Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
29. január 2020

Houston, máme problém! (1. časť)

O ľuďoch, na ktorých sa obraciame, a rozhovoroch, ktoré absolvujeme, keď nám vnútri svieti červená kontrolka: spoveď, duchovné vedenie, koučing, psychologické poradenstvo a terapia.
Houston, máme problém! (1. časť)
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
O ľuďoch, na ktorých sa obraciame, a rozhovoroch, ktoré absolvujeme, keď nám vnútri svieti červená kontrolka: spoveď, duchovné vedenie, koučing, psychologické poradenstvo a terapia.

„Houston, máme problém!“ hlásila riadiacemu centru posádka neúspešnej misie na mesiac Apollo 13, keď vybuchla jedna z kyslíkových nádrží.

Aj keď v realite táto fráza takto nezaznela, objavila sa vo filme a zľudovela. Niekedy nám prebehne hlavou. Niekedy máme chuť oznámiť riadiacej veži, že máme v rodine, vo vzťahoch, v bežnom živote problém. Dúfame, že nám tím na linke povie, čo sa stalo a ako to vyriešiť. To sa však nestane ani vo filme. 

Otázkou je, kam sa obrátiť, keď riešime rozpadávajúci sa vzťah; situácie s deťmi, ktoré nezvládame; keď sa my alebo niekto v okolí cíti pod psa alebo keď už dlho stojíme na mieste; skrátka, keď sa nám rozsvietila červená kontrolka.

Prvým krokom býva rozhovor – v rodine či s priateľmi. Ale niekedy cítime, že potrebujeme z tohto kruhu vyjsť a o svojich témach chceme hovoriť s niekým, od koho máme väčší odstup.

Vtedy nastáva hľadanie. Kam ideme po radu? Koho necháme, aby nám hovoril do života? Na koho sa obrátime, keď rozoznáme, že naša téma súvisí aj s naším vzťahom k Bohu a naším duchovným životom?

Kamarát chodí k life-koučovi, kolega má duchovné vedenie, známa rieši svoje veci s terapeutom a sesternica vraví, že najlepšie jej pomôže rozhovor s kňazom pri spovedi.

V tomto článku na pokračovanie sa pozrieme na miesta, kam s otázkami chodia – alebo by mohli chodiť – veriaci kresťania a hľadajúci. Budeme hovoriť o typoch rozhovorov, ktoré môžu pomôcť, a o ľuďoch, na ktorých sa obraciame, keď hľadáme nový smer a lepší spôsob žitia.

V čom sú podobné a v čom sa odlišujú aj ako spolu súvisia: katolícka spoveď, duchovné vedenie, koučing, psychologické poradenstvo či psychoterapia. 

Zamestnanci v riadiacom centre NASA v Houstone oslavujú, keď na obrazovke vidia kapitána Jamesa Lovella, ktorý v zdraví priviedol naspäť na Zem posádku misie Apollo 13 v roku 1970. Foto: Profimedia

Každý z nich má vonkajšiu formu rozhovoru. Zjednodušene by sme mohli povedať, že na jednej strane je ten, čo chce niečo zmeniť a hľadá ďalšie smerovanie. Na druhej strane sa nachádza osoba, ktorá nás vypočuje a ktorú si spájame so správnou odpoveďou, riešením či dokonca úľavou. Zdalo by sa, že sú to rovnocenné formy pomoci a stačí si len vybrať jednu z nich. 

Nie je to však tak, v každom z týchto rozhovorov sa vnútri deje niečo iné. Aký je rozdiel medzi pravidelnou spoveďou a duchovným vedením? Môže mať spoveď terapeutické účinky? Čo je to koučing a v čom sa líši od duchovného vedenia? Ako rozoznám ja sám, alebo môj kňaz či kouč, čo patrí do rúk psychológa? Aký je rozdiel medzi psychologickým poradenstvom a psychoterapiou? Je dobré, aby kouč či psychológ zdieľal hodnotové nastavenie a svetonázor svojho klienta?

Aby sme sa vymotali z tejto spleti pojmov a prístupov, ktoré sa sčasti prelínajú, oslovili sme niekoľkých kňazov, duchovných sprievodcov, psychológa aj kresťanských koučov. 

Neporovnateľná sila sviatosti

Nekonečné, takmer každodenné rady na spoveď v bratislavskom kostole kapucínov sú prekvapením pre všetky zahraničné návštevy, najmä tie zo západnej Európy. Zdá sa, že na Slovensku spoveď ešte nevymizla, a je to tak dobre. 

Je dôležité, aby sme cítili možnosť povedať kňazovi, čím žijeme, aj nad rámec vymenovania našich prehreškov. Tí, čo zažili pri spovedi prijatie a porozumenie, dostali dôležitú radu alebo vynikajúcu otázku, ktorá vychádza z pochopenia hĺbky ľudskej duše, vedia, akým darom vie byť spoveď. Mnohí kňazi dnes vychádzajú zo spovedníc a nemajú problém nechať veriacemu kontakt a dohodnúť si stretnutie mimo „spovedných hodín“ alebo na bráne ponúkajú telefónne číslo na spovednú službu, ako napríklad bratislavskí františkáni. 

Ilustračné foto. Flickr/John Keogh

Bolo by však chybou, ak by sme zo spovede urobili pomáhajúci rozhovor, ktorý je na rozdiel od väčšiny ostatných zadarmo. Potrebujeme ju od všetkých ostatných výrazne oddeliť. Ako napovedá jej druhé meno – „sviatosť zmierenia“ – je jednou zo siedmich sviatostí a ide v nej o zmierenie človeka s Bohom. 

Aj keď sa môže javiť ako „forma pomáhajúceho rozhovoru“, podľa Katechizmu katolíckej cirkvi je zároveň liturgickým slávením a svätým tajomstvom. Je viditeľným obradom, prostredníctvom ktorého dostávame neviditeľnú milosť. Ako sa zhodujú všetci z oslovených, nie je porovnateľná s ničím a ako sviatosť, ktorá dokáže zmyť naše hriechy, ju nič nemôže nahradiť – ani dobrý duchovný rozhovor, skvelé koučovanie či terapia, ktorá ozaj pomáha. 

Kedy si teda vybrať spoveď? V prvom rade vtedy, keď chceme dať do poriadku náš vzťah so svojím Stvoriteľom. Na rozdiel od koučingu, duchovného vedenia či terapie, ktoré pravdepodobne vyhľadávame len v niektorých obdobiach nášho života, spoveď nás sprevádza neustále. „Napráva, čo sme pokazili, preto bude stále potrebná, lebo aj my budeme stále niečo kaziť,“ hovorí kresťanský kouč Marián Kubeš. 

Keď chceme nielen nepadať, ale aj duchovne rásť

Aj keď si pri veľkonočných radoch na spoveď človek rád predstaví oblaky očistených hriechov, čo sa vznášajú nad spovednicami, je tu praktický problém – na dlhší rozhovor nie je vždy čas. 

Spoveď napráva, čo sme pokazili, preto bude stále potrebná, lebo aj my budeme stále niečo kaziť.  Zdieľať

Otec Oskar a Vladimír Škerko duchovne sprevádzajú veriacich v Opus Dei a mladých v univerzitnom centre Dowina. Zhodnú sa, že spoveď má byť vo všeobecnosti konkrétna, krátka, má rozoberať jednotlivé hriechy a ľútosť. Preto ak cítime potrebu ísť v živote viery širšie aj hlbšie, máme zvážiť duchovné vedenie, ktoré poznáme aj pod pojmom duchovné sprevádzanie. V ňom si vyberáme duchovného vodcu na pravidelné stretnutia, kde máme viac času na otázky a vzájomnú výmenu.

Aj počas spovede sa kňaz pýta či radí. „Svätá spoveď je aj formou osobného duchovného vedenia. Najmä vtedy, keď chodíme na spoveď k tomu istému spovedníkovi, ktorý nás pozná a môže nám teda lepšie poradiť a pomôcť. V duchovnom vedení nám určite budú odporúčať pravidelnú a častú spoveď a vo svätej spovedi nám môžu odporučiť duchovné vedenie,“ hovorí Vladimír. 

Inzercia

Je prirodzené, že pri duchovnom vedení budeme prinášať otázky či témy, ktoré sa týkajú našej rodiny alebo emócií. Ale duchovné vedenie podobne ako spoveď – a na rozdiel od koučingu či terapie – ide mimo hraníc fyzického sveta a nášho rozumového či zmyslového poznania. Je nadprirodzenou záležitosťou. Kým v spovedi sa skôr zameriavame na to, aby sme sa očistili a neklesli hlbšie, pri duchovnom vedení máme možnosť sústrediť sa na náš duchovný rast.

Patria sem všetky otázky, ktoré súvisia s naším kresťanským životom ako modlitba, rozlišovanie  povolania do zasväteného života či kňazstva, naše cnosti aj neresti, ale aj otázka, ako žiť naše vzťahy či nedeliť život na duchovný život a pracovný.

Čo však v duchovnom vedení nehľadajme, sú „konkrétne riešenia“, napríklad rozhodnutia o tom, či zanechať korporát a odsťahovať sa na lazy, ako si byť istý pri voľbe životného partnera; alebo aj ako si nastaviť dennú rutinu tak, aby sme zvládli emaily, rodinu aj modlitbu.

Keď objavujeme riešenia, ktoré už máme v sebe

Tu prichádzajú na scénu slová kouč a koučing. Aj keď ho mnohí poznáme z práce ako profesný koučing, životný koučing pomáha riešiť široké spektrum otázok vrátane vzťahov a povolania, kde práve pomáha nachádzať praktické riešenia. 

Kouč je „mimo hry“ – nedáva rady ani riešenia. Jeho úlohou je dobre načúvať, čo klient hovorí, aj to, čo nespomína.  Zdieľať

Kouč Marián Kubeš vysvetľuje, že koučing sa pozerá najmä do budúcnosti a pomáha človeku nájsť odpoveď na otázku, ako najlepšie postupovať v konkrétnej situácii, ako napríklad: ako sa najlepšie rozhodnúť, keď sa mi ponúkajú viaceré možnosti? Ako harmonizovať vzťah k rodine? Ako zvládnuť náročný projekt, ktorý ma čaká?

Koučingový rozhovor je štruktúrovaný rozhovor, ktorý smeruje k jasne zadefinovanému cieľu stretnutia. Tí, čo sme zažili dobré koučovacie stretnutie, vieme povedať, že kouč je akýsi mág dobre položených otázok. Pýta sa otvorené otázky šité na mieru, ktoré nedovoľujú jednoducho odpovedať áno-nie. Tie spustí ako sondu do nášho vnútra, odpovede vytiahne, dá do štruktúry a ukáže nám ich na tácke, aby sme sami uvideli, čo vlastne hovoríme. 

Tréner Manchestru City Pep Guardiola sa rozpráva s hráčmi. Slovo kouč sme si historicky možno viac spájali so športom, dnes sa môžeme obrátiť na profesných aj životných koučov. Foto: TASR/AP Photo/Rui Vieira

Kouč väčšinou nie je z oblasti, ktorej sa venujeme, nemá nutne skúsenosť s témou, s ktorou sme za ním prišli, a napriek tomu dokáže problém či otázku nasvietiť tak, aby sme zistili, že odpovedať si vlastne vieme.

Koučing postupne prichádza aj do škôl a farností a od roku 2014 funguje aj komunita kresťanských koučov. Tí aplikujú princípy koučingu v kresťanskom kontexte a integrujú vieru do profesionálneho koučovacieho rozhovoru. Prinášajú tak do neho – tak ako každý kouč – svoj špecifický pohľad na svet. Môžeme sa preto na nich obrátiť aj s otázkami, ako si vyhradiť viac času na duchovný rast či ako najlepšie odovzdať vieru svojim deťom.

Koučing vychádza z princípu, že všetky odpovede má v sebe sám klient. Na rozdiel od spovede, duchovného vedenia či psychoterapie. „Kouč je teda ,mimo hry‘ – nedáva rady, odporúčania ani riešenia. Jeho primárnou úlohou je dobre načúvať, čo klient hovorí, aj to, čomu sa vyhýba, čo nespomína. Je v role hlboko počúvajúcej osoby,“ hovorí rehoľná sestra saleziánka Eva Rušínová, FMA a kresťanská koučka.

Terapia nie je posledné riešenie, keď všetko ostatné zlyhalo

Napriek poradiu, ktoré sme si pre bližší pohľad na jednotlivé „rozhovory“ zvolili, by bolo chybou domnievať sa, že rozhovor s psychologickým poradcom či terapeutom prichádza na rad vtedy, keď sme už vyčerpali všetky ostatné možnosti. Nie je poslednou inštanciou, ktorá je akýmsi zlyhaním. 

Podobne ako má každý kňaz a mnoho duchovných vodcov teologické vzdelanie; či ako dobrý kouč absolvoval sériu tréningov, ako načúvať a viesť dobrý štruktúrovaný rozhovor, je psychologický poradca odborník v doméne psychológie a psychoterapeut si prešiel terapeutickým výcvikom a vzdelávaním. 

Ako kňaz, duchovný vedúci či kouč rozpozná, čo patrí do rúk psychológa? Kňaz v psychoterapeutickom výcviku a františkánsky brat Filip Andrej Čierny, OFM uvádza: „Aj spoveď určite má isté terapeutické účinky, minimálne pokoj v duši a jasno vo svedomí. No rovnako existujú znaky či situácie, podľa ktorých kňaz rozozná, čo patrí do rúk psychológa, keď veriacemu odporučí psychologické poradenstvo alebo terapiu.“

Vysvetľuje, že je to napríklad vtedy, keď veriaci v spovedi neustále opakuje tie isté veci alebo sa utkvelo drží jednej témy, alebo ak má z minulosti nejakú ťažkú traumu, napríklad znásilnenie. Kňaz (a rovnako aj duchovný vedúci a kouč) by mal mať elementárne znalosti o prejavoch najčastejších psychických porúch dnes, ako je napríklad schizofrénia, neurotické a úzkostné poruchy, maniodepresívne stavy, rôzne fóbie, poruchy osobnosti, obsedantno-kompulzívne poruchy či psychózy.

Terapeutický rozhovor v umeleckom spracovaní: Banana therapy od Banksyho. Foto: Flickr/Brainflakes. 

Tieto rozpoznávacie znamenia môžu pomôcť aj nám, laikom a neodborníkom. Mário Schwarz, psychológ a odborný asistent na Trnavskej univerzite, si myslí, že to, či potrebujeme psychológa, si môžeme uvedomiť aj sami alebo nás na to môžu upozorniť iní. „Signály sú veľmi široké, napríklad keď človek nevie zvládať svoje emócie, nevhodne rieši konflikty s inými, má problémy komunikovať s inými, cíti znížené sebavedomie, má ťažkosti s učením, so zapojením sa do kolektívu, so šikanou, má manželské problémy, sexuálne ťažkosti, výchovné problémy, psychosomatické problémy, úzkostné poruchy, depresie, syndróm vyhorenia, ale aj potrebu osobnostného rastu.“

Keď sa v našom vnútri ozve „Houston, máme problém“, neváhajme vykročiť smerom k rozhovoru. 

Nezabúdajme pri tom, že svätá spoveď nie je svätá len tak. Nemôžeme ju porovnávať so žiadnym iným „rozhovorom“, aj keď milosť, ktorú cez ňu dostávame, očami sveta nevidíme. 

Možno nás zaskočí návrh spovedníka či duchovného vodcu vyhľadať psychológa či terapeuta a možno nás aj privedie k pochybnosti, ako je možné, že ponuka kňaza s celou mocou Boha a jeho lásky k človeku sa zvláštne vyčerpala. Brat Filip pripomína, že je namieste uplatniť presne opačnú optiku: „Súčasťou starostlivej lásky Boha k človeku sú aj kvalitní a empatickí psychológovia aj psychiatri, ktorých odporučí vnímavý kňaz.“

Viac o duchovnom vedení, kresťanskom koučingu aj psychoterapii v ďalších častiach seriálu.

Odporúčame