Osvienčimský oheň (Ján Ondruš)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Osvienčimský oheň (Ján Ondruš)

Vstal plameň, potočil sa, urobil dva-tri kroky.

Ján Ondruš
Osvienčimský oheň


Vstal plameň, potočil sa,
urobil dva-tri kroky.

Koľkými jazykmi začal prosiť.
Koľkými rukami posunkoval.
Koľkými nohami prešľapoval.

Snáď bolo možné pozrieť oknom.
Horiacim oknom.

Alebo udrieť na dvere.
Horiace dvere.

Alebo sadnúť za stôl.
Horiaci stôl.

Bol taký rozrušený, taký živý, taký ľudský,
mal ako studňa hĺbku a dno,
môžeš doň siahnuť rukou,
hodiť naň papierovú loďku, ktorá tancuje na vlne,
prejsť nožom a hladina sa za ním zavrie.

Pozreli doň ako do priezračných očí,
videli na druhú stranu,

boli tam korene, dozrieval
a dal sa trhať po jednotlivom plameni

a hádzať na misku, ktorá
pod váhou plameňa neklesala.

 

Básnik a prekladateľ Ján Ondruš (1932 – 2000) prítomnú báseň publikoval vo svojej zbierke Šialený mesiac (Slovenský spisovateľ, Bratislava 1965).

                                                                                                 

 

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo