V Katalánsku opäť rozhorel oheň nezávislosti

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V Katalánsku opäť rozhorel oheň nezávislosti

Demonštranti mávajúci katalánskymi vlajkami počas protestu v Barcelone 18. októbra 2019. FOTO TASR/AP

Dva roky po uskutočnení sporného referenda za nezávislosť Katalánska sa do Barcelony vrátili masové demonštrácie. Tentokrát však volanie po vlastnom sebaurčení zatienili neobvykle násilné strety protestujúcich s políciou.

Centrum Barcelony minulý piatok zaplavilo podľa odhadov polície vyše pol milióna demonštrantov, ktorí mávali katalánskymi vlajkami a volali po samostatnosti regiónu od zvyšku Španielska.

Išlo už o piaty deň pokračujúcich protestov. Tie sa v Katalánsku obnovili po minulotýždňovom verdikte španielskeho najvyššieho súdu, ktorý odsúdil deviatich katalánskych separatistických lídrov na dlhoročné tresty odňatia slobody za nevydarený pokus o vyhlásenie nezávislosti Katalánska v roku 2017.

Ide o politikov a aktivistov, ktorí sa organizáciou nezákonného referenda a neskôr aj vyhlásením samostatného Katalánska pokúsili odtrhnúť región od Španielska, čím porušili španielsku ústavu.

Deväť z nich poslal súd do väzenia za protištátnu činnosť vrátane poburovania – no najzávažnejším dôvodom bolo zneužitie verejných prostriedkov na prípravu nezákonného referenda. Súd im vymeral tresty od 9 do 13 rokov za mrežami. Ďalší traja do väzby vzatí neboli a obišli len s pokutami. Všetkých dvanástich však súd zbavil najzávažnejšieho obvinenia z násilnej vzbury.

Medzi odsúdenými je aj bývalý predseda katalánskej vlády v období vyhlásenia jednostrannej nezávislosti Carles Puigdemont, ktorý však stále žije v exile v Belgicku. Po tom, čo dobrovoľne vypovedal po opätovnom vydaní medzinárodného zatykača, ho belgický súd prepustil, no musí zostať v krajine.

Pochod demonštrantov za katalánsku nezávislosť do Barcelony počas generálneho štrajku 18. októbra 2019. FOTO TASR/AP

Puigdemonta v máji tiež zvolili za europoslanca. Svoje kreslo však nezískal a nemôže sa tak domáhať parlamentnej imunity, keďže neprisahal na španielsku ústavu, čo je volebným pravidlom krajiny. V prípade svojho návratu do Španielska by ho však okamžite zatkli.

Práve toto rozhodnutie súdu započalo sériu najhorších protestov a násilností v uliciach Barcelony za posledné desaťročia.

Týždeň protestov

Päť večerných minulotýždňových pouličných protestov v katalánskej metropole aj v ďalších mestách regiónu sa počas dňa niesli v pokojnom duchu. Vo večerných hodinách sa z nich však stávali bojové barikády.

Hneď v prvý deň protestov tisíce demonštrantov obsadilo miestne letisko El Prat, aby zablokovalo jeho prevádzku a upútalo tak pozornosť sveta. Neskôr sa počas týždňa podarilo asi dvesto demonštrantom zablokovať diaľnicu v La Jonquera na francúzsko-španielskej hranici, ale aj ďalšie cesty v regióne, a to aj pomocou horiacich pneumatík.

Mnoho obchodov a tovární ostalo počas týždňa zatvorených, došlo tiež k obmedzeniu diaľkových vlakov a pre blokovanie letiska sa rušili desiatky letov. Zatvorená bola aj jedna z hlavných turistických atrakcií mesta – chrám Sagrada Familia – po tom, čo doň demonštranti zablokovali vstup. Kvôli nepokojom sa na neskorší termín odložilo aj El Clásico, ktoré sa malo pôvodne hrať na futbalovom štadióne v Barcelone 26. októbra.

Hoci bola väčšina zhromaždení a akcií pokojného rázu, demonštrácie zatienili práve násilné strety, ktoré v Katalánsku nemajú v boji o samostatnosť regiónu obdobu. Práve pacifizmus bol dlho tromfom miestneho hnutia za nezávislosť. Doteraz boli skôr známe len prípady neprimeraných policajných výpadov voči protestujúcim, nie naopak.

Piatkový výbuch secesionizmu

Aj piatkové zhromaždenie spočiatku sprevádzal pokojný pochod v rámci protestného generálneho štrajku. Zapojili sa tisíce Kataláncov, študentov i pracujúcich, ktorí dorazili do Barcelony po trojdňovej pešej akcii „Pochody za slobodu“ z piatich miest tohto severovýchodného regiónu Španielska.

Hoci aj piatková demonštrácia bola najprv prevažne pokojná, vo večerných hodinách došlo k násilným potýčkam medzi bezpečnostnými zložkami a nahnevanými maskovanými radikálnymi prívržencami nezávislosti. Aj v predchádzajúcich dňoch išlo o násilné zhromaždenia, no čo sa týka trvania, intenzity a použitia násilia zo strany protestujúcich voči polícii, bolo to piatkové vyhrotením celej situácie.

Agresívni demonštranti najprv obkľúčili ústredné riaditeľstvo národnej polície v katalánskom hlavnom meste, neskôr na jej príslušníkov hádzali dlažobné kocky, petardy, zápalné fľaše či oceľové predmety.

Poriadkový policajt beží okolo horiacej barikády počas neutíchajúcich protestov v uliciach Barcelony. FOTO TASR/AP

Na cestách stavali barikády a zapaľovali odpadkové koše, ale i autá. Nepokoje sa zameriavali najmä na políciu bez ohľadu na farbu uniformy. Terčom útokov tak neboli len národné španielske jednotky, ale aj katalánska regionálna polícia Mossos d´Esquadra. Niektorí demonštranti dokonca nasmerovali ohňostroj na policajný vrtuľník, nespôsobili tým však žiadne vážne škody.

Polícia odpovedala použitím slzného plynu, gumovými a penovými projektilmi a nakoniec zasahovala aj vodnými delami. Piatkovú noc tak možno označiť z nedávnych protestov za doposiaľ najhoršiu.

Podľa španielskeho ministerstva vnútra polícia zatkla od pondelka počas demonštrácií v Barcelone 128 osôb, ktoré čelia šiestim rokom väzenia. Zranených bolo približne 600 ľudí, pričom početné zranenia sú aj na strane zasahujúcich policajtov. Počas týždňa bolo vážne poškodených viac ako 250 policajných vozidiel a podľa niektorých odhadov stáli protesty už viac ako dva milióny eur.

Barcelonská primátorka Ada Colau, ktorá odsudzuje násilie a dlhodobo vyzýva na pokojné protesty, v nedeľu informovala, že v kritickom stave sú dvaja ľudia – jeden zasahujúci policajt a jeden z protestujúcich.

Súčasný predseda katalánskej vlády Quim Torra tiež protestujúcim adresoval výzvu, aby prestali používať násilie a rešpektovali obrovské separatistické hnutie v regióne, zatiaľ čo viceprezident Pere Aragones kritizoval agresívnu taktiku polície. Samozrejme, ani polícia sa nezaobišla v niektorých prípadoch bez nadmerného používania sily, vrátane neprimeraného použitia obuškov či obrany proti ľuďom, nepredstavujúcim žiadne riziko.

Kto stojí za novým protestným hnutím?

Španielske úrady majú podozrenie, že za súčasnými nepokojmi stojí tajné zoskupenie s názvom Tsunami Democràtic, ktoré používa na kontrolu a koordináciu protestov sociálne médiá ako Twitter či Instagram, ako aj šifrované správy prostredníctvom aplikácie Telegram. Skupina vznikla 2. septembra a za viac ako šesť týždňov získala takmer 340-tisíc sledovateľov.

Podporuje ich aj bývalý predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont. Tromi základnými cieľmi je katalánske sebaurčenie, sloboda uväzneným separatistickým politikom a úplné rešpektovanie základných práv v Katalánsku. I keď toto zoskupenie o sebe tvrdí, že je nenásilné a cieľom je prinútiť španielsku vládu, aby rokovala s katalánskymi stúpencami nezávislosti, sudca vnútroštátneho súdu už nariadil zatvorenie webových stránok spojených so skupinou – pre podozrenie, že podnecuje protestujúcich k násilným útokom.

Demonštranti držia portréty vysokopostavených katalánskych politikov počas masovej demonštrácie. FOTO TASR/AP

V nedeľu sa následne v Barcelone konal aj pochod proti nezávislosti Katalánska, ktorého účastníci žiadali skoncovať s násilnosťami v regióne a nastoliť spravodlivosť a podmienky pre normálne spolužitie. Za akciou stála strana Občania (Ciudadanos), ktorá sa zrodila z opozície voči katalánskemu separatizmu.

Líder strany Alberto Rivera vyzval španielskeho premiéra Pedra Sáncheza, aby pozastavil platnosť autonómneho štatútu Katalánska. Rovnako tak spravila vláda v Madride v roku 2017 po tom, čo sa v Katalánsku konalo referendum a katalánsky parlament následne schválil deklaráciu o nezávislosti.

Otázka samostatnosti

V Katalánsku, autonómnom regióne veľkosťou podobnému Belgicku, žije zhruba 7,5 milióna obyvateľov (15 percent španielskej populácie), pričom ide zároveň o jeden z najbohatších regiónov Španielska (tvorí zhruba 20 percent hospodárskeho výkonu celej krajiny). Úsilie o nezávislosť je veľmi rozporuplným problémom siahajúcim do hlbšej minulosti, nehovoriac o tom, že v prípade Kataláncov ide o národ s vlastným jazykom, kultúrou, históriou, vlajkou či hymnou.

Jedným z problémov sú tiež financie. Katalánski nacionalisti sa dlhodobo sťažujú, že ich bohatý región posiela chudobným častiam Španielska prostredníctvom daní kontrolovaných Madridom priveľa peňazí.

Mapa Španielska, zobrazujúca región Katalánska. Zdroj: BBC

Boj za nezávislosť Katalánska sa však do regiónu vrátil v čase, keď je podpora samostatnosti pomerne nízka: podľa prieskumu z júla tohto roka je za nezávislosť 44 percent ľudí, zatiaľ čo 48,3 percenta Kataláncov je proti. Ide tak o najnižšiu podporu nezávislosti za posledné dva roky, i keď posledné udalosti môžu s číslami opäť trochu zamávať. Rekordnou bola však práve podpora v čase nezákonného referenda v roku 2017.

Viac k téme si prečítajte v texte Krvavý deň pre španielsku demokraciu Zdieľať

Bývalý katalánsky vicepremiér Oriol Junqueras, ktorého odsúdili na najvyšší 13-ročný nepodmienečný trest, pre agentúru Reuters vyjadril presvedčenie, že sa musí nájsť politické riešenie na ukončenie konfliktu nezávislosti.

„Som si istý, že tento konflikt treba vyriešiť prostredníctvom volebných urien, (...) som presvedčený, že skôr alebo neskôr bude referendum nevyhnutné,“ odpovedal s tým, že rozhodnutie najvyššieho súdu bude slúžiť predovšetkým na podnecovanie hnutia za nezávislosť, ktoré nedávno stratilo na dynamike.

Na ďalšie referendum vyzýva aj súčasný predseda katalánskej vlády Quim Torra, podľa ktorého by sa malo v Katalánsku do dvoch rokov uskutočniť nové hlasovanie o nezávislosti od Španielska. Rovnako vyzval na rozhovory španielsku ústrednú vládu, aby sa tak zasadil za svoju secesionistickú agendu, ako aj za prepustenie uväznených politikov. Kancelária premiéra Pedra Sáncheza však dialóg odmietla.

Naopak, minister zahraničných vecí Josep Borrell, ktorý je sám Kataláncom a čoskoro sa stane aj novým šéfom európskej diplomacie, tvrdí, že katalánska regionálna vláda vylučuje názory ľudí, ktorí sú proti odtrhnutiu od Španielska, a obvinil ju z „totalitného prístupu“.

Rozsudok najvyššieho súdu tak vraj nemožno považovať za útok na všetkých Kataláncov, keďže katalánska spoločnosť je rozdelená na dve časti a jedna z týchto častí vylučuje druhú. Preto podľa neho vláda Quima Torru nemôže naďalej tvrdiť, že zastupuje názory všetkých ľudí. Borrell uviedol, že ústredná vláda sa bude aj naďalej usilovať o politické riešenie krízy nezávislosti.

Podobne sa vyjadrila aj podpredsedníčka dočasnej španielskej vlády Carmen Calvová, ktorá označila Torru za klamára a aktivistu. Právo na sebaurčenie v demokracii, akou je Španielsko, je podľa nej „úplná lož“.

Téma predčasných volieb

Rozhodnutím španielskeho súdu v kauze katalánskych politikov sa stal boj Katalánska za nezávislosť jednou z ústredných tém pred všeobecnými predčasnými voľbami, ktoré sa v Španielsku uskutočnia 10. novembra.

Ľudová strana aj strana Občania obviňujú súčasnú socialistickú vládu premiéra Sáncheza z priveľkej zhovievavosti k súčasným katalánskym vodcom boja za nezávislosť. Vyzývajú preto vládu, aby sa aj kvôli nepokojom v Katalánsku ujala oveľa tvrdšej línie.

Socialistický premiér Pedro Sánchez. FOTO TASR/AP

Faktom však je, že hnutie za nezávislosť získalo impulz najmä za predchádzajúcej vlády Ľudovej strany Mariana Rajoya, počas ktorej bývalý katalánsky prezident Carles Puigdemont usporiadal jednostranné referendum a následne vyhlásil nezávislosť. Rajoy vtedy reagoval rozpustením Puigdemontovej administratívy a prevzatím priamej kontroly nad Katalánskom.

I keď sa súčasná atmosféra v regióne mierne upokojila, napätie pár týždňov pred voľbami môže byť rozhodujúcou témou volieb, ktoré podľa prieskumov verejnej mienky zrejme opäť skončia patom s posilnením pravicových populistov zo strany Vox. 

A to sa ešte donedávna zdalo, že po posledných predčasných voľbách bude kampaň tých nasledujúcich pozostávať len zo vzájomného obviňovania lídrov strán, prečo sa nedokázali dohodnúť na vytvorení vládnej koalície a doviedli tak voličov k voľbám už štvrtýkrát za posledné štyri roky.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo