú riešenia.

Spomínali ste, že v procese stupňovania konfliktu majú páry tendenciu zaťahovať do sporu osoby zvonku? Neodporúčate to?

Samozrejme, že keď človek ide za nejakou dôveryhodnou osobou a posťažuje si, že má nejaký problém, tak mu môže blízky poradiť. Najhoršie je to vtedy, keď sa druhý človek začne osobne angažovať do ich konfliktu. Obyčajne to bývajú rodičia. Stáva sa to najmä vtedy, ak jeden z manželov nie je od svojej pôvodnej rodiny dostatočne odpútaný. Ak navyše bývajú v spoločnej domácnosti, problém je ešte väčší.

Ktoré sú podľa vás najdôležitejšie zásady, ktorých sa máme držať v bežnej komunikácii?

Dôležité je počúvať sa navzájom. Manželia nemajú čas, aby sa nerušene porozprávali. Pri rozhovore je potrebné nájsť si priestor, kde nebudeme rušení a takisto vhodný čas. Môže sa stať, že manželka príde za manželom s problémom, ktorý chce riešiť. On sa len nedávno vrátil z roboty a má ešte plnú hlavu vlastných problémov. Je dobré, keď mu dá aspoň štvrťhodinku času na vydýchnutie prípadne ho upozorní, že s ním potrebuje niečo riešiť, aby sa vedel dopredu pripraviť a nastaviť.

Dôležité je aj zaujímať sa o partnera, o jeho prácu a koníčky. Keď napríklad má rád šport a pozerá futbal, tak si k nemu sadnúť a pozerať chvíľu s ním. Platí to aj opačne. Netreba zabúdať ani na rôzne oslavy a výročia. Aj spôsob, akým povedať druhému o svojej potrebe, je veľmi dôležitý. Opatrne s príkazmi a emocionálnym nátlakom. Ak chcem povedať nejakú kritiku, spojím ju s niečím pozitívnym. To sú také základné rady.

Ako je to pri otázkach výchovy? Na čom sa manželia zvyknú hádať najviac?

Pri výchove detí si treba dohodnúť kompetencie. Každý má trochu inú predstavu o tom, ako by mala výchova detí vyzerať. Je potrebné sa dohodnúť, v ktorých veciach bude rozhodovať manžel a v ktorých manželka. Napríklad jeden bude dieťaťu pomáhať s prípravou na vyučovanie a druhý bude brávať dieťa na krúžky a mimoškolské aktivity. Dôležité je, aby podiel na výchove bol rovnocenný a aby medzi manželmi panovala zhoda. Deti totiž vedia využiť ich nejednotu a zatlačiť na toho rodiča, ktorý poľaví a u ktorého by mohli skôr dosiahnuť svoje.

Ako ovplyvňujú oblasť komunikácie moderné technológie? Pomáhajú alebo nie?

Ak sa využívajú dobre, tak pomáhajú. Napríklad ak jeden z manželov pracuje v zahraničí, tak ich spoločná komunikácia funguje aspoň cez internet. Problém skôr vidím u detí a ich závislosťou na počítačových hrách a internete. Ďalšou témou je aj závislosť na pornografických stránkach. A zanedbávanie času s manželským partnerom a deťmi na úkor internetu.

Existujú rady, ktoré sa párom najťažšie prijímajú či aplikujú v praxi?

Veľmi závisí od typu prípadu. Z pozície mediátorky skôr nestranne pomáham viesť ich komunikáciu, než aby som im dávala konkrétne rady. Ak sa dvaja nevedia zhodnúť napríklad na tom, ako hospodáriť, tak umenie mediácie je v tom, že im pomôžem, aby prišli k vzájomnej zhode. Cieľom je, aby si oni sami rozhodovali o svojom probléme. Veľmi však záleží aj na type mediátora. Niektorí vyslovene riešia spor len racionálne, ale existuje aj psychologickejší prístup mediácie. Mediátor by nikdy nemal navrhovať samotné riešenia.

Stretli ste sa s určitým typom pováh, s ktorými je ťažké pracovať? Je vždy možné dopracovať sa k dohode?

Ak je tam psychiatrický problém, závislosť či prílišná emocionalita, tak potom je samotná komunikácia dosť náročná. Je aj na umení mediátora upokojiť ľudí, aby sa dokázali racionálne pozrieť na svoj problém. Mala som tu nedávno manželov po rozvode, ktorí zo začiatku reagovali prehnane emocionálne. Vytýkali si veci z minulosti a podobne. Upozornila som ich, že treba hľadieť na prítomnosť a budúcnosť. Dnes už nezmenia to, aké bolo ich manželstvo, ale môžu triezvo komunikovať o tom, aby starostlivosť o ich deti bola čo najefektívnejšia.

Aké je to pre vás osobne, keď sa stretávate s toľkými manželstvami v rozpade či po rozvode?

Dosť náročné. V Cirkvi samozrejme existuje odluka, ak sú problémy také veľké, že nie je možné spolu žiť pod jednou strechou. Rozvedených partnerov je mi často ľúto, pretože som videla, že v mnohých prípadoch k rozvodu nemuselo dôjsť. Keď už však k nemu prišlo, je dobré snažiť sa aspoň o to, aby sa ich komunikácia obnovila, aby si vedeli navzájom odpustiť a hľadieť do budúcnosti. Rodičmi totiž zostávajú na celý život.

Máte pocit, že viera je vo vašej práci prínosom?

Určite. Zvlášť, ak ku mne prídu manželia ešte pred rozvodom, tak sa snažím smerovať ich k tomu, aby o manželstvo zabojovali. A ak sú veriaci, pripomenúť im, že Boh je prítomný v ich manželstve a pomáha im. 

Ak by sme sa mali od manželských sporov presunúť k širšej rodine, tak čo sú najčastejšie problémy?

Medzigeneračné spory sa najčastejšie objavujú, ak ľudia žijú v spoločnej domácnosti. Ak rodičia začínajú starnúť, tak veľkou témou je, akým spôsobom zabezpečiť túto starostlivosť. Najmä vtedy, ak obaja z manželov ešte pracujú a majú aj deti. Ak si jeden z rodičov vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť, manželia sa musia napríklad dohodnúť, kto z nich zostane doma a bude ju zabezpečovať, prípadne či umiestniť rodiča do domova sociálnych služieb. Jeden má takú predstavu a iný zas takú. Stretávam sa aj s problémom, keď deti odídu z domu a nejavia viac záujem o svojich rodičov. Populácia starne a tieto problémy začínajú byť čoraz výraznejšie a častejšie.

Čo je základom pre dlhodobo šťastný a fungujúci vzťah?

Zaujímať sa jeden o druhého, o jeho potreby a pocity. A tiež uvedomiť si, že druhého človeka nezmením. Usilovať sa teda skôr pracovať na sebe a premýšľať, čo by som ja mohol urobiť pre to, aby vzťah fungoval lepšie. A samozrejme, nesmie chýbať ani vzájomná láska a dôvera. Pokiaľ sú partneri veriaci, nemali by zabudnúť postaviť Boha na prvé miesto. Potom sa aj všetky prípadné konflikty ľahšie znášajú a prekonávajú.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame