Turci oslavujú násilie na kresťanoch. Z Hagie Sofie chcú mešitu

Nedávna reportáž tureckých médií nevedomky poukazuje na to, ako sa Turecko navracia k svojmu islamskému dedičstvu. Kedysi bolo považované za najsekulárnejší moslimský národ, dnes s úplným nepriateľstvom voči neveriacemu Západu sníva o slávnych dňoch džihádistického dobývania:

Skupina zbožných moslimov pochádzajúcich z celého Turecka sa modlila pred historickou budovou Hagia Sofia počas 562. výročia tureckého dobytia Istanbulu. Požadovali, aby sa stavba znovu stala mešitou.

Muži a ženy z celej krajiny sa 31. mája zhromaždili pred múzeom Hagia Sofia, ako súčasť akcie organizovanej Anatólskym zväzom mládeže (AGD) s mottom „Zlomte reťaze, otvorte Hagiu Sofiu“, a odriekali rannú modlitbu s volaním po premene múzea na mešitu.

Je to v skutočnosti už každoročným rituálom. Tisícky Turkov každý máj obkolesujú Hagiu Sofiu a žiadajú, aby sa stala mešitou, často s islamským bojovým pokrikom „Allahu Akbar!“ (V roku 1935 prvý prezident moderného Turecka Kemal Atatürk premenil Hagiu Sofiu na múzeum. Pozn. redakcie.)

"Nie je to o tom, že by moslimovia potrebovali priestor na modlitbu. V roku 2010 bolo iba v Istanbule 3000 aktívnych mešít."

Zdieľať

Netýka sa to „menšiny radikálov“. V prieskume viac ako 97 percent zo 401 Turkov chcelo, aby sa Hagia Sofia stala fungujúcou mešitou. Nie je to ani o tom, že by moslimovia potrebovali priestor na modlitbu. V roku 2010 bolo iba v Istanbule 3000 aktívnych mešít.

Skôr ide o moslimov, ktorí sa chcú oddávať slávnym dňom islamského džihádu a dobývania.

Na rozdiel od obyvateľov Západu si moslimovia význam Hagie Sofie plne uvedomujú. Hagia Sofia – v gréckom význame „Svätá múdrosť“ – bola v skutočnosti najväčšou kresťanskou katedrálou po takmer tisíc rokov. Postavená v Konštantínopole, srdci starobylej kresťanskej ríše, bola tiež rozhodným symbolom odporu voči islamu neustále dorážajúcemu z východu.

Zhromaždenie moslimov z 31. mája 2015 v Istanbule, žiadajúce premeniť Hagiu Sofiu na mešitu.

Po stáročiach odrážania islamských výbojov bol Konštantínopol nakoniec 29. mája 1453 Turkami pod vedením sultána Mehmeta II. vyplienený. Jeho kríže boli znesvätené, ikony znetvorené, Hagia Sofia – podobne ako tisícky ďalších chrámov – bola premenená na víťaznú mešitu obkolesenú vysokými minaretmi na znak triumfu.

"Hagia Sofia – v gréckom význame „Svätá múdrosť“ – bola najväčšou kresťanskou katedrálou po takmer tisíc rokov. Bola tiež rozhodným symbolom odporu voči islamu neustále dorážajúcemu z východu."

Zdieľať

Čítanie pôvodných historických textov z tohto obdobia nie je nepodobné čítaniu aktuálnych titulkov týkajúcich sa vyčíňania Islamského štátu – masakre, odtínanie hláv, znásilnenia, zotročovanie kresťanských „neveriacich“ a znesväcovania ich kostolov. Očitý svedok tureckého dobytia Konštantínopolu v roku 1453 píše:

Rozzúrení tureckí vojaci... nedávajú žiadnu milosť. Keď skončili masakrovanie a už nezostal žiadny odpor, zamerali sa na drancovanie a túlanie sa mestom, aby kradli, zvliekali, rabovali, zabíjali, znásilňovali, brali do zajatia mužov, ženy, deti, starých, mladých, mníchov, kňazov, ľudí všetkých vrstiev a kategórií... Boli tam panny prebudené z nepokojného spánku a našli týchto banditov stáť nad nimi s krvavými rukami a tvárami plnými najhlbšej zúrivosti... [Tureckí džihádisti] ich odtiahli, roztrhli im šaty, zneuctili ich, znásilnili na ceste a podrobili najhorším zločinom...

Útle deti boli brutálne odtrhnuté od pŕs svojich matiek a dievčatá nemilosrdne odovzdané do podivných a strašných manželských zväzkov, a stalo sa tisíce ďalších strašných vecí...

Chrámy (vrátane Hagia Sofia) boli znesvätené, vyplienené a vydrancované... posvätné predmety boli opovržlivo odhodené stranou, sväté ikony a sväté nádoby boli znesvätené... Obrovské množstvo posvätných aj svetských kníh bolo hodených do ohňa alebo roztrhaných a pošliapaných nohami.

To je to, na čo sú tureckí moslimovia hrdí. Salih Turhan, hlava Anatólskeho zväzu mládeže (skupiny, ktorá každoročne organizuje okolo Hagie Sofie masové demonštrácie), sa chváli: „Ako vnuci Mehmeta Dobyvateľa považujeme snahu o znovuotvorenie Hagie Sofie ako mešity za svoje legitímne právo.“

Turci dobre vedia, že Mehmet bol metlou európskeho kresťanstva; že jeho hordy dobyli a zhanobili Konštantínopol a násilne ho premenili na moslimský Istanbul; že mŕtvolu padlého kresťanského vládcu Konštantína, ktorý odmietol opustiť svoje obliehané mesto, sťal, znetvoril a vystavil na posmech. Mnohí Turci otvorene zbožňujú Mehmeta a ďalších sultánov, podobne ako hovoria: „Sme hrdí na našich predkov, ktorí porážali, stínali, zotročovali a znásilňovali ľudí a kradli ich krajiny len preto, lebo boli kresťanskými ‚neveriacimi‘.“

A v súčasnosti – je to rovnaké, ako keď hovoria: „Sme hrdí na našich bratov sunnitských moslimov z Islamského štátu, ktorí dnes masakrujú, stínajú, zotročujú a znásilňujú ľudí len preto, lebo sú kresťanskými ‚neveriacimi‘.“

Mozaiky na stenách Hagie Sofie.

Táto hrdosť na moslimské ukrutnosti siaha až na vrchol Turecka k prezidentovi Erdoganovi, ktorý tvrdí, že džihádistické dobytie Konštantínopolu bolo skutočnou „dobou osvietenia“.

Turecko však nič nezastaví v tom, aby si prisvojovalo status obete. Anatólsky zväz mládeže neustále obviňuje Západ: „Pretrvávajúce zatvorenie mešity Hagia Sofia je urážkou nášho prevažne moslimského 75-miliónového obyvateľstva. Symbolizuje to, ako s nami Západ zle zaobchádza.“

Teda udržiavanie historicky kresťanskej/západnej budovy – ktorá bola ukradnutá počas krvavého džihádu – ako múzea je považované za „zlé zaobchádzanie Západu“.

Podobne – keď v apríli pápež František presne upozornil na masové vyvraždenie Arménov otomanskými Turkami ako „na prvú genocídu 20. storočia“, najvyšší predstaviteľ moslimského duchovenstva v Ankare odpovedal, že pápežove poznámky „iba urýchlia proces znovuotvorenia Hagie Sofie ako miesta moslimského uctievania“.

Takýto je dvojaký meter islamského sveta: keď moslimovia dobyjú nemoslimské územie, ako napr. Konštantínopol a jeho chrámy – ohňom a oceľou, so všetkými sprievodnými javmi ľudského utrpenia a biedy – potomkovia tých, čo boli dobytí, nemôžu očakávať žiadne ospravedlnenie alebo náhradu škody – ani budovu.

Avšak, ako náhle sa tí istí moslimovia, ktorí by nikdy nepripustili ani piaď islamských dobytých území, ocitnú na konci palice – napr. Palestínčania tvárou v tvár Izraelu – tak sa utiekajú k OSN a k podpore verejnej mienky, požadujúc „spravodlivosť“, „odškodnenie“, „ľudské práva“ atď.

Je to svedectvo o slepote a historickej ignorancii Západu, že mnoho ľudí na túto starú moslimskú hru doteraz neprišlo.

Raymond Ibrahim
Autor je blízkovýchodný analytik, napísal knihu Znova ukrižovaný: Odhalenie novej vojny islamu proti kresťanom. Spolupracuje s inštitútmi Middle East Forum a David Horowitz Freedom Center, píše pre viaceré noviny. Je potomkom egyptských kresťanských emigrantov, žije v USA.

Pôvodný text: Turks Glorify Historic Slaughter and Rape of Christians, preložil L. Obšitník. Ilustračné foto: flickr.com, tripadvisor.co.uk.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo