Akí sú rehoľníci vo filmoch?

Podobne ako kňazi, aj rehoľníci a rehoľníčky sa stali vďačnými filmovými postavami. Popri schematizme a klišé môžeme nájsť aj mnoho filmových klenotov. Akých mníchov a mníšky nám teda predstavuje svetová kinematografia?

Boh to vidí, pán Allison

Rehoľníci v pokušení

Podobne ako kňazi, aj rehoľníci predstavujú skvelého kandidáta na „zakázaný vzťah“ . Príkladom môže byť Boh to vidí, pán Allison (1957), americký príbeh lásky nominovaný na dva Oscary. Odolajú námorník a rádová sestra pokušeniu, ktorému sú vystavení na opustenom ostrove? Vo filme Meteora (2012) sa zas divák stáva svedkom romániku medzi mníškou Uraniou a mníchom Theodorosom. Práve malebné prostredie gréckych ortodoxných kláštorov, po ktorých je celý film pomenovaný, učarovalo režisérovi Spirosovi Stathoulopoulosovi.  Údajne tam bol presne trikrát – prvý raz na výlete s rodičmi ako chlapec, druhýkrát ako mladík vo vojenskej službe a tretíkrát tam už natáčal film. Ten zaujme nielen príbehom rodiacej sa lásky, ale aj prelínaním hraných a animovaných scén.

Pokušenie môže však mať aj inú formu. Napríklad v českom filme Rád (1994) sa stretávame  s postavou zbeha, ktorý sa schováva v ženskom kláštore. Aký postoj k tomu zaujmú sestry, a najmä matka predstavená? A ako sa budú ich názory a argumenty meniť, keď s nimi začne vyjednávať veliteľ vojenskej hliadky? V podobnom pokušení sú aj postavy Uherovho Organu (1964). Aj v tomto filme, dejovo situovanom do obdobia Slovenského štátu, máme postavu zbeha, talentovaného poľského organistu. „Prvý slovenský kresťanský film“, ako toto dielo označujú niektorí kritici, má však omnoho širší metafyzický a duchovný presah.

Príbeh mníšky

Na záver spomeňme pochybnosti sestry James a istotu sestry Aloysius. Mladá a nevinná James nechce veriť, že otec Flynn, ktorý učí na ich cirkevnej škole, mal pomer s jedným zo študentov.  Prísna Aloysius je o tom, naopak, skalopevne presvedčená. Kde je teda pravda? Divák ju vo filme Pochybnosti (2008) nenájde, môže však nad ňou špekulovať. Obe herečky v hlavných úlohách boli za svoj výkon nominované na Oscara aj Zlatý glóbus.

Rehoľníci, ktorí inšpirujú

Potešiteľné na nasledujúcich filmoch a ich postavách je, že väčšina vznikla podľa skutočných udalostí. Napríklad dráma O bohoch a ľuďoch (2010) rozpráva príbeh mníchov v Tibhirine, ktorí umreli za dlho neobjasnených a brutálnych okolností. Režisér  Xavier Beauvois sa rozhodol ísť po ich stopách, nájsť a naštudovať si čo najviac materiálu a vytvoriť  tento film, za ktorý zožal ocenenia  MFF Cannes aj francúzskeho Césara. Silný príbeh o spolunažívaní mníchov uprostred moslimskej komunity otvára mnohé otázky o náboženskej tolerancii.

Aj na osem Oscarov nominovaný Príbeh mníšky (1953) vznikol podľa skutočných udalostí. Hlavnou hrdinkou je setra Gabrielle, ktorá – hoci vyrástla v prominentnej rodine – vstupuje do kláštora a neskôr sa stáva misionárkou v Kongu. Režisér Fred Zinnemann si sledovanosť poistil obsadením Audrey Hepburn do hlavnej úlohy. Obľúbená herečka ho dokonca vyhlásila za svoj „najmilší“ a angažovala sa v jeho propagácii, hoci po návrate z Konga trpela obličkovou kolikou.

Film Veľké ticho (2008) je vlastne dokumentom. „Jeden rok a deň“ zo života mníchov kláštornej komunity La Grande Chartreuse pôsobí takmer meditatívnym dojmom. Takmer nemý film má 170 minút a jeho režisér Philip Gröning musel čakať 16 rokov na povolenie natáčať ho v daných lokalitách.

Brat Slnko, sestra Luna

Medzi veriacimi sú naďalej obľúbené životopisné príbehy rôznych rehoľníkov a rehoľníčok. Veľkej popularite sa tešia najmä Klára, Matka Tereza, Terézia z Lisieux či Edita Steinová. Suverénne najobľúbenejším mníchom vo filme však ostáva František  Assiský. Napríklad debut režisérky Liliany Cavani František z Assisi (1966) vraj videlo 20 000 miliónov divákov, dvojdielny film Klára a František (2007) si našiel obľubu i u Slovákov a v muzikáli Brat Slnko, sestra Luna (1972) mali pôvodne účinkovať aj členovia kapely Beatles.

Rehoľníci z notoricky známych kníh

Najznámejšie dielo Umberta Eca (a jedno z najznámejších diel postmoderny vôbec) dôverne poznajú aj slovenskí čitatelia. Meno ruže vyšlo už v niekoľkých vydaniach a umiestnilo sa na 53. mieste v TV ankete „Moja naj kniha“. Do filmovej podoby sa ho rozhodol  v roku 1986 previesť režisér Jean-Jacques Annaud, ktorý dokonca požiadal Vatikán o dovolenie natáčať v rímskych katakombách. Nedostal ho, vraj Ecova kniha je rúhačská. Viacvrstvový príbeh o františkánoch, inkvizícii a zakázaných knihách mnohí považujú za „stredovekú detektívku“, Annaud ho však nebral na ľahkú váhu. Štáb nútil zisťovať aj tie najmenšie detaily o živote v stredovekých reholiach, aby film vyznel čo najautentickejšie. Samotný Eco mal k filmového výsledku pomerne laxný postoj. Pri otázke, či film splnil jeho predstavy, vraj vyhlásil, že film je Annaudovo dielo, nie jeho.

Podľa knižnej predlohy vznikol aj film Mníška (1966, 2013). Autorom knižného diela je slávny filozof Denis Diderot, ktorý sa pri tvorbe inšpiroval udalosťami a trendom, ktorý zachvátil Paríž v polovici 18. storočia – nevydať dcéru, ale dať ju do kláštora a tak ušetriť na jej vene. Diderotova mníška Suzanne je obeťou svojej doby. Nemanželské dieťa, pre svoj pôvod podradná už aj v kláštore... Keď sa napokon (aj napriek varovaniam) rozhodne z kláštora vystúpiť, obvinia ju, že je posadnutá diablom. Kniha aj film zachytávajú temnejšie aspekty kláštorného života.

Mníška

Knižný pôvod má aj dráma Mŕtvy muž prichádza (1995), príbeh rímskokatolíckej mníšky Helen Prejeanovej. V knihe vylíčila osud na smrť odsúdeného vraha Matthewa Ponceletona. Predloha sa dostala do rúk režiséra Tima Robbinsa a hneď sa stala jeho srdcovou záležitosťou. Nielenže do malých rolí vo filme obsadil rodičov, dvoch synov a svoju sestru, a nielenže ponúkol bratovi Davidovi Robbinsonovi, aby pre film zložil hudbu, ale téme sa venoval aj po dokončení filmovania. Napríklad v roku 1997 spolu so skutočnou Helen zmobilizovali mnohých laureátov Nobelovej ceny a významné osobnosti kultúry, aby s ich pomocou spísali výzvu pre tajomníka OSN. Ich cieľ bol jasný – bojovať o zrušenie trestu smrti. Film sa zapáčil aj kritikom: bol nominovaný na štyri Oscary (napokon si zlatú sošku odniesla herečka v hlavnej úlohe Susan Sarandon) a na tri Zlaté Glóbusy.

Rehoľníčky z donútenia

Už Diderot poukázal na to, že mnohé dievčatá a ženy sa stávali mníškami z donútenia. Táto téma zarezonovala natoľko, že v knižnej aj filmovej tvorbe ju môžeme nájsť hneď v niekoľkých variáciách. Naposledy napríklad v Oscarom ocenenej poľskej dráme Ida (2013). Jej režisér Paweł Pawlikowski chcel cez príbeh nevinnej a naivnej mladej dievčiny nastaviť zrkadlo dvom režimom: socialistickému a fašistickému. Obeť aj kata v jednom tu predstavuje Idina teta Wanda, postava inšpirovaná Helenou Wolińskou, v Poľsku neslávne známou vďaka tomu, že na smrť poslala mnohých bojovníkov protinacistického aj protikomunistického odboja. Mladučká novicka Ida – v kláštore Anna – len postupne odhaľuje svoj pôvod, spoznáva skutočný svet a len na základe svojej skúsenosti sa môže slobodne rozhodnúť, či chce naďalej ostať v kláštore, kde ju svojho času odložili...

Ida

Mníšky bojujúce so svojou identitou nachádzame aj v česko-slovenskej kinematografii. Noc nevesty (1967) a Tri dcéry (1968) by sme v mnohých ohľadoch mohli označiť za „filmové dvojčatá“. Oba filmy vznikli tesne pred inváziou sovietskych tankov na naše územie, oba sú svojím spôsobom kritikou režimu, oba zároveň konfrontujú s dobovými chybami cirkvi. A v oboch je hlavnou hrdinkou dcéra, ktorú otec „odložil“ za mníšku. Hrdinka v Noci nevesty tento fakt prijala pokorne a so svojou rolou sestry sa stotožnila; v závere filmu sa dokonca stáva akýmsi stelesnením myšlienky vzdoru a takmer ikonou odporu. Hlavná hrdinka filmu Tri dcéry sa so svojou mníšskou identitou nevie až tak jednoducho stotožniť. Svojho času otcovo prianie vyplnila, teraz sa však doba zmenila, zo sestier sa stávajú súdružky a sám otec – ako „nebezpečný“ kulak – nemá zrazu strechu nad hlavou. Aby toho nebolo málo, nevinná dievčina sa stáva aj prostriedkom na pomstu v rukách svojich spolusestier...

Rehoľníci, ktorí desia  

V mnohých filmoch nájdeme krutú mníšku či mníšky v epizódnej role. Ten chlapec je postrach (1990), Evelyn (2002) či Boží zápasník (2006) – to je len pár príkladov na filmy, v ktorých mníšky sú tie zlé či aspoň neschopné. Okrem týchto „epizódnych zlých mníšok“ nám filmári raz za čas naservírujú film, v ktorom sú kláštory a ich obyvatelia ponímané ako to najväčšie zlo. Príkladom takéhoto filmu môžu byť Padlé ženy (2002). Režisér Peter Mullan trvá na tom, že film vznikol podľa archívnych materiálov v írskych kláštorných polepšovniach.  Sám režisér sa ho rozhodol natočiť po vzhliadnutí istého dokumentu, ale skutočnosť vraj bola ešte drsnejšia. Príbehy radodajnejších, znásilnených či inak „delikventných“ dievčin vo filme vyznievajú o to krutejšie, že v kláštore, kde prišli na nápravu, sa stretávajú so samou šikanou. Nie všetci kritici sa však nechali strhnúť touto kontroverznou drámou. Napríklad taliansky filmový kritik Valerio Riva tvrdil, že film vraj pôsobí ako propaganda, dokonca ho prirovnal k dielam Hitlerovej dvornej režisérky Leni Riefenstahlovej.

Padlé ženy

Film rumunskej „novej vlny“ Za kopcami (2012) získal na MFF Cannes tri ocenenia, katolícky divák ho však zrejme neocení.  Hoci film sa snaží poukázať na problémy a zaostalosť rumunskej spoločnosti vôbec, robí tak najmä skrze kláštorné prostredie. Príbeh, „ktorý otvára nožík vo vrecku“ (ako sa vyjadril jeden z divákov po projekcii), zobrazuje cirkevný svet ako príliš konzervatívny a nepokrokový, čím niektorým divákom imponuje a iných, naopak, uráža.

Spomeňme aj horor Alucarda (1978). Na svedomí ho má mexický režisér Juan López Moctezuma a divákovi v ňom predstavuje dve mníšky, ktoré posadol diabol.

Rehoľníci, ktorí bavia 

Kto by si nepamätal barovú speváčku Dolores (v skvelom stvárnení Whoopi Goldberg), ktorú okolnosti (respektíve polícia) prinútia schovať sa do kláštora medzi pobožné a nevinnučké mníšky? Komédia o rebelujúcej sestre, ktorá napokon našla svoje poslanie v záchrane miestneho kláštorného zboru, možno pôsobí prvoplánovo, ale napriek tomu bola nominovaná na dva Zlaté glóbusy. Sestra v akcii (1992) sa stala dokonca takou populárnou, že už o rok vzniklo pokračovanie Sestra v akcii 2: Opäť v habite. Tentoraz sa Dolores oblieka do habitu úplne dobrovoľne, aby tak pomohla zachrániť upadajúce cirkevné gymnázium. Obom filmom sa podarilo spopularizovať mnohé gospelové piesne, ktoré v nich odzneli, napríklad I Will Follow Him, Oh Happy Day alebo Hail Holy Queen.

Sestra v akcii

Na postavy vtipných rehoľníčok sa rozhodol staviť aj nemecký seriál  Mníšky v akcii (2002). Partia sestier žijúcich v malom nemeckom mestečku Kaltenthal rieši svoje každodenné problémy a popritom bojuje o svoj kláštor. Miestny starosta Wolgang Woller by ho totiž rád premenil na kongresové centrum. Seriál sa stal v rodnej krajine populárnym, dočkal sa viacerých sérií aj DVD kolekcie.

Kláštorné prostredie sa stalo dôležitým aj pre populárnu telenovelu Divoký anjel (1998). Jej hlavná hrdinka Milagros bola totiž chovanicou v kláštore a mnohé postavičky z neho (sestry, farár) aj neskôr zasahovali do jej života.

K téme:
Akí sú kňazi vo filmoch?

Zdieľať

Bonus: Animovaný mních, ktorý skoro dostal Oscara

Príbeh stredovekého mnícha Brendana, do ktorého života zasiahne talentovaný iluminátor, chcel spopularizovať „Knihu z Kellsu“, bohato ilustrovaný evanjeliár, ktorý sa považuje za jednu z najvzácnejších írskych pamiatok. Brendan a tajomstvo Kellsu (2009) napokon Oscara nezískal (v tom roku mu ho „vyfúkol“ film Hore), ale vyslúžil si dve divácke ceny na filmových festivaloch. Aj to svedčí o tom, že príťažlivá animácia, podmanivý scenár a výborná hudba neostali bez odozvy.

Mária Bilá

Foto: Flickr.com, Monstoppi.it, Indiewire.com, Deeperintomovies.net, Theblackblog.com, It.wikipedia.org, Decentfilms.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo