Psychické poruchy Ako by štát mohol ušetriť dve miliardy ročne?

Analytický Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý spadá pod ministerstvo financií, tento mesiac zverejnil pomerne rozsiahlu štúdiu o stave duševného zdravia na Slovensku a jeho vplyve na efektívnosť verejných financií. A nie je to najpríjemnejšie čítanie. Štúdia však ilustruje, že riešenie tohto problému je jedným z kľúčov, ako pomôcť nielen k ozdraveniu populácie, ale aj verejných financií a napokon k zvýšeniu kvality života.

Autorka štúdie „Duševné zdravie a verejné financie“ Lucia Grajcarová aj vďaka spolupráci s odborníkmi z danej oblasti vypracovala 70-stranový materiál, v ktorom sa téme podrobne venuje z rôznych uhlov pohľadu. A podrobne analyzuje, akej hrozbe dnes krajina čelí.

Psychických problémov je viac ako rakoviny

Zo záverov štúdie vyplýva, že počas života zaťažujú duševné poruchy obyvateľstvo v priemere viac ako kardiovaskulárne a onkologické ochorenia dokopy. V rozvinutých krajinách, medzi ktoré patrí aj Slovensko, je tak vyššia pravdepodobnosť, že človeka za život postihne aspoň raz psychická porucha, než možnosť, že dostane rakovinu či cukrovku.

Hoci pre podlomené duševné zdravie zatiaľ zomiera menej ľudí ako na iné ochorenia, poruchy psychického charakteru neraz výraznejšie a často podstatne dlhodobejšie ovplyvňujú ich životné fungovanie.V rebríčku ochorení zaťažujúcich zdravie populácie sú duševné poruchy na piatom mieste pred neurologickými, tráviacimi alebo chronickými dýchacími chorobami. Zdroj: ÚHP

Hoci si ľudia s psychickými poruchami spájajú najmä samovražedné a sebapoškodzujúce sklony, v celej populácii ide o zriedkavú príčinu úmrtia. Napriek tomu u mladistvých v rámci krajín OECD ide o druhú najčastejšiu príčinu úmrtia po autonehodách.

Koľko nás stojí neriešenie duševného zdravia?

Fakt, že nejde o marginálnu tému, ukazujú viaceré čísla. Duševné poruchy totiž podľa výpočtov ÚHP stoja slovenských daňových poplatníkov až 2,1 miliardy eur ročne, čo za rok 2019 predstavuje 2,4 percenta HDP. Je to teda viac ako množstvo výdavkov, ktoré smerujú na vedu a výskum či obranu štátu. Tieto odhady nemusia byť celkom presné a pri použití inej metodiky, pochopiteľne, možno dostať celkom iné čísla, no aj keby vo výsledku išlo „len“ o miliardu, stále ide o závratnú sumu.

Viac k téme nájdete v texte: Čoraz viac mladých si siaha na život. Problémom sú aj vysoké očakávaniaZdieľať

Je potrebné povedať, že autorka štúdie pracovala s celým spektrom psychických porúch postihujúcich všetky vekové skupiny. Ide teda o náklady spojené s liečbou úzkostných porúch, psychotických porúch (napr. schizofrénie), porúch nálad, správania (napr. ADHD, autizmus), porúch osobnosti a návykov (napr. gambling) či porúch príjmu potravy (napr. anorexia, bulímia). Štúdia však zahŕňa aj finančný dosah výskytu závislostí, duševných zaostalostí čí množstva ďalších duševných chorôb typu hypochondria, demencia, Alzheimer a iné.

V prípade spomínaných dvoch miliárd ide podľa štúdie o priame aj nepriame náklady spojené s duševnými problémami: 740 miliónov eur podľa analytického útvaru stoja náklady v zdravotníctve. Ďalších 420 miliónov tvoria výdavky na sociálne zabezpečenie, ako je vyplácanie PN, invalidných dôchodkov (duševné poruchy sú tretím najčastejším dôvodom priznania tohto dôchodku) či podpora v nezamestnanosti. A 940 miliónov je nepriamo spojených s pracovným trhom. Teda nezamestnanosťou, nižšou produktivitou či vyššou úmrtnosťou v produktívnom veku.

Zdroj: ÚHP

Všeobecne duševné problémy skracujú život v priemere až o sedem a pol roka a ľudia so závažnými formami duševných porúch zomierajú v priemere až o 20 rokov skôr. 

Zo štúdie teda vyplýva, že pre neriešenie duševného zdravia sa výrazne predražuje zdravotný aj sociálny systém. A keďže polovica ľudí s nejakou duševnou poruchou je v produktívnom veku, znižuje sa aj výkonnosť ekonomiky. Pritom u ľudí s ľahkou až strednou depresiou existuje až dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že sú nezamestnaní.

Cyklus súvislostí

V prípade duševného zdravia ide často vo viacerých oblastiach o spojené nádoby. Ľudia s duševnými poruchami vo zvýšenej miere trpia fyzickými ochoreniami, ktoré následne vedú k už spomínaným odvrátiteľným úmrtiam.

Neriešenie psychických problémov totiž spôsobuje viac infarktov, zvyšuje výskyt cukrovky, astmy, celiakie, sklerózy multiplex či znižuje imunitu. Títo ľudia tiež trikrát častejšie trpia obezitou, nehovoriac o horšej životospráve často spojenej s fajčením, požívaním alkoholu alebo užívaním drog.

Celú diagnostiku predražuje aj to, že pacientov s fyziologicky nevysvetliteľnými ťažkosťami lekári odosielajú na drahé vyšetrenia k rôznym špecialistom, pričom často ide o psychicky podmienené ochorenia. Psychológ či psychiater je však neraz až poslednou voľbou.

Pri duševných poruchách totiž často dochádza aj k efektu „zostupnej špirály“, čo štúdia ukazuje na príklade depresie. Tá môže viesť k strate zamestnania, následne k dlhodobej nezamestnanosti a chudobe. Výskyt duševnej poruchy však môže viesť aj k snahe o akési „samoliečenie“ alkoholom a neskôr k závislosti, čím sa zvyšuje riziko chronickej depresie a samovraždy.

Zdroj: ÚHP

Pre celú Európsku úniu odhadlo OECD v roku 2018 priame a nepriame náklady spojené s duševnými poruchami na 607 miliárd eur, čo predstavuje 4 percentá HDP. Podľa Svetového ekonomického fóra sa globálne náklady duševných ochorení môžu do roku 2030 oproti roku 2010 dokonca zdvojnásobiť.

Pritom výdavky Slovenska na duševné zdravie tvoria niečo vyše 3 percentá všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť, čo je len 0,2 percenta HDP. Slovensko tak zaostáva za priemerom krajín OECD, kde sa počet výdavkov na zdravotnú starostlivosť pohybuje v rozmedzí 7 – 8 percent, a aj v tejto oblasti sme tak opäť na chvoste.

Čísla môžu byť ešte horšie

To, že ide skutočne o vážny fenomén, naznačujú dáta z roku 2017, na základe ktorých trpel v prepočte každý deviaty obyvateľ Slovenska jednou alebo viacerými duševnými poruchami, najmä úzkostnými. Ak do vzorky prirátame problém s alkoholizmom a drogami, výskyt je ešte vyšší. Pritom až 80 percent ľudí závislých od alkoholu sa nelieči a zostáva tak mimo štatistík.

Štúdia ÚHP tiež cituje slová Národného programu duševného zdravia, podľa ktorého je väčšina ľudí ďaleko od optimálneho stavu psychického zdravia.

Z prvotného epidemiologického výskumu na Slovensku tiež vyplýva, že až 67 percent ľudí sa stretlo s príznakmi depresie. Pri úzkostných poruchách dosahuje počet neliečených dokonca až 84 percent. Ako príčinu neliečenia štúdia uvádza najmä spoločenskú stigmu a slabú dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Zdroj: ÚHP

Okrem spomínaných nákladov vytvárajú duševné poruchy aj ďalšie nepriame škody: diskriminácia ľudí so psychickými poruchami, záťaž blízkych a rodiny zasiahnutých týmto typom ochorenia, ako aj vyššia kriminalita a prehlbovanie sociálnej nerovnosti. Rodinní príslušníci, ktorí sa starajú o blízkeho s duševnou poruchou, častejšie trpia fyzickými aj duševnými problémami, život s duševne chorým dospelým je tak rizikom vzniku traumy u detí.

Problém nastáva aj v školstve, keďže ľudia s duševnými poruchami dosiahnu len nižší stupeň vzdelania, pričom deti s depresiou majú dvakrát väčšiu pravdepodobnosť, že nedokončia druhý stupeň základnej školy. Duševné problémy u žiakov sú významným ukazovateľom horšieho prospechu a sú často späté s vynechávaním školy a sebapoškodzovaním.

Podchytiť tento aspekt už v skorom veku je veľmi dôležité, pretože, ako sa píše v analýze, polovica všetkých duševných porúch, ktoré sa naplno prejavia až v dospelosti, vzniká v detstve. 

Chýbajú aj odborníci

Okrem toho, že sa v štúdii analytického útvaru ministerstva financií píše o nadužívaní či nesprávnom identifikovaní príslušných psychofarmák pri liečbe duševných problémov, rovnako približuje ďalší zásadný systémový problém, ktorým je nedostatok odborníkov – od psychiatrov až po detských klinických psychológov.

Zdroj: ÚHP

Celkový nedostatok psychiatrov spôsobuje tak logicky ich preťaženie. V prepočte to znamená, že lekári majú v priemere len 16 minút na jedného pacienta. Rovnako kritickými sú aj čakacie lehoty, ktoré u psychiatra dosahujú vyše siedmich týždňov. V niektorých regiónoch Slovenska ide aj o niekoľko mesiacov. Podľa Slovenskej psychiatrickej spoločnosti je tiež na Slovensku minimum detských psychiatrických oddelení.

Na Slovensku bolo v roku 2018 spolu menej než 60 pedopsychiatrov, z toho len 29 ambulantných. Navyše polovica z nich je v preddôchodkovom alebo dôchodkovom veku.

A kritické je to aj v oblasti psychoterapie. Kým v mnohých krajinách je psychoterapia štandardom, ktorý sa odporúča ako prvá voľba pri riešení podobných problémov, podľa záverov štúdie povolanie psychoterapeut na Slovensku „de facto“ neexistuje. Odborníci v tejto oblasti chýbajú, no psychoterapiu môžu vykonávať aj certifikovaní psychológovia a lekári. Podľa Slovenskej komory psychológov na Slovensku však chýba až 1 000 psychoterapeutov. 

Čo sa týka samotných psychológov, tých klinických je podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií 397, kým detských je len 12. Celkový nedostatok odborníkov je tak aj podľa štúdie ďalším faktorom, ktorý vedie k nevhodnej a nedostatočnej liečbe duševných porúch.

Čo analytici  štátu odporúčajú?

Keďže neriešenie duševného zdravia spôsobuje dlhodobé problémy a stojí štát nezanedbateľné množstvo finančných prostriedkov, ÚHP odporúča štátu hneď niekoľko riešení. V prvom rade investovať do programov na prevenciu a do podpory duševného zdravia, a to už v ranom detstve, ako aj do všeobecnej informovanosti.

Zdroj: ÚHP

Systematická podpora už fungujúcich programov v danej oblasti má podľa analytického útvaru aj vysokú návratnosť investícií a prináša svoje ovocie, čo štúdia poukazuje na príkladoch z Veľkej Británie či Spojených štátov amerických.

Rovnako dôležité je podľa analytikov podporovať modernú liečbu, zvýšiť zastúpenie psychoterapie na úroveň farmakologickej liečby, rozvíjať komunitnú starostlivosť, ako aj investovať do výskumu. Výdavky by sa mali za ideálneho stavu zvýšiť o 170 až 230 miliónov eur ročne.

Duševné poruchy majú veľmi silný vplyv na dĺžku a kvalitu života a zasahujú človeka bez ohľadu na vek. Lepšou prevenciou a podporou duševného zdravia má Slovensko šancu znížiť výskyt fyzických ochorení, počet odvrátiteľných úmrtí a vďaka tomu aj ušetriť.

Hoci verejnosť dnes pohltila pandémia koronavírusu a jej dôsledky, na rozdiel od korony ide o dlhotrvajúci problém, ktorý už nielen nám prerastá cez hlavu.

Ak vy alebo niekto, koho poznáte, zápasí so psychickými problémami, nenechávajte ho v tom samého. Existujú rôzne formy pomoci. Okrem psychologických, psychoterapeutických alebo psychiatrických kliník sa môžete obrátiť aj na linku detskej istoty (116 111), linku dôvery Nezábudka (0800 800 566) či na internetovú poradňu IPčko (ipcko.sk). Všetky vám ponúknu bezplatnú a odbornú podporu v núdzi s uchovaním vašej anonymity.