Tri veci, ktoré ignorujeme, hoci nám menia svet pred očami

Foto – Fero Múčka
Ekonomika bola v roku 2019 prekvapivo schizofrenická. Vonkajšie vplyvy nás ťahali dole, no na domácej scéne rástli zamestnanosť, mzdy aj úvery rýchlejšie, než sme čakali. Inak povedané, hospodársky rast bol síce polovičný oproti predpokladom, ľudia však z ochladenia svetového obchodu paradoxne takmer nič necítili.
Zatiaľ sa nepotvrdili ani kuvičie hlasy o príchode ďalšej krízy. Počúvam ich už vyše roka a už mám nacvičený monológ o tom, prečo nehrozí kríza ako pred desiatimi rokmi.
Naproti tomu, málo sa hovorí o tom, že viaceré globálne trendy menia svet pred našimi očami.
Po prvé, stále sa tvárime, že problémy automobilového sektora sú zväčša dočasné a štyri kolesá budú ťahať našu ekonomiku aj ďalej. Nie nutne. Celé odvetvie prechádza transformáciou a prísnejšie emisné normy a pokrok v automatizácii vytvoria nových víťazov a porazených v blízkej budúcnosti. Sme na to pripravení?
Zdá sa, že štrukturálne zmeny budeme robiť až vtedy, keď nebude inej cesty. Táto krátkozrakosť sa nám môže vypomstiť. Zdieľať
Po druhé, mnohí analytici si myslia, že protekcionistické opatrenia a viac či menej otvorené obchodné vojny sú len výmyslom amerického prezidenta a neskôr sa všetko vráti do starých koľají. Nie som si istý. Napríklad v súvislosti s klimatickou zmenou prídu pravdepodobne aj opatrenia, ktoré predražia výrobu v Európe. Len ťažko si viem predstaviť, že sa nezavedú clá a tarify na dovoz „špinavej“ produkcie. Potom, samozrejme, prídu aj protiopatrenia. Svetový obchod už asi nebude taký voľný (bohužiaľ) ako predtým.
Po tretie, v roku 2019 sme na Slovensku úplne ignorovali starnutie populácie, a teda budúce generácie. Ďalší premárnený rok v zdravotníctve a školstve, prvý pilier kráčal dozadu a ani v druhom pilieri nevidno veľa muziky za investované peniaze. Vyrovnaný rozpočet zostal taktiež len na papieri. Zdá sa, že štrukturálne zmeny budeme robiť až vtedy, keď nebude inej cesty. Táto krátkozrakosť sa nám môže vypomstiť.
Aby som nehovoril len o rizikách, rok 2019 bol veľmi nádejným z pohľadu boja s mafiánskym štátom. Zverejnené informácie ukázali, ako mali (majú?) gauneri v hrsti vysokopostavených predstaviteľov polície, prokuratúry, súdnictva a politických strán.
Musím povedať, že som čakal oveľa väčšiu sebareflexiu dotknutých, ako aj hlasnejšie odmietnutie zo strany ich „čistých“ kolegov, nehovoriac o trestnom stíhaní. Ale pozitívne je, že aspoň niektoré procesy sa začali.