Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Matovičova vládnuca koalícia Komentáre a názory
26. jún 2020

Protinázor

Desaťročia máme nízke očakávania od tých, ktorým prepožičiavame moc

Juraj Hipš, šéf strany SPOLU, nesúhlasí s komentárom Evy Čobejovej o Borisovi Kollárovi a pripomína aj tzv. Pygmalionov efekt.

Desaťročia máme nízke očakávania od tých, ktorým prepožičiavame moc

Boris Kollár počas brífingu o svojej diplomovej práci. FOTO - TASR/Michal Svítok

Keď padol komunizmus, mal som trinásť rokov. Pamätám si, ako všetci netrpezlivo očakávali veľké zmeny. Rodičia sa doma veľa rozprávali, ako bude teraz všetko inak. Tiež som sa tešil. Potom sa však zrazu mnoho tých istých ľudí, voči ktorým sme protestovali na námestiach, ocitlo opäť pri moci.

Zdalo sa mi to čudné. Myslel som si, že ak niekto spolupracuje s ŠtB, udáva a zneužíva svoju moc, nemôže byť súčasťou tých zmien. Od dospelých som ale počúval, že mám veľké očakávania.

Prešlo tridsať rokov a opäť som po februárových voľbách očakával, že nastane zmena. Tak, ako keď som mal tých trinásť.

Prečo by sme mali práve my skloniť hlavu? Nemal by ju skloniť ten, čo podvádzal? Zdieľať

Vláda dostala dôveru aj vďaka sľubu o nulovej tolerancii voči korupcii a stopercentnej transparentnosti.

Nemožno sa potom mlčky prizerať na plagiátorstvo politikov, ktoré je neprijateľné bez ohľadu na to, či sa týka Andreja Danka alebo Borisa Kollára. Súčasná plagiátorská kauza je vážnym varovaním. Je presne o našich očakávaniach, ktoré od politikov máme.

Eva Čobejová vo svojom komentári Nová identita so starými spôsobmi píše, že „politik s odpísanou diplomovkou by mal odstúpiť z funkcie predsedu parlamentu. V ideálnej krajine.“ A vzápätí dodáva, že na Slovensku ale nemusíme byť až takí maximalisti. Táto veta ma zabolela.

Niekedy stačí vidieť pred sebou cieľ a pripustiť, že cesta k nemu bude dlhšia. A so sklonenou hlavou ísť k nemu aj cestou rozumného kompromisu,“ píše Čobejová. A v tomto vidím práve ten problém. Prečo by sme mali práve my skloniť hlavu? Nemal by ju skloniť ten, čo podvádzal? Desaťročia máme nastavené sakramentsky nízke očakávania od tých, ktorým prepožičiavame moc, aby riadili túto krajinu.

Inzercia

Rozumným kompromisom nemôže byť nepoužívanie titulu, ako navrhuje autorka článku. Boris Kollár sa presne tak aj zachoval. Pokiaľ bude v politike, nebude sa titulom hrdiť. Dodajme, že ono ani nie je veľmi čím. Ale takto nevyzerá boj s podvodmi, ako sme to od novej vlády čakali.

V normálnej krajine by plagiátor z funkcie odstúpil. Tak ako bývalý nemecký minister obrany Karl-Theodor zu Guttenberg alebo nemecká ministerka školstva Anette Schvanová. Lenže my stále nie sme normálna krajina. Naše očakávania od tých, čo riadia krajinu, sú nastavené prekliato nízko. A to je problém.

Ak od dieťaťa očakávame veľa, bude pravdepodobne podávať lepší výkon. Zdieľať

V pedagogike je známy Pygmalionov efekt. Profesor psychológie Robert Rosenthal zistil zaujímavý fenomén. Experiment ukázal prekvapivé výsledky. To, aké majú učitelia očakávania od svojich žiakov, výrazne ovplyvňuje ich študijné výsledky. Ak od dieťaťa očakávame veľa, bude pravdepodobne podávať lepší výkon. Nebolo by na škodu začať tento poznatok využívať aj vo verejnom živote.

SMER položil latku vládnutia až na úplné dno. To ale neznamená, že jej nástupcovia majú s týmto dnom súťažiť. Od novej vlády musíme mať značne väčšia očakávania, ako so sklonenou hlavou pristupovať na kompromisy, ktoré sú výsmechom pravde a férovosti.

S Evou Čobejovou sa bez výhrad zhodnem, že „úprimnosť je stále vzácnou komoditou.“ Úprimne si teda konečne povedzme, že je správne mať veľké očakávania od politikov. Nemôže nám stačiť len klopiť hlavy a sledovať, kto preráža dno.

To, aké si ako spoločnosť nastavíme očakávania, je plne v našej moci. Buďme už ako bájny grécky Pygmalion, ktorý mal odvahu čakať veľa.  Aby sme si raz mohli konečne povedať, že sme normálna krajina.

Odporúčame