Pri rekonštrukcii katedrály v Žiline našli doteraz neobjavenú kryptu

Pri rekonštrukcii Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline našli doteraz neobjavenú kryptu s kostrovými pozostatkami, pravdepodobne z 13. alebo 14. storočia. Na tlačovej konferencii o tom informoval Vladimír Majtan z Krajského pamiatkového úradu v Žiline.

Katedrála Najsvätejšej Trojice je podľa neho najstaršou stavbou na území mestskej pamiatkovej rezervácie a patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie objekty v Žiline. "Z historických prameňov a z kanonických vizitácií vieme, že priamo v kostole bolo päť krýpt a ďalšie dve boli v exteriéri. Zatiaľ nevieme celkom presne, komu objavená krypta patrila. Určite vieme povedať, že krypta by mala patriť k stavebnej etape trojloďovej gotickej baziliky zo 14. storočia. Ale vôbec nie je vylúčené, že sa spája ešte s kostolom z prvej stavebnej fázy z 13. storočia. To sa dozvieme až pri ďalších fázach obnovy a pokračovaní pamiatkových výskumov," povedal Majtan.

Vedúca archeologického výskumu Andrea Slaná z Považského múzea v Žiline doplnila, že pri tohtoročnom výskume sa podarilo objaviť v stene muriva hlinenú časť, v ktorej sa nachádzali drobné úlomky kostí. "Keďže sme nevedeli, o čo ide, museli sme ju otvoriť. A narazili sme na dutinu, vyplnenú veľkým množstvom kostí. Neskôr sa objavila klenba vetráka a malý priezor. Nebolo možné vidieť dovnútra, čo sa v tomto priestore nachádza. Na statíve sme spustili dnu fotoaparát a naslepo sme fotili. Tak vznikla prvá fotografia z vnútra krypty, ktorú sme si pozreli a s úžasom sme zistili, čo sa objavilo," podotkla Slaná.

"Bola tam miestnosť plná ľudských kostrových pozostatkov, hlina, videli sme fragmenty látky. Neskôr sme priestor vyčistili, vyseparovali časť ľudských kostí a nálezov. Objavili sme napríklad striebornú mincu Leopolda I. z roku 1704, ktorá sa nachádzala priamo v murive," konkretizovala Slaná.

Majtan pripomenul, že okolo kostolov sa vždy nachádzali cintoríny. "Ak je prvá etapa kostola datovaná do 13. storočia, tak odvtedy až do reforiem Jozefa II. sa v tomto priestore pochovávalo. V 18. storočí vznikol cintorín Na Šefranici. Dovtedy pochovávali Žilinčanov do veľkej miery pri kostole. To znamená, že ak na začiatku 20. storočia došlo k planírovaniu terénu, museli planírovať veľké množstvo hrobov, ktoré sa tu hromadili stáročia. A keďže krypta je veľká, pravdepodobne ju využili ako kostnicu, ktorá v tej dobe už neexistovala," vysvetlil.

"Skutočne nevieme, koľko generácií ľudí zo Žiliny a okolia je tu pochovaných. Pred nami stojí odpoveď na to, ako kryptu ďalej využiť. Chceli by sme pozostatky vyňať a uložiť ich na dôstojné miesto, čo riešime aj v spolupráci s mestom Žilina. Kryptu by sme v budúcnosti veľmi radi prezentovali verejnosti," doplnil zástupca Žilinskej diecézy Peter Dubec.

Primátor Žiliny Peter Fiabáne podotkol, že nález krypty je spojený so zvýšením atraktivity žilinskej katedrály. "Želám diecéze, aby sa stal súčasťou histórie mesta Žiliny. Pre mesto je dôležité vyrovnať sa s praktickou stránkou. Pretože po archeologickom prieskume bude treba s pozostatkami dôstojne a s úctou naložiť. Začíname hľadať vhodný priestor na ich uloženie," dodal Fiabáne.

Kryptu s kostrovými pozostatkami našli v rámci prvej etapy komplexnej rekonštrukcie Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline. Rekonštrukcia zahŕňa tri etapy - obnovu exteriéru (2020 - 2021), obnovu interiéru (2022 - 2024) a obnovu hnuteľných kultúrnych pamiatok v interiéri (2025). Prvá etapa bude stáť okolo 1,25 milióna eur. Ministerstvo kultúry SR podporilo rekonštrukciu katedrály sumou 801 000 eur.