O zničených cintorínoch a zbitých rehoľníkoch

Otvorená demokratická spoločnosť, ktorá stojí na občianskych právach, garantuje svojim obyvateľom viaceré základné slobody, z ktorých v rámci uznaných ľudských práv patrí medzi najstaršie náboženská sloboda. Aj keď si to niektorí určite nechcú priznať, práve ona je v našom prostredí azda najčastejším terčom viac či menej priamych útokov.

Dôvodov, prečo sa to deje, je zaiste viac. Jedným z nich – určite už aj v našom prostredí – je spôsob, akým sa o náboženstve a s ním spojenej hodnotovej orientácii hovorí v liberálnych médiách.

Istotne platí, že v slobodnej a otvorenej spoločnosti nie je povinnosťou sa s niektorým z náboženských svetonázorových systémov stotožniť. Povinnosťou však je rešpektovať náboženské presvedčenie tých, ktorí sa k nemu hlásia. V rámci legitímnej pestrosti postojov nemusí každý súhlasiť so všetkým, čo z korpusu toho-ktorého náboženstva pre život jednotlivca vyplýva a zo spoločenského diskurzu sa nevylučuje ani konštruktívna kritika.

Tomu by však mala zodpovedať aj kultúra vyjadrovania a prístup k náboženským témam.

Účelové škandalizovanie a zosmiešňovanie náboženstva je presne tým, čo v mladých ľuďoch vyvoláva dešpekt voči náboženským hodnotám. Odtiaľ je už len krôčik k výtržníctvu, nenávisti a vandalizmu, ktorý v ničom nezaostáva za inými extrémizmami.Zdieľať

Problém slovenského liberálneho mediálneho prostredia je však v tom, že tieto referenčné body v ňom absentujú. Architektúra jeho náboženského naratívu až príliš nápadne pripomína ten, ktorý vo Francúzsku či Spojenom kráľovstve hanobenie náboženstva šikovne zakrýva za „humor“ a karikatúru.

Na prvý pohľad nemajú vyznieť ako zosmiešnenie, ale „len“ ako irónia či satira. Tým sa stávajú živnou pôdou pre horší variant spoločenskej marginalizácie náboženstva a tým je vytváranie dojmu, že pokiaľ bezvýhradne nestojí v službe mediálne ohlasovanej spoločenskej objednávky, je možné ho akokoľvek haniť, lebo patrí do „temného stredoveku“.

Účelové škandalizovanie a zosmiešňovanie náboženstva je presne tým, čo v mladých ľuďoch vyvoláva dešpekt voči náboženským hodnotám a tým skupinám obyvateľstva, ktoré svoju hodnotovú orientáciu o náboženstvo opierajú. Odtiaľ je už len krôčik k výtržníctvu, nenávisti a vandalizmu, ktorý v ničom nezaostáva za inými extrémizmami. Výsledok je ten istý, akurát spoločenské elity a ich liberálne sekulárne charty sa tvária, že v tomto prípade to nie je také strašné. Z dlhodobého hľadiska to môže mať vážny dosah na kvalitu života nábožensky orientovaných ľudí tam, kde sa vedome prižmurujú oči pred protináboženským extrémizmom a zľahčuje sa motív takéhoto konania i jeho dôsledky.

V spomínanom Francúzsku a Spojenom kráľovstve sú prejavy antisemitizmu príčinou najväčšieho exodu židovského obyvateľstva za posledné desaťročia. Lepšie na tom v prípade nevyberavých útokov nie sú ani tamojší katolíci (útok ľavičiarov na živý betlehem s deťmi v Toulouse 20. 12.). Nerobme si ilúzie, že nejde o nič vážne. História nás varuje, že aj v tridsiatych rokoch sa zdanlivo nevinné protižidovské vtipy a karikatúry časom vyvinuli v otvorenú nenávisť, antisemitizmus a fyzické útoky. Posledné dni ukázali, že tejto fáze protináboženských tendencií už čelíme aj na Slovensku.

Vo Zvolene fyzicky napadli dominikánov, provinciál vyzval na pokoj

Dnes je v móde, že menšina chce väčšine určovať modely spoločenského správania a stanovovať hranice pôsobenia vo verejnom priestore. Tento módny trend u nás neobchádza ani cielenú protikatolícku propagandu. Najsmutnejšia na ňom je skutočnosť, že to nadobudlo konfesionálny charakter. Najmä trio evanjelických teológov (jeden kultúrny evanjelik, druhý suspendovaný teológ a tretí farnosti zbavený duchovný) sa pasovalo za hlavných mediálnych arbitrov toho, ako má vyzerať náboženská sloboda, ako a čomu sa majú katolíci prispôsobovať, čo smú a čo nie.

Takmer nikdy nevynechajú príležitosť, aby si do katolíkov „kopli“, až to vyzerá, že súčasný slovenský katolicizmus obvinia aj z toho, že sonde na Marse zlyhal vrták.

Pochádzam z mesta, kde po celé generácie vedľa seba žili katolíci s evanjelikmi pokojne, každá konfesia so svojou farnosťou, ktoré medzi sebou dobre vychádzali. Moje náboženské postoje sa formovali v multikonfesionálnom prostredí a medzi evanjelikmi na Slovensku mám priateľov. Preto treba povedať, že aj keď by si trio evanjelických teológov veľmi želalo, aby bolo hlasom slovenských evanjelikov, určite ním nie je. Ich arogancia a štvavá protikatolícka propaganda majú svoj nemalý podiel na nenávisti časti verejnosti voči katolicizmu.

Rozhodne nejde o niečo banálne. Každá forma nenávisti má svoju vlastnú dynamiku, aj tá protináboženská. Dnes sú to rehoľníci a zdevastované židovské cintoríny. Ak sa niečo nezmení, zajtra môže byť na rade ktokoľvek iný.Zdieľať

Je zbytočné čakať, že frustrovaní masmediálni teológovia s komplexom z katolicizmu, ktorí mentálne zamrzli v polovici 16. storočia, si v tejto súvislosti niekedy niečo priznajú. Skôr by som očakával, že sa opäť uchýlia k známej hre, pri ktorej sa nie osnovateľ nenávisti, ale jej kritik označí za jej bezprecedentného podnecovateľa.

Rozhodne nejde o niečo banálne, lebo ako sme sa mohli presvedčiť pred pár dňami vo Zvolene, mediálne „kopance“ sa veľmi ľahko zmenili na skutočné päste a pľuvance. Každá forma nenávisti má svoju vlastnú dynamiku, aj tá protináboženská. Dnes sú to rehoľníci a zdevastované židovské cintoríny. Ak sa niečo nezmení, zajtra môže byť na rade ktokoľvek iný aj preto, že sofistikované osočovanie a zosmiešňovanie náboženského cítenia v duchu selektívnej tolerancie je stále živené liberálnymi médiami. Nenávisť voči religiozite pritom nie je o nič menšia ako rasová či akákoľvek iná nenávisť.

Dúfajme, že vandalov z Rajca a Námestova sa podarí vypátrať a že agresori zo Zvolena sa čoskoro postavia pred súd. Svojim spolubratom som vďačný za zdržanlivý postoj v celej veci, keď bezprostredne pred Vianocami nechceli vyvolávať zbytočné vášne a informácie o brutálnom útoku zverejnili až s časovým odstupom. Ich odvaha aj za cenu utŕžených rán neodplácať rovnakou mierou ma napĺňa nádejou, že zvíťazí zdravý rozum a aj medzi skupinami, ktoré zdieľajú rozličné názory na spoločenské dianie, môžu panovať vzťahy založené na vzájomnom rešpekte, otvorenosti a úcte.