Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
19. júl 2020

Obrana hodnôt

Púšťame sa hlavne do prípadov, kde ľudia čelia silnému tlaku

Rozhovor s Jánom Tomaštíkom, ktorý strávil rok v právnej organizácii ADF International. 

Púšťame sa hlavne do prípadov, kde ľudia čelia silnému tlaku
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s Jánom Tomaštíkom, ktorý strávil rok v právnej organizácii ADF International. 

Ján Tomaštík dostal ako končiaci študent príležitosť zažiť prostredie organizácie ADF International, ktorá sa venuje obhajobe konzervatívnych hodnôt. V rozhovore pre Postoj spomína prípady, pri ktorých pomáhal – od fínskej poslankyne, ktorú vyšetrujú za názor na homosexuálne manželstvo, cez Belgičana, podľa ktorého systém nedokázal ochrániť život jeho matky, až po ruského pastora, ktorému úrady zabavili dom. Dotýka sa aj Slovenska a tiež vysvetľuje, prečo je pre neho vzorom dvojica Robert George a Cornel West. 

Posledný rok ste strávili vo Viedni, v organizácii ADF International, ktorá sa venuje obrane konzervatívnych hodnôt po celom svete. Ako ste sa k týmto témam dostali? 

Už cez moju rodinu, kde sa žila kresťanská viera, a tiež ako animátor u saleziánov som sa učil angažovanosti. Popri tom ma bavili spoločenské témy, najskôr cez históriu, neskôr filozofiu a politiku. 

Preto ste išli študovať do Brna politológiu? 

Bakalársky stupeň bola politológia spolu s medzinárodnými vzťahmi. Pôvodne som mal víziu, že by som mohol byť diplomat. Po bakalárovi som sa prihlásil na čistú politológiu, čo je v Brne skvelá katedra. Vznikala z prostredia podzemnej univerzity, jej zakladateľov formoval Roger Scruton. Jeden z prvých zakladateľov je Petr Fiala, bývalý rektor Masarykovej univerzity a súčasný predseda ODS. 

Medzitým som absolvoval ročný program v Kolégiu Antona Neuwirtha. Vedel som totiž, že politológia vyžaduje jednak vlastnú aktivitu a tiež nejaké bližšie zameranie. 

Jednou z vízií Kolégia je dokázať o hodnotových témach diskutovať aj bez náboženských argumentov. Zvýšil sa váš záujem o tieto oblasti? 

Hodnotové témy som vnímal aj predtým, najmä klasické ako ochrana života či rodiny, ale viac som sa nimi začal zaoberať práve v prostredí Kolégia. Zároveň ma Kolégium zbavilo strachu študovať niečo len preto, že ma to baví. To je dnes trochu kontroverzné, keďže všetko musí byť efektívne a týka sa to aj vzdelania. 

Posledný rok štúdia v Brne ste pôsobili aj v spomínanej organizácii vo Viedni, ako sa študent dostane k takejto organizácii? 

Dostal som sa tam cez program, ktorý sa volá Veritas Scholarship, ide o jeden z tréningových programov ADF International. Je určený pre absolventov alebo končiacich študentov práva, respektíve príbuzných odborov. Cieľom je, aby mladí ľudia zažili, že je možné skĺbiť život viery a zároveň prácu na veľmi vysokej úrovni profesionality. 

Čo je vlastne ADF International za organizáciu?

Je to právna organizácia, ktorá obhajuje ľudskú dôstojnosť a základné ľudské práva a slobody so špeciálnym dôrazom na ochranu života, slobodu vyznania a prejavu, ako aj manželstva a rodiny. 

Akými spôsobmi to robí? 

Na základnej úrovni môžeme hovoriť o troch spôsoboch. Po prvé, každá nespravodlivosť má konkrétnu tvár, takže buď pred súdmi priamo zastupujeme, alebo pomáhame konkrétnym klientom, ktorým sa stala nejaká nespravodlivosť. 

Tieto prípady však často vyplývajú z hlbších príčin, často je to zlá legislatíva alebo tlak medzinárodných organizácií, prípadne nezáväzné dokumenty, ktoré vznikajú na medzinárodných úrovniach a vytvárajú tlak na zákonodarcov a sudcov. Preto je druhou oblasťou pôsobenie aj na tejto úrovni, máme ľudí napríklad pri OSN, Rade Európy a Európskej únii. 

A po tretie platí – čoho som bol aj ja súčasťou –, že ani pozitívne precedensy a pozitívna legislatíva nevydržia, ak sa nebudeme venovať budúcej generácii, ktorá bude na týchto témach pracovať ďalej. 

Máte na mysli váš tréningový program?

Nielen. Hlavným tréningovým programom je Areté Academy, čo je týždňový program pre mladých ľudí z rôznych profesných oblastí, ktorý sa organizuje na troch kontinentoch. Na ňom som sa bližšie spoznal s ADF International a počas piateho ročníka som nastúpil na spomínaný Veritas Scholarship, čo by sme mohli označiť za ročnú platenú stáž. 

Čo vám dali robiť? 

Keďže je táto pozícia určená mladým, charakter úloh je skôr podporný. Písal som články do médií, pripravoval rešerše pre kolegov na rôzne témy, pomáhal som pri zbieraní podkladov pri konkrétnych prípadoch alebo pri legislatívnych pripomienkach, napísal som aj zopár prejavov. 

S akými prípadmi ste sa stretli?

Pracoval som na prípade fínskej poslankyne a bývalej ministerky Päivi Räsänenovej. Je členkou fínskej luteránskej cirkvi, ktorá sa stala partnerom miestneho gay pride. Räsänenová na Twitteri zdieľala citát z Biblie a spýtala sa cirkvi, prečo považuje za predmet hrdosti skutky, o ktorých Sväté Písmo hovorí, že sú hanbou. Fínskemu prokurátorovi sa zdalo, že tým podnecuje k nenávisti. Strávila niekoľko výsluchov na polícii. 

V čom jej ADF pomáha?

Räsänenovej právnemu tímu poskytujeme poradenstvo v oblasti medzinárodného práva. Problém je v tom, že miestna legislatíva je často nejasná a úrady sa uchyľujú k interpretáciám, ktoré hovoria o etnickej alebo inej nenávisti, teda stoja na subjektívnom vnímaní skutku, často bez konkrétnej „obete“. Vytvára to nepredvídateľné právne prostredie. 

Takéto zásahy navyše budujú atmosféru strachu. Dotknutí ľudia často ani neskončia usvedčení alebo odsúdení, ale povláčia ich v médiách a po súdoch, čo im zničí kariéru, meno a podobne. Toto je najhorší dôsledok takzvaných hate speech zákonov. 

Ako ste sa vy konkrétne podieľali na tomto prípade?

Robil som úplne prvý prehľad judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Tiež sme k tomu dohľadávali ďalšie medzinárodné dokumenty. 

Bavilo vás to? 

Je to zaujímavé, lebo nie vždy je judikatúra jednoznačná naprieč 30 rokmi. Niektoré rozsudky sú jasné a uznávajú slobodu prejavu v tom, že chránia prejav, ktorý môže byť pre niekoho urážlivý. Na druhej strane, nájdeme aj rozhodnutia, ktoré akoby uprednostnili tie aspekty obmedzenia slobody prejavu, ktoré majú veľmi slabý základ v demokratických princípoch a záväzných ľudskoprávnych zmluvách. Niektoré idú prosto nad rámec, alebo ich interpretujú veľmi voľne. 

„Naplno som videl, že veľa ľudí žije v nepríjemnom prostredí pre prežívanie svojich hodnôt, pričom si dokážu povedať, že im stoja za to, aby išli do konfrontácie s kultúrou a systémom.“  Zdieľať

V akom štádiu je fínsky prípad? 

Sme vo fáze policajného vyšetrovania. Na to, aby prokurátor posilnil svoju pozíciu, vytiahli 15 rokov starý dokument, ktorý Räsänenová napísala pre svoju cirkev. Išlo o teologický dokument o sexualite človeka, kde tiež napísala, že manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou. 

Ide o častý postup v podobných prípadoch, keď sa orgány uchyľujú k tomu, že vytiahnu staré vyjadrenia a dokumenty. 

Môže to vo Fínsku dobre dopadnúť?

Myslím si, že sme v silnej pozícii. Samozrejme, môžu ju obžalovať, ale aj v takom prípade vidíme silné postavenie brániť slobodu prejavu pred súdmi. 

Ako vnímate Päivi Räsänenovú? 

Vnímam ako povzbudzujúce, že môžem pomáhať človeku, ktorý sa nebojí – podľa mňa veľmi kultivovane – povedať svoj postoj k otázke homosexuálnych manželstiev. Toto sú hodnotné momenty mojej práce, že môžeme pomôcť niekomu, kto ide s kožou na trh. 

Na akých ďalších prípadoch ste sa ešte podieľali? 

Na rôznej úrovni sme na Európskom súde pre ľudské práva, teda na najvyššej európskej inštancii, aká sa môže v oblasti ľudských práv dosiahnuť, zapojení do asi 30 prípadov.

O možnosť intervenovať ako tretia strana sme požiadali aj v prípade Lee proti Veľkej Británii. Britský Najvyšší súd totiž rozhodol, že by bolo protiprávne nútiť McArthurovcov, vlastníkov cukrárstva, vyhotoviť objednávku s posolstvom, s ktorým nesúhlasili – „Support Gay Marriage“ (Podporujeme gay manželstvo).

Pôvodný objednávateľ teraz na ESĽP žaluje Veľkú Britániu, že ho neochránila pred diskrimináciou. V našej intervencii chceme poukázať na to, že Najvyšší súd mal pravdu a dôsledne ochránil slobodu svedomia podnikateľov, ktorí naozaj nikoho nediskriminovali, iba odmietli vytvoriť produkt, ktorý by mal pre nich problematické posolstvo.

Pred ESĽP aj priamo zastupujete klientov? 

Áno, aktuálne sú dva takéto prípady. 

Prvým klientom je Tom Mortier z Belgicka, ktorého matka trpela vážnou depresiou a chcela požiadať o eutanáziu. A hoci ju niekoľko lekárov odmietlo vykonať, tak siedmy či ôsmy v poradí povedal áno. Urobil to v podstate bez informovania rodiny. Tom Mortier sa to dozvedel až na druhý deň. Navyše, nebol k dispozícii nijaký protokol zo zákroku, kde by bola jeho oprávnenosť dostatočne odôvodnená, a belgické súdy v tom nevideli problém. Stalo sa to ešte v roku 2014.

Podľa nás sa ukazuje, že ak sa spoločnosť aktívne nestará o najzraniteľnejších a nevytvára kultúru života, tak potom sa praktiky eutanázie stávajú nekontrolovateľnými. Inými slovami, úrady a súdy sa tým nechcú príliš zaoberať. 

Náš klient tvrdí, že belgický zákon nedokázal ochrániť život jeho matky, ktorá bola vo veľmi zraniteľnom postavení, a legislatívny rámec dovolil, aby zákrok vykonal nejaký lekár bez dostatočných kontrolných mechanizmov. 

Čo sa snažíte napadnúť?

Boli tam napríklad procedurálne chyby. Tom Mortier sa niekoľko rokov nevedel dostať k protokolu. Nakoniec sa ukázalo, že lekár vypísal dokument niekoľko mesiacov po zákroku. Problém je, že pre belgické súdy sa táto otázka stala akýmsi nedotknuteľným územím. „Právo na smrť“ je pre nich neodňateľné právo, ktoré sa týka len „autonómneho“ človeka, bez ohľadu na jeho blízkych, na to, akú kultúru voči zraniteľným ľuďom to vytvára a ako to mení charakter lekárskeho povolania. 

Kedy očakávate verdikt?

Ťažko povedať. Belgicko už poskytlo svoje argumenty súdu, teraz sme na rade my a potom chceme o prípade aj viac komunikovať. 

Aký je váš ďalší aktuálny prípad, ktorý ste spomínali? 

Ten sa týka náboženskej slobody. Pastor Vitalij Bak v mestečku na juhu Ruska vedie malú baptistickú komunitu. Je to len pár rodín, ktoré sa stretávali v jeho vlastnom dome. To sa však nepáčilo ruským autoritám a formálne na základe antiteroristického zákona mu nariadili, že sa nemôžu schádzať. 

Bežali súdne konania, za ten čas sa ich komunita stretávala ďalej. Až kým minulý rok v júni neprišli počas bohoslužby príslušníci federálnej služby a v podstate ich rozohnali a dom zapečatili. Zhruba pred dvomi mesiacmi prišiel príkaz, aby ho zbúrali. Pritom je to jeho súkromná stavba. 

Inzercia

Ruská federácia prosto nedocenila, že sloboda vyznania je základné ľudské právo a človeku by nemalo byť bránené praktizovať svoju vieru, či už ju vyznáva osamote, alebo na verejnosti. O tom tiež hovorí jednoznačne judikatúra ESĽP aj medzinárodné ľudskoprávne zmluvy. 

Kde sa prípad nachádza dnes?

Prešiel cez všetky ruské inštancie a ADF International doručilo za pastora Baka podanie na ESĽP a čakáme, či súd tento prípad prijme. 

Máte sa o čo oprieť z hľadiska judikátov? 

Existuje viacero precedensov, hoci máloktorý sa týka priamo schádzania sa v súkromnom objekte pre náboženské účely, ako je to v našom prípade. Základom je jasné znenie článku 9 Európskeho dohovoru pre ľudské práva: každý má právo vyznávať svoju vieru osamote aj v komunite, na verejnosti aj v súkromí. Rusko v tomto prípade jednoducho nemá žiadne legitímne dôvody toto právo tak drasticky obmedziť.

Spomínali ste európske prípady, ADF International však nesleduje len Európu.

Presne tak. Máme kanceláriu aj v Ázii, konkréte v Indii. Naši ľudia pomáhajú kresťanom a ďalším menšinám. Od začiatku roka sme zaznamenali 102 útokov na kresťanov v Indii. 

O aké útoky ide?

Z času na čas sa zhromaždí dav a idú vyháňať kresťanov alebo ich napadnú. Obvykle za to môžu takzvané antikonverzné zákony, ktoré zakazujú konverziu, prevažne z hinduizmu na kresťanskú či moslimskú vieru. Úrady obviňujú pritom pastorov a kňazov, že nútia ľudí ku konverzii. Tieto skutočnosti bývajú zámienkou, aby sa zhromaždil dav a útočil na kresťanov. 

„Princípy, ktoré obhajujeme, môžu byť prospešné pre všetkých ľudí, nielen konzervatívcov. Nikto by nemal byť nútený vybrať si medzi svojou profesiou a svojím hlbokým presvedčením.“ Zdieľať

Problém je, že štátne autority bývajú v tomto vlažné. Samy to neriešia, treba ich tlačiť. Preto sú tam naši kolegovia, riešia zákony v Indii či Pakistane, ktoré sa týkajú aj dvesto miliónov ľudí. Je to iná miera v porovnaní s tým, čo robíme my v Európe. 

Na webovej stránke máte aj informácie o kampani proti selektívnym potratom v Indii.

O tom sa málo hovorí. Dievčatá sú v oveľa väčšej miere obeťami potratov ako chlapci. Pokiaľ západnej spoločnosti záleží na nediskriminácii, tak by mala konať. Táto téma trochu rezonuje v niektorých komunitách v Spojenom kráľovstve, ale inak sa prehliada. 

Naši kolegovia, ktorí pôsobia pri OSN, teda v New Yorku a Ženeve, otvárajú aj túto nespravodlivosť. Takisto pomáhajú niektorým krajinám, aby nepodľahli rétorike „reprodukčných práv“, aby mali väčšiu istotu v odolávaní tlaku. 

Poukazujú na to, že v niektorých štátoch existuje jednoznačne diskriminácia na základe pohlavia, inde na základe postihnutia, a snažia sa do medzinárodného prostredia vniesť pohľad, že ľudský život je hodnotný rovnako bez ohľadu na vek, zdravie, rasu či pohlavie. 

V niektorých kútoch sveta môže dochádzať aj k diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, teraz nemyslím odmietanie inštitucionalizácie zväzkov, ale iné, vážne nespravodlivosti. Tomuto sa ADF nevenuje?

Isteže sme proti každému porušeniu ľudskej dôstojnosti, ale ako každá organizácia, aj my máme nejaké obmedzené kapacity a hlavné zameranie. Skutočne si myslíme, že princípy, ktoré obhajujeme, môžu byť prospešné pre všetkých ľudí, nielen konzervatívcov. 

Nikto by nemal byť nútený vybrať si medzi svojou profesiou a svojím hlbokým presvedčením. Nesmie sa nikomu brániť vyznávať vieru v súkromí aj na verejnosti a každý ľudský život má hodnotu bez ohľadu na jeho okolnosti. 

Má ADF International nejakú hierarchiu hodnôt, podľa ktorej si vyberáte jednotlivé prípady? 

Extrémne dilemy pri výbere sme neriešili, vďaka tomu, že na to nie sme sami. Snažíme sa budovať širokú sieť spojencov, spolupracujeme s viac ako tromi tisíckami právnikov po celom svete. 

Isté kritériá sa vyvíjajú aj podľa toho, kde vnímame aký silný tlak. Keď vidíme, že napríklad Nórsko nerešpektuje práva rodičov a zasahuje do práva rodín bez dobrých a dostatočných zábran a nesnaží sa o zjednotenie rodiny, ak raz zasiahne, tak sa do toho pustíme. 

Alebo keď teraz vidíme, že je veľký tlak na slobodu ľudí prejaviť svoj názor v kontroverzných otázkach. Na niektorých univerzitných kempusoch treba zápasiť o to, aby tam mohli vznikať pro-life spolky. Predsedníčke pro-life spolku na University of Nottingham, Julii Rynkiewicz, ktorá študuje za pôrodnú asistentku a chce privádzať na svet deti, znemožnili povinnú prax za aktivity v spolku a zvažovali aj jej suspendáciu. Trvalo niekoľko mesiacov, kým ju – aj na základe sťažnosti, ktorú sme jej pomohli napísať – vrátili späť do študijného programu. Jej to však predĺžilo nákladné štúdium. 

Ako sa ADF International z Viedne pozerá na Slovensko? Sme z tohto pohľadu viac-menej bezproblémová krajina? 

V prípade Slovenska sa snažíme pomôcť v niektorých veciach. Napríklad na Ústavnom súde sa nachádza podanie skupiny poslancov, ktorí napadli zákon o domácom vzdelávaní. Podľa nich obmedziť túto možnosť na prvý stupeň základnej školy je protiústavné. V tomto prípade sme v počiatočnej fáze pomáhali s argumentmi a expertízou. 

Naši kolegovia tiež pomáhajú pri hľadaní cesty, ako môže Slovensko definitívne odstúpiť od Istanbulského dohovoru. 

Vy ste sa tiež dotkli domáceho prostredia? 

Podieľal som sa na jednej veci, ktorá súvisela ešte s predošlým návrhom o potratoch z dielne SNS. Vtedy prišiel poslancom parlamentu list od komisárky Rady Európy pre ľudské práva, ktorá im písala, že návrh je proti štandardnom medzinárodného práva a nemajú s tým hýbať. 

„Nevyriešime všetko na svete, ale môžeme pootvoriť dvere, aby mohli ľudia žiť svoju vieru v našej spoločnosti.“ Zdieľať

My sme vtedy zareagovali a tiež sme napísali slovenským poslancom list, opierajúci sa o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva s tým, že v Európskom dohovore o ľudských právach, ktorý je pre nás záväzný, súd nenašiel nič také ako právo na potrat a v tejto otázke je regulácia v kompetencii štátov. 

Ak by sme rozhovor ukončili teraz, tak zrejme prvý diskusný príspevok pod ním by znel: Tých určite platí Vatikán.

(Úsmev.) Nie, Vatikán nie.

Pomoc, ktorú poskytujete, je spoplatnená? 

Za svoju pomoc si neúčtujeme peniaze. Dokonca je jednou z foriem našej pomoci grantová schéma pre klientov, ktorí nemajú prostriedky na súdne poplatky alebo právnika. Tie procesy sú často finančne dosť nákladné. 

Takže z čoho fungujete?

Samotné ADF International funguje vďaka štedrosti jednotlivcov z celého sveta, od malých darcov až po väčšie nadácie. 

Akí ľudia tam pracujú, sú to vlastne všetko veriaci právnici? 

Áno, sme veriaci, je to dôležitý prvok našej služby. Snahu o spravodlivosť prežívame aj týmto spôsobom, že sme zakorenení v Kristovi. Vieme, že nevyriešime všetko na svete, ale môžeme pootvoriť dvere, aby mohli ľudia žiť svoju vieru a Evanjelium v našej spoločnosti. 

Pekná na tomto prostredí je jeho ekumenickosť. Vo Viedni je nás 15 a polovica sme katolíci a polovica nekatolíci. Sú tam evanjelikáli, máme medzi sebou luterána i ortodoxnú kolegyňu. Dokážeme sa stretnúť na modlitbe. 

Každý deň? 

Ráno o deviatej, je to dobrovoľné. Krátko si prečítame z Písma, pomodlíme sa za našich klientov, za dobrodincov, aj za našich odporcov alebo ľudí, ktorí nám neprajú. 

Čo si odnášate z prostredia tejto organizácie okrem pracovnej skúsenosti? 

Vnímam ako veľké požehnanie a povzbudenie, že na svete je veľa dobrých ľudí, ktorí dokážu svoju kariéru nasmerovať na pomoc druhým. Mohli mať skvelé právnické kariéry s násobne vyššími príjmami, ale oni sa rozhodli pomáhať druhým, aby mohli žiť v dôstojnosti svoju vieru a hodnoty. 

Zároveň som naplno videl, že veľa ľudí žije v nepríjemnom prostredí pre prežívanie svojich hodnôt, pričom si dokážu povedať, že moje hodnoty stoja za to, aby som išiel do konfrontácie s kultúrou a systémom. Je to v podstate séria osobných svedectiev o tom, že si chcú zachovať tvár. 

Ak platí, že „levy prichádzajú“, možno sa dá povedať, že ste boli súčasťou jednej z dnešných arén. Ako vnímate rezonanciu týchto tém medzi mladými kresťanmi? 

Je dôležité, aby si mladí boli vedomí hodnotových zápasov a ich dôsledkov. Na druhej strane, asi by nebolo dobré, keby boli všetci zaangažovaní do týchto sporov na takej úrovni, ako som bol posledný rok ja. 

Ak sa človek na všetko začne pozerať cez prizmu hodnotových zápasov, vybuduje si okolo seba bariéru a celá spoločnosť sa stane nepriateľom. Našťastie, mal som opačnú skúsenosť zo školy, mojimi najlepšími kamarátmi z Brna boli liberálne ladení Česi a vedeli sme o svojich názoroch. Boli ma navštíviť v Kolégiu, vychádzame dobre. 

Čo je potrebné, aby boli dnes kresťania schopní obhajovať svoje hodnoty a zároveň boli otvorenými ľuďmi?

Pre mňa je pozitívnym príkladom dvojica Robert George a Cornel West – prvý konzervatívny katolík a druhý výrazne ľavicový profesor. Keď si otvorím facebook Roberta Georga, tak na titulnej fotke tam vidím ich objatie. Do takej miery si navzájom vážia svoju integritu a túžbu sa spolu rozprávať, že ich to napriek výrazným hodnotovým sporom spája. Lenže to si zrejme vyžaduje aj výnimočné osobnostné charakteristiky. Mám túžbu, aby sme k tomu smerovali. 

Aké máte ďalšie plány? Viete si predstaviť aj dlhodobo prácu v organizácii ako ADF International? 

Viem si to predstaviť. Zároveň mi môj tím líder povedal, že by sa mi zišiel na začiatku profesionálneho života aj odstup, aby ma príliš špecifické kultúrno-etické spory nepohltili. Myslím, že je to rozumná rada. Rozmýšľam teda aj o akademickej dráhe, dlhodobo ma láka predstava byť so študentmi a diskutovať o tom, čo je spravodlivosť, spoločné dobro a niekedy sa dotýkať aj citlivých tém. Pripadá mi to príťažlivé.

Foto – Andrej Lojan

Odporúčame