Turci oslavujú násilie na kresťanoch. Z Hagie Sofie chcú mešitu

Nedávna reportáž tureckých médií nevedomky poukazuje na to, ako sa Turecko navracia k svojmu islamskému dedičstvu. Kedysi bolo považované za najsekulárnejší moslimský národ, dnes s úplným nepriateľstvom voči neveriacemu Západu sníva o slávnych dňoch džihádistického dobývania:

5580014268_b214a4d234_za.jpg

Skupina zbožných moslimov pochádzajúcich z celého Turecka sa modlila pred historickou budovou Hagia Sofia počas 562. výročia tureckého dobytia Istanbulu. Požadovali, aby sa stavba znovu stala mešitou.

Muži a ženy z celej krajiny sa 31. mája zhromaždili pred múzeom Hagia Sofia, ako súčasť akcie organizovanej Anatólskym zväzom mládeže (AGD) s mottom „Zlomte reťaze, otvorte Hagiu Sofiu“, a odriekali rannú modlitbu s volaním po premene múzea na mešitu.

Je to v skutočnosti už každoročným rituálom. Tisícky Turkov každý máj obkolesujú Hagiu Sofiu a žiadajú, aby sa stala mešitou, často s islamským bojovým pokrikom „Allahu Akbar!“ (V roku 1935 prvý prezident moderného Turecka Kemal Atatürk premenil Hagiu Sofiu na múzeum. Pozn. redakcie.)

"Nie je to o tom, že by moslimovia potrebovali priestor na modlitbu. V roku 2010 bolo iba v Istanbule 3000 aktívnych mešít."

Netýka sa to „menšiny radikálov“. V prieskume viac ako 97 percent zo 401 Turkov chcelo, aby sa Hagia Sofia stala fungujúcou mešitou. Nie je to ani o tom, že by moslimovia potrebovali priestor na modlitbu. V roku 2010 bolo iba v Istanbule 3000 aktívnych mešít.

Skôr ide o moslimov, ktorí sa chcú oddávať slávnym dňom islamského džihádu a dobývania.

Na rozdiel od obyvateľov Západu si moslimovia význam Hagie Sofie plne uvedomujú. Hagia Sofia – v gréckom význame „Svätá múdrosť“ – bola v skutočnosti najväčšou kresťanskou katedrálou po takmer tisíc rokov. Postavená v Konštantínopole, srdci starobylej kresťanskej ríše, bola tiež rozhodným symbolom odporu voči islamu neustále dorážajúcemu z východu.

Po stáročiach odrážania islamských výbojov bol Konštantínopol nakoniec 29. mája 1453 Turkami pod vedením sultána Mehmeta II. vyplienený. Jeho kríže boli znesvätené, ikony znetvorené, Hagia Sofia – podobne ako tisícky ďalších chrámov – bola premenená na víťaznú mešitu obkolesenú vysokými minaretmi na znak triumfu.

"Hagia Sofia – v gréckom význame „Svätá múdrosť“ – bola najväčšou kresťanskou katedrálou po takmer tisíc rokov. Bola tiež rozhodným symbolom odporu voči islamu neustále dorážajúcemu z východu."

Čítanie pôvodných historických textov z tohto obdobia nie je nepodobné čítaniu aktuálnych titulkov týkajúcich sa vyčíňania Islamského štátu – masakre, odtínanie hláv, znásilnenia, zotročovanie kresťanských „neveriacich“ a znesväcovania ich kostolov. Očitý svedok tureckého dobytia Konštantínopolu v roku 1453 píše:

Rozzúrení tureckí vojaci... nedávajú žiadnu milosť. Keď skončili masakrovanie a už nezostal žiadny odpor, zamerali sa na drancovanie a túlanie sa mestom, aby kradli, zvliekali, rabovali, zabíjali, znásilňovali, brali do zajatia mužov, ženy, deti, starých, mladých, mníchov, kňazov, ľudí všetkých vrstiev a kategórií... Boli tam panny prebudené z nepokojného spánku a našli týchto banditov stáť nad nimi s krvavými rukami a tvárami plnými najhlbšej zúrivosti... [Tureckí džihádisti] ich odtiahli, roztrhli im šaty, zneuctili ich, znásilnili na ceste a podrobili najhorším zločinom...

Útle deti boli brutálne odtrhnuté od pŕs svojich matiek a dievčatá nemilosrdne odovzdané do podivných a strašných manželských zväzkov, a stalo sa tisíce ďalších strašných vecí...

Chrámy (vrátane Hagia Sofia) boli znesvätené, vyplienené a vydrancované... posvätné predmety boli opovržlivo odhodené stranou, sväté ikony a sväté nádoby boli znesvätené... Obrovské množstvo posvätných aj svetských kníh bolo hodených do ohňa alebo roztrhaných a pošliapaných nohami.

To je to, na čo sú tureckí moslimovia hrdí. Salih Turhan, hlava Anatólskeho zväzu mládeže (skupiny, ktorá každoročne organizuje okolo Hagie Sofie masové demonštrácie), sa chváli: „Ako vnuci Mehmeta Dobyvateľa považujeme snahu o znovuotvorenie Hagie Sofie ako mešity za svoje legitímne právo.“

Turci dobre vedia, že Mehmet bol metlou európskeho kresťanstva; že jeho hordy dobyli a zhanobili Konštantínopol a násilne ho premenili na moslimský Istanbul; že mŕtvolu padlého kresťanského vládcu Konštantína, ktorý odmietol opustiť svoje obliehané mesto, sťal, znetvoril a vystavil na posmech. Mnohí Turci otvorene zbožňujú Mehmeta a ďalších sultánov, podobne ako hovoria: „Sme hrdí na našich predkov, ktorí porážali, stínali, zotročovali a znásilňovali ľudí a kradli ich krajiny len preto, lebo boli kresťanskými ‚neveriacimi‘.“

A v súčasnosti – je to rovnaké, ako keď hovoria: „Sme hrdí na našich bratov sunnitských moslimov z Islamského štátu, ktorí dnes masakrujú, stínajú, zotročujú a znásilňujú ľudí len preto, lebo sú kresťanskými ‚neveriacimi‘.“

8291188112_52c0bab457_z.jpg

museu-hagia-sophia-e.jpg

1443162824_6f990da324_z.jpg

Táto hrdosť na moslimské ukrutnosti siaha až na vrchol Turecka k prezidentovi Erdoganovi, ktorý tvrdí, že džihádistické dobytie Konštantínopolu bolo skutočnou „dobou osvietenia“.

Turecko však nič nezastaví v tom, aby si prisvojovalo status obete. Anatólsky zväz mládeže neustále obviňuje Západ: „Pretrvávajúce zatvorenie mešity Hagia Sofia je urážkou nášho prevažne moslimského 75-miliónového obyvateľstva. Symbolizuje to, ako s nami Západ zle zaobchádza.“

Teda udržiavanie historicky kresťanskej/západnej budovy – ktorá bola ukradnutá počas krvavého džihádu – ako múzea je považované za „zlé zaobchádzanie Západu“.

Podobne – keď v apríli pápež František presne upozornil na masové vyvraždenie Arménov otomanskými Turkami ako „na prvú genocídu 20. storočia“, najvyšší predstaviteľ moslimského duchovenstva v Ankare odpovedal, že pápežove poznámky „iba urýchlia proces znovuotvorenia Hagie Sofie ako miesta moslimského uctievania“.

Takýto je dvojaký meter islamského sveta: keď moslimovia dobyjú nemoslimské územie, ako napr. Konštantínopol a jeho chrámy – ohňom a oceľou, so všetkými sprievodnými javmi ľudského utrpenia a biedy – potomkovia tých, čo boli dobytí, nemôžu očakávať žiadne ospravedlnenie alebo náhradu škody – ani budovu.

Avšak, ako náhle sa tí istí moslimovia, ktorí by nikdy nepripustili ani piaď islamských dobytých území, ocitnú na konci palice – napr. Palestínčania tvárou v tvár Izraelu – tak sa utiekajú k OSN a k podpore verejnej mienky, požadujúc „spravodlivosť“, „odškodnenie“, „ľudské práva“ atď.

Je to svedectvo o slepote a historickej ignorancii Západu, že mnoho ľudí na túto starú moslimskú hru doteraz neprišlo.

Raymond Ibrahim
Autor je blízkovýchodný analytik, napísal knihu Znova ukrižovaný: Odhalenie novej vojny islamu proti kresťanom. Spolupracuje s inštitútmi Middle East Forum a David Horowitz Freedom Center, píše pre viaceré noviny. Je potomkom egyptských kresťanských emigrantov, žije v USA.

Pôvodný text: Turks Glorify Historic Slaughter and Rape of Christians, preložil L. Obšitník. Ilustračné foto: flickr.com, tripadvisor.co.uk.