Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Voľná nedeľa Komentáre a názory
15. jún 2020

Pohľad zvonka

Výhrada svedomia pri voľnej nedeli nie je dobrý nápad

Výhrada svedomia sa uplatňuje v situáciách, keď niečo na základe jeho imperatívu vykonať nesmiem. To však nie je prípad nedele.

Výhrada svedomia pri voľnej nedeli nie je dobrý nápad

Ilustračné foto – TASR/Pavol Zachar

V súvislosti s témou zákazu maloobchodného predaja sa predstavitelia menších koaličných strán vyslovujú za kompromis: zaviesť do zákonníka práce výhradu vo svedomí. Zamestnanec by ju mohol uplatniť pri podpise pracovnej zmluvy.

Toto riešenie je podľa mojej mienky nesprávne, lebo vyplýva z nepochopenia výhrady vo svedomí.

Výhrada vo svedomí znamená, že niečo nesmiem vykonať, lebo mi to svedomie zakazuje. Imperatív svedomia je natoľko vážny, že ho kvôli zachovaniu vlastnej integrity nemôžem porušiť ani za cenu straty materiálnych dobier, spoločenského postavenia alebo v krajnom prípade straty života (preto má kresťanstvo mučeníkov).

Ako hovorí Bernhard Sutor: „Bezvýhradné, kategorické rozhodnutie svedomia sa preto obmedzuje na najkrajnejšie prípady, keď sa niečo za nijakých okolností nesmie urobiť alebo za každých okolností musí urobiť. S odvolávaním sa na svedomie proti všeobecným zákonom je preto potrebné narábať veľmi opatrne a svedomito (Politická etika, s. 87).“

V právnom poriadku Slovenskej republiky sú dva momenty, ktoré o výhrade svedomia hovoria.

V rámcovej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou v článku 7 sa píše: „Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhradu vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami.“ Čiastková zmluva doteraz uzavretá nebola.

V podobnom duchu je formulovaná aj zmluva medzi Slovenskou republikou a ostatnými registrovanými cirkvami. V každom prípade, nie je definované, v akých oblastiach, rozsahu a za akých podmienok sa môže občan SR uplatnenia výhrady vo svedomí domáhať.

Dôležitým krokom pri dosiahnutí spoločenského konsenzu, ako sa má výhrada vo svedomí uplatňovať, je Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu č. 4 zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“) a ktorý spresňuje podmienky uplatnenia si výhrady vo svedomí zdravotníckymi pracovníkmi.

V tomto zákone sa uvádza: „Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu, okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. Ak zdravotnícky pracovník uplatní výhradu svedomia, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa a pri uplatnení výhrady svedomia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj svojich pacientov.“

V ďalšom zákone 576/2004 sa hovorí o osobnom presvedčení zdravotníckeho pracovníka, ktoré mu bráni poskytovať zdravotnú starostlivosť. Takúto výnimku, ak som jeho znenie správne pochopil, si možno uplatniť len v troch oblastiach: umelé prerušenie tehotenstva, asistovaná reprodukcia a sterilizácia.

Imperatívom je svätenie nedele, nie zákaz nedeľnej práce

Výhrada svedomia zostáva princípom, ktorý sa uplatňuje v situáciách, keď niečo na základe jeho imperatívu za žiadnych okolností vykonať nesmiem. V horeuvedených prípadoch sa väčšina tých, ktorí si ju uplatňujú, odvoláva na kresťanskú vieru. Ochrana ľudského života a ľudskej dôstojnosti sú však všeľudskými princípmi a v zásade nepotrebujú náboženskú argumentáciu (tento postoj si osvojil aj zákon 576/2004).

Inzercia

Toto však nie je prípad nedele. Z náboženského pohľadu je imperatívom svätenie sviatočného dňa, nie zákaz nedeľnej práce. Tento imperatív počas stáročí nadobudol istý kultúrny a spoločenský rozmer. Väčšina ľudí považuje za prirodzené, že potrebujú voľný deň na oddych, rodinný a spoločenský život a ak chcú nedeľu svätiť, potrebujú čas na návštevu kostola a modlitbu. Preto nebudú tento čas tráviť v obchodoch a nákupných centrách.

Z náboženského pohľadu je imperatívom svätenie sviatočného dňa, nie zákaz nedeľnej práce. Ak niekto v nedeľu pracovať musí, z pohľadu katolíckej morálky nehreší. Zdieľať

V tomto duchu chápu kresťania aj vzťah k nedeľnej práci a nakupovaniu. Ak niekto v nedeľu pracovať musí, z pohľadu katolíckej morálky nehreší. Poznáme spoločensky nevyhnutné práce, ktoré neznesú odklad (lekári, bezpečnostné zložky a pod.). Toto však rozhodne neplatí pri skutkoch, na ktoré sa má uplatniť princíp výhrady vo svedomí. Lekár potrat vykonať nesmie za žiadnych okolností. Ak to urobí, je z pohľadu viery pred Bohom vinný. Ochrana života od počatia je v Katolíckej cirkvi absolútna, kto potrat vykoná alebo bez koho by sa zákrok nevykonal, samotným vykonaním skutku uvalí na seba trest vylúčenia z Cirkvi, exkomunikácie. Aby to vykonať nemusel a neprišiel o prácu, zákon mu umožňuje uplatniť si výhradu svedomia.

Kresťanská morálka nepozná kategorický zákaz nedeľnej práce. Hovorí o svätení sviatočného dňa. V priebehu stáročí sa vytvoril náboženský a kultúrny úzus, čo znamená: návšteva kostola, obmedzenie domácich prác, nenakupovanie a pod. Aj tu jestvujú opodstatnené výnimky. Klasickým príkladom je neúčasť ľudí na svätej omši na dedine pre blížiacu sa búrku a nevyhnutnosť postarať sa o seno, aby nezmoklo. Princíp výhrady vo svedomí sa však uplatňuje (tak to dosvedčuje aj jestvujúca prax) na prípady, keď jestvuje kategorický imperatív svedomia, že niečo jednoducho nesmieme vykonať.

Cirkev vedie veriacich, aby svätili nedeľu, v ten deň nepracovali a nenakupovali, lebo nie nevyhnutná nedeľná práca a behanie po obchodoch sú proti princípu svätenia sviatočného dňa v kresťanskom duchu. Ak však niekto z vážnych dôvodov v nedeľu pracovať musí, kresťanská morálka to nepovažuje za hriech. Na vykonanie potratu, eutanázie či umelého oplodnenia takéto pochopenie v žiadnom prípade neexistuje.

Nepotrebujeme výhradu svedomia, ale zdravý rozum

Chápem, že poslanci hľadajú kompromis medzi plošným zákazom maloobchodného predaja a ekonomickými záujmami niektorých obchodníkov. Výhrada vo svedomí však nie je dobrý nápad. V lepšom prípade môžeme v nej vidieť rozšírenie slobody. Lenže hneď sa tlačia na jazyk otázky: Čo ak si túto výhradu svedomia uplatní priveľa ľudí? Nie je v tom prípade lepším riešením obmedzenie maloobchodného predaja za presných podmienok ako v západných krajinách? Čo ak zamestnávateľ pri pohovore vyradí uchádzača z dôvodu, že si chce výhradu vo svedomí uplatniť? Ako chceme kontrolovať, aby zamestnávateľ neprepustil zamestnanca, ktorý si ju uplatní?

A na záver, takýto princíp musí platiť pre všetkých: môžu si teda výhradu vo svedomí na oslobodenie od nedeľnej práce uplatniť policajti, lekári, poľnohospodári, politici? A ak nie, tak prečo?

Ekonomické argumenty nemôžu byť hlavným dôvodom proti obmedzeniu nedeľného predaja. Keby boli až také zásadné pre rozvoj ekonomiky, v Rakúsku a Nemecku by bol prístup k voľnej nedeli iný. Pre život jednotlivca sú totiž dôležité mnohé hodnoty, ktoré sa merať nedajú, ale ak ich nedosiahne či nemá pre ne podmienky, zníži sa aj jeho dispozícia k ekonomickej aktivite. Žiadna výplata nenahradí osobné vzťahy v rodine.

Postoj verejnej mienky, cirkví, odborov a mnohých obchodníkov je jasný. Štátnej regulácie sa v tomto prípade nebojím, skôr ju vítam. Štát by sa mal usilovať o rovnováhu medzi spoločným dobrom a dobrom jednotlivca. Voľná nedeľa by bola znamením, že spoločnosti a vláde nejde iba o HDP, ale o spokojný život občanov a úctu k ich životu a hodnotám.

Ľudia v predajniach nie sú jediní, ktorí majú právo na nedeľu s rodinou a oddych. Ak sa vytvorí spoločenský konsenzus, je možné urobiť ďalšie kroky. Som presvedčený, že poslanci by jednoducho mali akceptovať väčšinovú spoločenskú mienku a maloobchodný predaj natrvalo obmedziť. Na to nepotrebujú náboženskú argumentáciu ani výhradu svedomia. Stačí zdravý ľudský rozum.

Všetci vieme, že potrebujeme deň na oddych a rodinný život. Takýmto časom sa cez stáročia stala pre nás nedeľa. Dočkáme sa dobrého riešenia?

Odporúčame