Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Amerika v plameňoch Spoločnosť
08. jún 2020

Amerika v plameňoch

Zabitie čierneho ex-policajta Davida Dorna. Podozrivých už majú

Na Dornovej smrti by malo záležať rovnako ako na smrti Georgea Floyda.

Zabitie čierneho ex-policajta Davida Dorna. Podozrivých už majú

Policajt stojí pri mužovi vo vyrabovanom obchode počas zrážok s demonštrantmi v St. Louis v americkom štáte Missouri 1. júna 2020. Ilustračné FOTO TASR/AP

Minulotýždňová noc z pondelka na utorok bola pre mesto St. Louis v americkom štáte Missouri dramatická. Protesty proti policajnej brutalite, ktoré spustilo usmrtenie Afroameričana Georgea Floyda políciou v Minneapolise, sa aj tu zvrhli na násilie.

Podľa CBS News boli počas tej noci v St. Louis postrelení štyria policajti a 55 obchodov vyrabovaných. O život vtedy prišiel aj 77-ročný čierny policajný kapitán na dôchodku David Dorn. Bol zastrelený okolo druhej hodiny po polnoci pred záložňou svojho kamaráta, ktorú sa snažil chrániť pred rabujúcimi výtržníkmi.

Dornova smrť bola streamovaná cez Facebook live. „Preboha, zabili práve tohto starého muža pri záložni kvôli nejakým televízorom... človeče, veď to je niečí starký,“ počuť vo videu.

David Dorn slúžil v polícii mesta St. Louis 38 rokov. Odišiel z nej v roku 2007 a potom ešte robil náčelníka polície v blízkom mestečku Moline Acres.

Vo svojej komunite bol obľúbený a snažil sa posúvať dopredu najmä mladých ľudí. Zostala po ňom manželka, päť detí a desať vnúčat. Sústrasť jeho rodine na svojom Twitteri vyjadril aj americký prezident Donald Trump.

V piatok polícia v St. Louis zverejnila záznam bezpečnostnej kamery, na ktorej bolo vidieť sedem maskovaných rabujúcich v záložni, ktorú sa Dorn snažil chrániť. Včera zatkla v súvislosti s prípadom dvoch podozrivých. Ide o Afroameričanov, 24-ročného Stephana Cannona a 27-ročného Jimmieho Robinsona.

Smrť Davida Dorna vrhá trochu inú perspektívu na vzťahy americkej polície a afroamerickej komunity. Po zabití Georgea Floyda sa debatovalo hlavne o častej brutalite polície voči čiernym. No problém je komplexnejší.

Polícia v USA ročne zastrelí asi tisícku ľudí. Hoci väčšina týchto prípadov zrejme predstavuje zákonné použitie sily, je to veľmi veľa. Napríklad v roku 2018 bolo takto políciou zabitých 399 bielych, 209 čiernych a 148 Hispáncov. Zvyšok do tisícky je buď inej alebo nezistenej rasy, či etnicity.

Podiel čiernych na zabitiach políciou je disproporčne vyšší, než zodpovedá ich 13-percentnému zastúpeniu na obyvateľstve Spojených štátov. A práve tento nepomer je vetrom do plachiet demonštrácií verejnosti i hnutia Black Lives Matter („na čiernych životoch záleží“).

Inzercia

Na druhej strane, na životoch čiernych by malo záležať, nech má páchateľ akúkoľvek farbu pleti. Respektíve, bez ohľadu na to, či nosí policajnú uniformu alebo mikinu s kapucňou. Čierni sa totiž taktiež stávajú obeťou vrážd viac, než by zodpovedalo ich podielu v populácii.

Napríklad v roku 2018 sa v Spojených štátoch stalo podľa tejto štatistiky vyše 14-tisíc ľudí obeťou vraždy. Z nich bolo 6-tisíc bielych a približne 7400 čiernych. Afroamerickí muži (6237) sa stávajú oveľa častejšie obeťou vrážd než afroamerické ženy (1168).

Zároveň, väčšina vrážd sa odohráva vnútri rasových komunít (bieli vraždia prevažne iných bielych a čierni čiernych). Podľa článku emeritného profesora trestného práva Barryho Latzera, ktorý vyšiel v decembri minulého roka v konzervatívnom magazíne National Review, v roku 2018 bol v 88 percentách prípadov vrážd, keď bol obeťou čierny, podozrivým ako páchateľ iný čierny.

Ak teda žijete v Spojených štátoch a máte čiernu farbu pleti, je vyššia šanca, že vás o život pripraví čierny kriminálnik než policajt. Podľa Latzera je táto šanca až 19-násobná.

Toto by malo zmeniť dynamiku verejnej debaty o vzťahoch polície a afroamerickej komunity. Na oboch stranách tvoria väčšinu slušní poriadkumilovní ľudia. Čierni občania sa potrebujú môcť spoľahnúť, že polícia ich ochráni pred kriminálnikmi, aj keby pochádzali z ich vlastnej komunity. Oni sú totiž najbližšími obeťami, ktorí ich trestnou činnosťou trpia.

Ak sa polícia bude báť kvôli tlaku verejnej mienky zasahovať v černošských štvrtiach proti trestnej činnosti, prví na to doplatia ich poriadkumilovní čierni obyvatelia. Na druhej strane, policajti sa nemôžu správať ako pištoľníci, ak im čierna komunita má dôverovať.

Ide teda o spojené nádoby: Polícia musí vedieť zakročiť, kde sa trestná činnosť odohráva. No zároveň treba popracovať na tom, aby zásahy policajtov boli primerané. A podceňovať netreba ani prevenciu a rozvíjanie dobrých vzťahov medzi políciou a jednotlivými komunitami...

Na takomto niečom by sa mohli zhodnúť ľudia bez ohľadu na farbu pleti.

Odporúčame